Infraštruktúra

Je známe, že viac ako polovica svetovej populácie žije v mestách a spotrebúva čoraz viac elektrickej energie. Je preto logické, že tento trend má dopad aj na svet športu, a že oblasť, v ktorej športový priemysel potrebuje naliehavo napredovať, je využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Niektoré z popredných profesionálnych klubov, avšak nielen tie, si uvedomujú potenciál, aký môžu ich štadióny v tejto súvislosti zohrávať.

Proces výstavby založený na štandardných metódach využívajúcich betón a oceľ je považovaný za jeden z najväčších producentov uhlíkových emisií. Ročná produkcia betónu sa pohybuje na úrovni 10 miliárd ton, čo z neho robí komoditu s druhou najvyššou spotrebou na svete, hneď po vode. Problémom v prípade betónu je predovšetkým cement, ktorého výroba spracovaním vápenca pri vysokých teplotách produkuje veľké množstvo uhlíkových emisií. Na celosvetových emisiách sa podieľa 8 percentami. Z tohto dôvodu sa preto začali hľadať alternatívy, ktoré by použitie betónu, ale tiež ocele dokázali nahradiť. V tejto súvislosti sa používa predovšetkým drevo a materiály na jeho báze, ku ktorým sa radí tzv. glulam a CLT. Vďaka svojim priaznivým vlastnostiam nachádzajú uplatnenie aj pri výstavbe športovej infraštruktúry.

Prvá celodrevená hala s takmer nulovými emisiami uhlíka postavená v roku 2020 na ploche 2032 m² slúži prvé dva roky dočasne ako stavebné školiace stredisko v lokalite Kings Cross, centrálnej časti Londýna, kde už niekoľko rokov prebieha masívna stavebná činnosť. Následne bude transformovaná na komunitné športové centrum, ktoré bude poskytovať okrem posilňovne a centra zdravia aj halu spĺňajúcu štandardy Sport England. Jej plochu tak budú môcť pokrývať štyri bedmintonové ihriská, basketbalové alebo volejbalové ihrisko, či ihrisko pre futbal vo formáte 5 na 5.

V roku 2013 otvoril svoje brány v areáli univerzity v dánskom Odense nezvyčajný atletický štadión, ktorý predstavuje originálny a vizuálne atraktívny priestor so širokou škálou aktivít pre študentov i širokú verejnosť. Na ploche 16200 m² štadión kombinuje klasické bežecké, vrhačské a skokanské možnosti s netradičnými prekážkami, ako je pieskový svah či strmé, šikmo naklonené steny. Štadión slúži ako laboratórium pre miestnu fakultu športových vied a klinickej biomechaniky a zároveň ako verejné športovisko a ihrisko.

V roku 2015 projekt získal zlatú olympijskú medailu pre športovú architektúru v rámci udeľovania cien MOV a IAKS (Medzinárodnej asociácie pre športové a rekreačné zariadenia).

Popri Olympijskej dedine pre športovcov je Olympijské plavecké centrum jedným z ukážkových príkladov dedičstva OH 2024 v Paríži. Na realizáciu tohto projektu čakajú miestni obyvatelia už od roku 2005, kedy Paríž kandidoval na OH 2012. Nakoniec sa ho dočkajú o takmer 20 rokov neskôr. Športovisko bude spĺňať aj po skočení hier štandardy pre organizáciu významných medzinárodných podujatí a svojimi architektonickými a environmentálnymi kvalitami je doslova celosvetovým unikátom.

Športové haly sú jedným z najdôležitejších typov športovej infraštruktúry, ktoré plnia dôležitú úlohu nielen pre súťažný, ale tiež pre školský šport či voľnočasovú rekreáciu verejnosti. Športové haly často čelia potrebe renovácie a modernizácie a zároveň výzve spĺňať nové požiadavky z hľadiska ekológie a energetickej efektívnosti. Komplexnosť plánovania výstavby športových hál sa zásadne zvýšila za posledné roky. Preto je potrebné klásť dôraz na vysokú kvalitu pri ich plánovaní a výstavbe v snahe zabezpečiť ich trvalú udržateľnosť. To si však vyžaduje viac než len dodržiavať štandardy a platnú legislatívu. Princípy udržateľnosti a zohľadňovanie jej ekologických, sociálnych a ekonomických faktorov prináša príležitosti k dosiahnutiu podstatne vyššej kvality v rámci výstavby športovísk. Táto publikácia od nemeckej odborníčky na problematiku výstavby udržateľných športovísk Natalie Essig ponúka prehľad princípov, návodov a výhod udržateľnej výstavby športových hál.

