Slovenský talent Vanesa Hocková pred OH 2024: Sestra mala bábiky, ona chcela pištole
Keď na OH v Londýne 2012 Danka Barteková získala v skeete olympijský bronz, Vanesa Hocková sa v tom čase na trnavskej strelnici iba zaúčala do jeho tajov. Na OH 2024 spolu vytvoria tandem. Ich zásluhou bude mať Slovensko v tejto disciplíne prvý raz dvojnásobné zastúpenie.
Po štvrtom mieste na MS 2022 naša jediná strelecká novicka v Paríži bola v máji štvrtá na ME v Lonate. Po dvojnásobnej olympioničke Andrei Stranovskej a Danke Bartekovej, ktorú čakajú už piate olympijské hry, sa 24-ročná strelkyňa zo Zvončína pri Trnave stane historicky treťou slovenskou skeetarkou pod piatimi kruhmi.
ZAČÍNALA AKO PLAVKYŇA
Odjakživa ste chceli poľovať na asfaltové „holuby“?
„Od šiestich rokov som sa venovala plávaniu. Ako dvanásťročná som si však pre problémy s obličkami – pokiaľ som chcela zostať na osemročnom športovom gymnáziu v Trnave – musela vybrať iný šport. Taký, pri ktorom nie je veľká fyzická záťaž. V ponuke bolo jazdectvo alebo streľba. Voľba bola jasná. A toto rozhodnutie neľutujem.“
Venoval sa predtým niekto z vašich blízkych streleckému športu?
„Nie. Už ako malá som si na Vianoce pod stromček namiesto bábiky ako hračku pýtala samopal. Sestra mala bábiky, ja pištole. Bol to osud. So školou komunikoval tréner Juraj Sedlák, ktorý ma vedie dodnes. Rovno ma dali na skeet. Pamätám si na prvý tréning, na ktorom som trafila terč asi na štvrtý či piaty pokus. Tréner Sedlák mi na pamiatku na tento moment dal nábojnicu.“
Zo Zvončína to na trnavskú strelnicu nemáte ďaleko. Pamätáte si na svoju vôbec prvú súťaž?
„Áno, ale tú som zažila na strelnici v Jaslovských Bohuniciach. Juniorské preteky som tam vtedy vyhrala.“
VANESA HOCKOVÁ
Narodila sa 20. januára 2000 v Trnave. Do dvanástich rokov súťažne plávala, potom prešla na skeet. Od jej začiatkov na strelnici ju vedie tréner Juraj Sedlák, je členka ŠCP Bratislava. Po viacerých juniorských úspechoch dosiahla svoj zatiaľ najväčší seniorský v roku 2022, keď si na svojich prvých MS medzi ženami zásluhou štvrtej priečky v Osijeku vystrieľala miestenku na OH 2024 v Paríži. Štvrtá skončila aj na ME 2024 v Lonate. Je aj viacnásobná medailista v tímovej súťaži – z ME 2022 v Larnake má bronz (s Dankou Bartekovou a s Luciou Kopčanovou), z MS 2023 v Baku bronz (s Dankou Bartekovou a s Monikou Štibravou), z ME 2023 v Osijeku striebro (s Monikou Štibravou a Luciou Kopčanovou) a z ME 2024 zlato (v rovnakom zložení). K jej koníčkom patrí fotografovanie a jazda na bicykli. Rada trávi čas s rodinou, ktorej neodmysliteľnou súčasťou je aj 11-ročná fenka yorkširského teriéra Lassie.
V CHATEAUROUX EŠTE NEBOLA
Čo považujete za svoj najlepší výsledok v juniorskom veku?
„Možno povedať, že kľúčové boli pre mňa majstrovstvá sveta v Moskve 2017, na ktorých som skončila na piatej priečke. Vďaka tomu som sa dostala do Top tímu. Zaručilo mi to na dva roky peniaze na prípravu. Rovnako ako neskôr podpora z Juniorského olympijského tímu. V roku 2018 som vyhrala preteky juniorského Svetového pohára v Suhle, o rok neskôr som však predčasne ukončila juniorskú kariéru na európskom šampionáte v Lonate. V individuálnej súťaži som si vystrieľala striebro, s Dominikou Buzášovou a Dianou Markovou sme v družstvách pridali bronz a s Ladislavom Némethom sme skončili v mixe štvrtí. Súboj o bronz sme prehrali o jediný bod.“
Hovoríte predčasne, prečo?
