Hry olympiád v dvojkových rokoch: HELSINKI 1952 a jedineční manželia Zátopkovci
Roky hier olympiád s koncovým číslom dva priniesli histórie mnoho zmien vo vývoji samotného hnutia, olympijských športov a zanechali nám pre históriu množstvo silných osobných príbehov. Niektoré z OH 1912, 1932, 1952, 1972 a 1992 si postupne pripomenieme.
V roku päť kruhov dva razy zavítalo na sever Európy. VI. zimné olympijské hry hostilo švédske Oslo, Hry XV. olympiády 1952 fínske Helsinky. Obe mali výbornú atmosféru so športu oddanými divákmi a viac ako ktorékoľvek pred nimi sa priblížili olympijskému ideálu.
Do programu OH sa vrátil mix v jazdeckých súťažiach. Do Helsínk pricestovalo 4955 športovcov (z toho 519 žien), ktorí reprezentovali 69 národných olympijských výborov.
Po prvýkrát sa na OH zúčastnili Zväz sovietskych socialistických republík, Čínska ľudová republika, Hong Kong, Izrael, Thajsko a Sársko, v rokoch 1947 – 1956 reprezentujúce francúzsky protektorát Nemecka so samostatným národným olympijským výborom.
Pretože západné štáty neuznávali existenciu Nemeckej demokratickej republiky, a teda ani jej národného olympijského výboru, na OH sa zúčastnil len tím západonemeckých olympionikov.
Studená vojna zaúradovala aj v olympijskom hnutí a fínski organizátori vyhoveli požiadavke Moskvy na oddelenie športovcov socialistického „východného bloku“ od západných. Tí prví (vrátane športovcov Československej republiky) bývali v univerzitnom mestečku Otaniemi, tí druhí v Olympijskej dedine Käpylä...
Olympijský oheň zapálil bežecký fenomén minulosti Paavo Nurmi. Ohlásenie jeho príchodu na štadión spôsobilo medzi nastúpenými výpravami ošiaľ. Dnes spôsobuje ošiaľ v aukčných domoch ohlásenie dražby fakle z helsinskej olympiády.
Pre olympijské hry bolo vyrobených celkom dvadsaťdva faklí. Pätnásť s čašou pre zápalný materiál v striebornom vyhotovení a sedem v jednoduchšom dizajne. Sú považované za mimoriadne vzácne najmä preto, že päť strieborných faklí sa stratilo už počas štafety s olympijským ohňom.
Ďalšie tri v striebornom vyhotovení organizačný výbor venoval národným olympijským výborom Grécka, Dánska a Švédska, cez územia ktorých sa štafeta bežala. Gréci mali fakľu uloženú v Múzeu moderných olympijských hier v Olympii, odkiaľ ju ešte pred uzatvorením múzea odcudzili. Ďalšiu získala spoločnosť Scandinavian Airlines System, ktorá prepravovala oheň z Grécka do Dánska a štyri venovali múzeám.
Len na okraj – v roku 2021 jednu fakľu vydražili na aukcii v Paríži za rekordnú cenu 290 000 euro, neznámy dražiteľ bol z Európy.
Ikonami nielen Helsínk sa stali sovietsky gymnasta Viktor Čukarin, ktorý si vybojoval štyri zlaté olympijské medaily a Emil Zátopek z výpravy ČSR so ziskom troch zlatých kovov v bežeckých disciplínach.
Stočlenná československá olympijská výprava získala sedem zlatých, tri strieborné a tri bronzové medaily. Pod medailovú bilanciu sa podpísali aj dvaja Slováci, boxer Ján Zachara víťazstvom v perovej váhe a zápasník Mikuláš Athanasov v grécko-rímskom štýle do 67 kg získal bronz.
Zátopkov husársky kúsok s triumfami v behoch na 5 km, 10 km aj v maratóne, ktorý v Helsinkách bežal po prvý raz v živote, odvtedy nikto nezopakoval. Zo zlatej medaily sa však tešila aj jeho manželka, v rovnaký deň narodená Dana Zátopková. V hode oštepom 24. júla triumfovala v olympijskom rekorde 50,47 m krátko po víťazstve Emila na 5 km... O slávnych manželoch nadšene písali všetky svetové médiá.
„Bol to úžasný zážitok: z lietadla nás vyniesli na ramenách a v strahovskom defilé som kráčal v prvom rade po boku manželov Zátopkovcov, kanoistu Holečka a členov třeboňskej štvorveslice.
Potom však prišlo sklamanie: podpredseda vlády Zdeněk Fierlinger v prejave všetkých zlatých vymenoval, všetkým poďakoval, ale o mne sa nezmienil ani slovíčkom. Dodnes neviem, či mu v texte preskočil riadok alebo mu prejav pripravili v predstihu a zabudli mu doň pripísať, že v predposledný deň sa olympijským šampiónom stal aj niekto ďalší z Československa, ale fakt je, že ma odignoroval.
Keď ma po strahovskej slávnosti volali do autobusu na slávnostný sprievod Prahou, povedal som veliteľovi: Ak si si nevšimol, mňa naň súdruh Fierlinger nepozval. Rozkričal sa: vraj musím!“, zaspomínal si boxer Ján Zachara, dnes najstarší olympijský víťaz zo Slovenska (27. augusta oslávi 94. narodeniny!)
Pri príležitosti konania hier povolila fínska vláda razbu mince v hodnote 500 markkaa. Boli to prvé oficiálne mince v histórii novovekých olympiád. Najprv obiehali ako platidlo, dnes sú vyhľadávaným a zaujímavým numizmatickým artefaktom.
Hádzaná a bejzbal ako ukážkové športy
Podľa platných olympijských pravidiel si organizátor hier mohol zvoliť dva typy ukážkových športov, jeden zo zahraničia a jeden z Fínska. Zahraničný šport zastupovala hádzaná, „fínsky“ – bejzbal.
V hádzanárskom zápase hier sa na hlavnom štadióne stretli 11-členné družstvá Švédska a Dánska. Úroveň zápasu poznačil silný dážď, ktorý sprevádzal zápas na otvorenej ploche. Napriek tomu zápas sledovalo 13 175 divákov. Zvíťazilo v ňom Švédsko v pomere 19:11. Všetkých účastníkov po zápase odmenení pamätnou medailou hier.
Bejzbalový zápas sa hral taktiež na olympijskom štadióne. Na podujatí súťažili tímy Fínskej bejzbalovej federácie a Fínskej športovej federácie pracujúcich. Zvíťazila Fínska bejzbalová federácia, ktorá vyhrala zápas v pomere 8:4. Počas prestávok predstaveniach sa diváci zabávali vystúpeniami fínskych gymnastov a gymnastiek.
