Vydarený ďalší ročník projektu Nadácie SOŠV Olympijské srdce pre seniorov v Kúpeľoch Dudince
Už sa z toho stala tradícia. Každoročne v septembri na pozvanie Nadácie Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) chodí na liečebné pobyty v Kúpeľoch Dudince desiatka seniorov z radov osobností sveta športu – športovcov, trénerov i rozhodcov. Záujem vždy prevyšuje kapacitné možnosti.
Aktuálny pobyt sa uskutočnil od 19. do 25. septembra. Znovu sa na ňom zúčastnili viaceré významné osobnosti. Užili si nielen po osemnásť liečebných procedúr, ale aj množstvo neformálnych debát s ďalšími účastníkmi pobytu, z ktorých sa viacerí doteraz navzájom nepoznali. Spoločné chvíle všetkých spríjemnilo vo štvrtok 22. septembra športové popoludnie pri bowlingu a potom večera s prezidentom SOŠV Antonom Siekelom. Celú akciu koordinovala riaditeľka Nadácie SOŠV Zuzana Vodáčková.
Medzi účastníkmi tohtoročného pobytu boli aj dvaja, ktorí majú na krku už osem krížikov - dvojnásobný olympijský medailista i majster sveta a vicemajster Európy vo volejbale Pavel Schenk (žiaľ, keďže sa necítil dobre, domov odišiel predčasne) a členka tímu hádzanárskych majsteriek sveta z roku 1957 Veronika Ilavská-Schmidtová.
Zvučné mená však mali aj ďalší - vicemajsterka sveta v hádzanej, medzinárodná technická delegátka a bývala predsedníčka Klubu fair play SOV Janka Stašová, majster Európy a štvornásobný olympionik v atletike Pavol Blažek, ďalší olympionici – bronzová volejbalistka z majstrovstiev Európy Pavlína Kohútová-Štefková, atlét Peter Tichý a zápasník Miroslav Luberda (inak aj predseda Olympijského klubu Košice), ďalej bývalá volejbalová reprezentantka ČSSR Blanka Tomášiková a medzinárodný rozhodca vzpierania Ján Štefánik (zároveň predseda Olympijského klubu Komárno).
Desiaty z vybraných osobností, futbalový olympionik Miroslav Kráľ, sa na poslednú chvíľu zo zdravotných dôvodov ospravedlnil. Do partie však pribudol tréner rýchlostnej kanoistiky Gejza Vass (v minulosti v Šamoríne viedol špičkových kajakárov Tibora Linku a Csabu Zalku), ktorý bol zhodou okolnosti v tomto čase v Kúpeľoch Dudince na riadnom trojtýždňovom liečebnom pobyte.
Vrátenie reprezentačných teplákov, fotka s Pelém, aj takmer dvestotisíc kilometrov pre pocity
Na lepšie vzájomné spoznanie účastníkov pobytu tradične slúži úvodný večer, počas ktorého každý povie niečo o sebe. Z toho, čo odznelo, sme vybrali najzaujímavejšie veci z úst troch aktérov.
Veľmi výrečná bola 85-ročná Veronika Ilavská-Schmidtová. Hoci chodí len s pomocou barličiek, hlava jej funguje dobre. Zaspomínala si na rok 1957, keď sa v srbskom Belehrade podieľala na senzačnom zisku titulu majsteriek sveta v hádzanej. „V tíme ČSR sme boli len dve Slovenky – okrem mňa ešte brankárka Anna Ríšová a ja. Ríšovú dokonca vyhlásili za najlepšiu brankárku turnaja. My sme po návrate ešte pokračovali do Bratislavy, kde nás však nikto nečakal. A navyše nám potom prišiel list, že musíme vrátiť reprezentačné tepláky...,“ šokovala. „My sme hrali z lásky k športu, nie pre peniaze,“ dodala.
Ale prezradila, že aspoň nejakých peňazí sa vďaka titulu majsterky sveta na staré kolená dočkala. „Keďže hádzaná v tom čase nebola olympijským športom, až po dlhých naťahovačkách nám pred niekoľkými rokmi priznali príspevok k dôchodku. Starobný dôchodok mám len 358 eur, ale našťastie mi ho ,dorovnali´ na 750. Inak neviem, ako by som vyžila,“ priznala.
Pavel Schenk prezradil, že v detstve sa venoval rôznym športom a hoci s volejbalom sa dnes začína už vo veku 10 rokov, on sa s ním naplno spojil až ako 18-ročný. „Zahrala pritom náhoda. Známy tréner Karel Láznička ma raz videl smečovať a tak sa mu to zapáčilo, že ma stiahol do Zbrojovky Brno. O rok som narukoval do Dukly a potom už nabrala moja kariéra rýchle tempo. Už v roku 1962 som mal striebro z majstrovstiev sveta. Hoci som bol v tíme najmladší, nikto mi nedával najavo, že som ,bažant´. Mal som jednoducho šťastie, že som prišiel do veľmi kamarátskeho kolektívu,“ vyznal sa dnes 81-ročný urastený chlap (198 cm).