„Pôvodne som sa mala s juniorskou kategóriou lúčiť v roku 2020, ale o túto možnosť ma obrala koronakríza. V dôsledku pandémie zrušili majstrovstvá Európy, ktoré sa mali uskutočniť práve v Chateauroux, dejisku streleckých súťaží na tohtoročnej olympiáde. Bolo to pre mňa nepríjemné sklamanie, ale hnev ma už opustil. Mala som vtedy celkom dobrú formu a ako juniorka šancu niečo dokázať.“
Odvtedy ste sa do Chateauroux nedostali?
„Nie. Pred olympiádou tam však 19. júla pôjdeme aspoň na tri dni trénovať, to nám umožnili. Potom sa vrátim domov a 30. júla aj s ďalšími členmi našej výpravy odcestujem znovu do Paríža.“
Z OSIJEKA DO PARÍŽA
Kedy ste mali premiéru na vrcholnom seniorskom podujatí?
„Na ME 2021 v Osijeku, ale súťažila som iba mimo poradia.“
O vyše roka neskôr začiatkom októbra 2022 ste si na tej istej strelnici v Osijeku odkrútili svoju premiéru aj na seniorských majstrovstvách sveta. Už v oficiálnej súťaži, ktorú ste vyšperkovali štvrtou priečkou a ziskom olympijskej miestenky! Ako si spomínate na tieto preteky? Mali ste nejakú špeciálnu prípravu na ne?
„Niekoľko týždňov predtým sme mali majstrovstvá Európy v Larnake. So svojím výkonom na nich som však nebola spokojná. V tom čase som si kúpila knižku s radami pre trénerov, ako majú pracovať s mladými. Vypísala som si z nej svoje body, ktoré som si dokola čítala. Na svetový šampionát som si potom hlavu nastavila inak.“
Okrem toho, že najmä v príprave na vrcholné medzinárodné podujatia spolupracujete so športovou psychologičkou, držíte sa stále týchto bodov?
„Mám ich zapísané v poznámkach v mobilnom telefóne. Snažila som sa ich aplikovať aj na ďalšie preteky, ale zistila som, že to tak nemôžem robiť stále dookola. Na každých nefungujú. Vždy si musím nájsť niečo nové.“
„DUPĽA“ BUDE VÝHODA
Mali ste niekedy alebo máte nejaký športový vzor? Napríklad aj medzi strelcami?
„Nemám. Veľmi sa mi však páči trapistka Zuzka Rehák Štefečeková. Aj povahou. Ja mám podobnú.“
Slovenský skeet má svoju výraznú osobnosť v Danke Bartekovej. Aký je váš vzťah?
„Profesionálny a pracovný. Keď si niekedy neviem dať rady, tak si navzájom pomôžeme. Stretávame sa však iba na pretekoch. V posledných rokoch sa v tréningovej skupine pripravujem najčastejšie so sestrou Mirkou a s Monikou Štibravou.“
Naši puškári či trapisti takú „dupľu“ na olympijských hrách už zažili, keď sa v jednej súťaži predstavili aj dvaja. Slovenský skeet bude mať na nej dvojnásobné zastúpenie premiérovo. Beriete to ako výhodu?
„Som rada, že si budeme počas olympiády navzájom vedieť pomôcť, podporiť sa a udržať si dobrú náladu.“
ĎALŠIE SESTRY NA STRELNICI
K skeetu ste inšpirovali aj o necelé štyri roky mladšiu sestru Miroslavu, juniorskú reprezentantku.
„Na začiatku som ani nechcela, aby robila to isté ako ja. Keď ma prvý raz zdolala na pretekoch, tak som z toho nebola nadšená. Teraz si však neviem predstaviť, že by so mnou nebola na pretekoch a netrávili by sme spolu čas aj na strelnici.“
Svojho času v skeete spoločne úspešne reprezentovali dvojičky Danka a Lenka Bartekové. Veríte, že sa raz s Miroslavou stretnete spolu aj v seniorskej reprezentácii?
