Ako každý príbeh, tak aj môj musí začať s nejakým problémom. Keď som mal sotva 2 roky, postihlo ma diabetes 1. typu. Najlepšia liečba je pohyb a keďže som bol aktívne dieťa, tak sa moji rodičia rozhodli, že by som si mohol skúsiť nejaký šport. Vyskúšal som plávanie, behanie a aj bicykel, ale najviac ma zaujalo lyžovanie. Lyžovaniu som sa začal venovať, keď som mal okolo troch rokov. Zo začiatku ma to veľmi nebavilo, pretože som okolo seba nemal žiaden kolektív. Neskôr sa ma moji rodičia rozhodli zapísať do lyžiarskeho klubu SnowSportsClub Vysoké Tatry. Práve za toto rozhodnutie im budem navždy vďačný, pretože lyžovanie ma úplne chytilo za srdce a v tom klube lyžujem dodnes.

Tréningy sú tvrdé a niekedy aj bolestivé, ale pre svoje ambície a ciele treba bojovať za každú cenu. Najviac ma k tomu motivujú moje idoly, ktorými sú Marcel Hirscher z Rakúska, Aksel Lund Svindal z Nórska a celý kolektív SnowSportsClub, ktorý mi stále drží palce, a s mojimi rodičmi ma vo všetkom podporujú. Vo svojom voľnom čase robím rád dobrovoľnícku prácu ako člen  Združenia Spišiačik, ktoré združuje diabetické deti a ich rodiny. Každý rok chodím upratovať ZOO v Spišskej Novej Vsi pred jej otvorením, podieľam sa na čistení a opravovaní studničiek a chodníkov v Slovenskom raji a zúčastňujem sa na viacerých aktivitách, kde zastupujem mladých diabetikov.

Dobrou skúsenosťou bolo pre mňa navštíviť pred 3 rokmi aj Európsky parlament v Štrasburgu a spolu s mojimi "sladkými" kamarátmi zastupovať Slovensko. Čo sa týka lyžovania, najviac sa zaujímam o slalom a obrovský slalom. Popri všetkej snahe a tréningoch si však uvedomujem, že lyžovanie je finančne náročný šport, hlavne keď ho chcem robiť na profesionálnej úrovni. Moji rodičia vkladajú väčšinu svojich zárobkov do mňa a môjho brata, ktorý taktiež lyžuje. Prostriedkov však nie je stále dosť, a práve preto by som bol veľmi vďačný za akúkoľvek podporu z Vašej strany.