Schenkova kariéra vzbudzuje naozaj rešpekt. K striebru z MS 1962 pridal striebro z OH 1964 v Tokiu, zlato z MS 1966 v ČSSR (vyhlásili ho tam za najlepšieho smečiara), striebro z ME 1967, bronz z OH 1968 v Mexico City a striebro z ME 1971. Pod piatimi kruhmi si zahral aj v Mníchove 1972. V reprezentácii ČSSR odohral takmer štyristo zápasov.
V Brazílii sa stretol aj so slávnym futbalistom Pelém. Prezradil, že keď vlani oslavoval osemdesiatku, Pelého slovenský priateľ Joe Borbély mu vybavil poslanie ich spoločnej fotografie aj s vlastnoručným blahoželaním...
Rodák z Čiech prišiel hráčsku kariéru ukončiť na Slovensko, ale hneď v prvom zápase si zranil koleno. Potom plynule prišiel k trénerstvu. Svoju štvrtú olympiádu absolvoval už v úlohe reprezentačného trénera mužov v Moskve 1980. Trénersky sa podieľal na veľmi slávnej ére tímu mužov Červenej hviezdy Bratislava, ktorý v roku 1979 vyhral Európsky pohár majstrov a v roku 1981 Pohár víťazov pohárov.
Dnes je Schenk známy ako veľký kritik pomerov v celom slovenskom športe, nielen vo volejbale. „Nedávno mi udelili Zlatý odznak SOŠV. Potom nasledovala diskusia a šokovalo ma, že sa do nej nezapojil nikto. Pritom v našom športe je obrovský ,bordel´ a nefunguje v ňom nič... Je tragédia, že keď niekto kritizuje, je považovaný za nepriateľa. Klameme si do vlastného vrecka. Kým si nezačneme hovoriť pravdu, tak sa z toho nedostaneme...,“ povzdychol si.
Chodecký olympionik Peter Tichý je aj vo veku 53 rokov stále veľmi aktívny športovec. Počas aktuálneho pobytu v Dudinciach, kde nespočetnekrát súťažil v chodeckých pretekoch, sa chystal na štart v Medzinárodnom maratóne mieru. Prezradil, že keď pred tromi rokmi na Dudinskej päťdesiatke skončil tretí, bola to paradoxne jeho jediná súťaž na tejto trati, v ktorej sa v priamom súboji stretol s olympijským víťazom a majstrom sveta Matejom Tóthom.
„Nabehal som a nachodil som doteraz 192-tisíc kilometrov. Mám za sebou pätnásť zlomenín, ale stále nedám sa zastaviť. S časom 9:02:00 h som deviaty v historických svetových tabuľkách na 100 km chôdze, bežeckú stokilometrovú trať som zvládol 7:12 h. Keď to niekto počuje, tie kilometre ho vystrašia, ale ja stále hovorím, že treba si predstaviť pocity pri tom výkone, nie kilometre...,“ šokoval.
Anton Siekel: Veľmi si vás vážim
Súčasťou liečebného pobytu v Kúpeľoch Dudince býva aj slávnostná večera. Na nej sa každoročne zúčastňuje prezident SOŠV Anton Siekel, ktorý športovým osobnostiam prejavuje náležitú úctu.
„Veľmi si vás vážim a stretnutie s vami pre mňa vždy veľa znamená. S mnohými, ktorí prišli na takýto pobyt, sme sa postupne stali priateľmi. Teším sa, že môžem s vami konzultovať rôzne problémy, poradiť sa. Je odmena aj pre nás organizátorov. Myslím si, že utvorenie ľudskej a priateľskej atmosféry počas týchto pobytov má ešte väčšiu hodnotu, ako jeho samotná liečebná stránka. Verím, že sa stretneme aj pri iných príležitostiach,“ povedal v príhovore na večeri Anton Siekel, ktorý je správcom Nadácie SOŠV.
S projektom Olympijské srdce pre seniorov, ktorého súčasťou sú každoročné liečebné pobyty pre desiatku športových osobností, vyšiel Siekel v čase, keď ešte bol predsedom správnej rady Nadácie SOŠV. Po zvolení na čelo SOŠV na jeho pôsobenie v tomto smere plynule nadviazal jeho nástupca, súčasný predseda správnej rady Nadácie SOŠV Dušan Guľáš.
