Džudu sa venujem asi od roku 2010, teda približne od svojich siedmich rokov. Rodičia ma na tento šport prihlásili hlavne preto, lebo som bol veľmi neposedné a živé dieťa a potreboval som sa hýbať. Zo začiatku ma džudo až tak nebavilo a boli chvíle, keď som vymýšľal aj s hokejom či futbalom. Vtedy zakročili rodičia. Vraj džudo je pre mňa ten najlepší šport a dva športy naraz sa naplno robiť nedá. Teraz som im za to vďačný. To, že som to vtedy nevzdal, je to najlepšie, čo som urobil, pretože teraz je džudo celý môj život, baví ma a napĺňa. Môj najväčší sen a cieľ sú olympijské hry v roku 2024 a na ceste na ne som odhodlaný nechať všetko, čo vo mne je.