„Mirka strieľa medzi juniorkami posledný rok. Dúfam, že sa prebojuje medzi nás a udrží sa v tíme. Bolo by to pekné. V tímovej súťaži sme ešte spolu nestrieľali a žiaľ, možno ani nebudeme. Na vrcholných podujatiach sa totiž v nej momentálne iba sčítavajú výsledky z individuálnej súťaže, nestrieľa sa extra. Európska a svetová strelecká federácia však majú rozdielne pravidlá, ktoré sa často menia. Tak sa nám to možno v takomto formáte raz aj podarí.“
Vaši rodičia mama Andrea a otec Miroslav musia mať z vás radosť, aj keď bábiky zostali v kúte. Vás čaká olympijská premiéra, Miroslava sa vlani stala juniorskou majsterkou sveta. Ste zároveň aj hrdá sestra?
„Mirka si titul svetovej šampiónky vystrieľala vlani v juhokórejskom Čchangwone. Bol tam sedemhodinový časový posun, ráno som si privstala a o šiestej som šla pozerať finále. Bolo to super. Pamätám si, ako jej súperky postupne vypadávali a o samotnom zlate rozhodoval k. o. rozstrel. Indickú skeetarku v ňom zdolala 2:1 a ja som sa rozplakala od šťastia.“
PARÍŽSKE OČAKÁVANIA
Cítite pred blížiacou sa olympiádou rastúci tlak?
„Dlho som s ním nebojovala a ani si ho nepripúšťala. Keď však začali odratúvať sto dní do začiatku olympiády, tak sa ma ľudia v okolí na ňu začali pýtať. Už som to však vstrebala. Teraz som už na tlak pripravená.“
Medzi slovenskými strelcami, ktorí sa kvalifikovali na OH v Paríži, ste jediná olympijská novicka. Aké budú vaše očakávania?
„Nerada také veci hovorím dopredu, nechám si ich pre seba. Samozrejme, na olympijské hry sa teším. Budú moje prvé a chcem si ich užiť.“
Strelecké súťaže sa však nebudú konať v Paríži, ale v už spomínanom mestečku Chateauroux asi 270 km od hlavného mesta. Nie je vám ľúto, že pri premiére nezažijete tradičnú olympijskú dedinu? Alebo považujete väčšie súkromie za výhodu?
„Na začiatku mi bolo ľúto, že nestihnem otvárací ceremoniál. Aj som uvažovala nad tým, že by som sa naň vybrala sama, ale túto myšlienku som prehodnotila a zrušila som to. Na druhej strane je dobre, že sa vyhneme ,cirkusu´. Má to svoje výhody aj nevýhody.“
Čo hovoríte na olympijskú strelnicu?
„Zatiaľ ju poznám iba z fotiek, trošku mi pripomína Lonato. Teoreticky však viem, čo mám očakávať.“
SESTRA JU UŽ KOUČOVAŤ NEBUDE
Už sme spomenuli, že skvelou skeetarkou je aj Vanesina mladšia sestra Miroslava. V čom okrem výšky sú ešte najviac rozdielne? „Ja som horlivý typ. Keď sa mi nedarí, dám to najavo. Na nej to nevidno, má skôr kamenný výraz. Máme rovnakého trénera, podobné techniky. Držíme si však palce a podporujeme sa. Keď vidím, že urobí chybu, tak sa mi chce plakať. Vo februári na pretekoch Grand Prix v Dauhe sme nemali trénera a tak som ju požiadala, aby si počas môjho finále sadla na trénerskú stoličku. Po súťaži mi povedala, že také niečo už pri mne nikdy neurobí. Bolo to pre ňu stresujúce, keď sa na to pozerala a nič nemohla spraviť a ovplyvniť to.“
V TALIANSKU JE OČOVÁ
Vanesino priezvisko Hocková robí najmä na súťažiach v zahraničí veľké problémy hlásateľom i televíznym komentátorom. „Je to nemecké priezvisko. Keď ho niekto prečíta Hoková, vtedy ho pochválim. V zahraničí ho však vyslovujú všelijako. V Taliansku nevedia čítať písmeno H, tak tam som Očová. Na pretekoch v Osijeku som však bola aj Hočková,“ smeje sa nad rôznymi podobami svojho priezviska.