Nórska športová konfederácia a olympijský a paralympijský výbor (NIF) v spolupráci s ministerstvom kultúry a Centrom pre športové zariadenia a technológie pri Nórskej technickej univerzite vytvorili online portál, ktorý zhromažďuje užitočné informácie o rôznych typoch športových zariadení. Cieľom portálu je fungovať ako vedomostná základňa a encyklopédia poskytujúca znalosti z oblasti plánovania, projektovania, výstavby a prevádzky športových zariadení. Portál ponúka prehľad modelových športovísk (Forbildeanlegg) ako inšpiráciu a príklady dobrej praxe. Mnohé z nich obsahujú praktické informácie, ako sú výkresy, fotografie, informácie o nákladoch na výstavbu a prevádzku a pod.

Dánska nadácia pre kultúrne a športové zariadenia je štátom zriadenou a financovanou inštitúciou s ročným rozpočtom okolo 12 miliónov eur, pre ktorú pracuje asi 14 zamestnancov. Úlohou tejto nadácie je spolufinancovanie projektov športovísk. Ročne nadácia dostáva okolo 600 až 700 žiadostí, v rámci dvoch schém do 200 000 eur a nad 200 000 eur. V rámci väčších projektov schvaľuje ročne okolo 15 projektov. Pri menších projektoch podporuje okolo stovky žiadostí.

Nie je prekvapením, že hlavným faktorom pri rozhodovaní o spolufinancovaní projektov je trvalá udržateľnosť, pričom tá je vnímaná nielen z jej environmentálneho ale tiež sociálneho a ekonomického hľadiska. Zásadný je tiež prístup nadácie k žiadateľom. Tá sa snaží už od úvodného kontaktu so žiadateľom jeho projekt konzultovať a navádzať ho smerom, aby dosiahol čo najvyššiu kvalitu, ktorá zodpovedá hodnotám nadácie. Dôležitú úlohu v tomto smere zohráva odbornosť konzultantov nadácie, ktorí majú vzdelanie v oblasti architektúry. Ich práca sa zároveň opiera o odborné analýzy Dánskeho inštitútu pre športové štúdie, ktorý spravuje databázu športovísk, príp. vytvára napr. rôzne demografické prehľady z hľadiska športového správania sa rôznych vekových skupín a pod.

Činnosť nadácie si získala celosvetové uznanie, keďže jej projekty sú podporované s úmyslom pôsobiť ako inšpiratívne príklady, ktoré budú nachádzať svojich nasledovníkov.

Národný olympijský výbor a konfederácia športových zväzov Dánska (DIF) už dlhšiu dobu spolupracuje na intenzívnejšom zapájaní pohybových aktivít do miestnych škôl. Táto iniciatíva je založená na vedeckých poznatkoch, ktoré dokumentujú priaznivé účinky pravidelného pohybu na akademické výsledky i duševnú pohodu žiakov. Vytváranie atraktívnych školských priestorov, ktoré deti motivujú k aktívnemu pohybu, je jedným zo spôsobov, ako prispieť k skvalitneniu procesu učenia sa a celkovej pozitívnej atmosfére na školách. Reforma systému základných škôl v Dánsku vyžaduje, aby sa žiaci každý deň venovali pohybovým aktivitám najmenej 45 minút. Činnosť Dánskej nadácie pre kultúrne a športové zariadenia, ktorá v spolupráci so školami a samosprávami prispieva k transformácii školských zariadení, je ukážkový príklad, ako takúto reformu podporovať a realizovať. Svojím invenčným prístupom sa snaží o vytvorenie univerzálnych a prístupných priestorov, ktoré by motivovali k pohybu všetky deti počas vyučovania aj mimo neho, a to aj v prípade tých, ktoré nemajú túžbu sa hýbať. Na stránke nadácie je k dispozícii niekoľko inšpiratívnych príkladov.