13 faulov návrhu nového Zákona o športe
Šport má významný prínos pre spoločnosť. Osobitne možno spomenúť najmä jeho pozitívne zdravotné, výchovné, vzdelávacie, sociálne prínosy a motivačné pôsobenie na deti, mládež, dospelých ľudí, seniorov i zdravotne znevýhodnených občanov. Z tohto dôvodu sme presvedčení, že by mal byť aj zo strany štátnych autorít vnímaný ako dôležitá súčasť verejných politík štátu a významná spoločenská činnosť, ktorá zvyšuje kvalitu života každého obyvateľa Slovenskej republiky.
A práve to by malo byť premietnuté aj do základného právneho predpisu upravujúceho túto oblasť – do Zákona o športe.
Veríme, že Zákon o športe by mal športu pomáhať a nie brzdiť jeho rozvoj. S týmto cieľom chceme upozorniť na 13 výhrad k aktuálne predloženému návrhu zákona.
Implementáciou tohto nového právneho predpisu a nových zavádzaných byrokratických povinností sa stratí veľa času a financií (nehovoriac o viacerých aplikačných problémoch), ktoré mohli byť využité v prospech slovenského športu.
Slovenský olympijský a športový výbor vždy jasne pomenovával základné problémy návrhu zákona a formuloval predkladateľovi ich riešenia.
PODPÍŠTE SA POD DEKLARÁCIU SLOVENSKÉHO ŠPORTU
1. O nás bez nás: Netransparentný a neparticipatívny proces prípravy návrhu zákona
Pri príprave návrhu Zákona o športe, ktorý je aktuálne predložený v Národnej rade SR, absentovala diskusia so športovým hnutím, ktorého sa tento predpis zásadne dotýka. Návrh bol tvoreným za zatvorenými dverami MŠVVaŠ SR, a to aj napriek tomu, že športová obec ponúkala pomoc, spoluprácu a odborníkov. Sme zástancami otvoreného spôsobu tvorby právnych predpisov pri širokej diskusii a vylepšovaní predložených návrhov.
Nemalo by prichádzať k prijímaniu všeobecne záväzných právnych predpisov bez ich náležitého prerokovania, osobitne s dotknutými subjektami a verejnosťou. Návrh navyše nebol ani prerokovaný na zasadnutí Legislatívnej rady vlády SR.
Nemyslíme si, že neustále zmeny pravidiel (nielen v športe) sú pre spoločnosť prospešné. Športové organizácie a športovci potrebujú na svoju činnosť stabilitu a jasné pravidlá. A ak by aj malo dôjsť k podstatnej zmene pravidiel, malo by to byť po čo najširšej diskusii a zhode v prvom rade športovej obce, odbornej verejnosti a tiež politických reprezentantov vo vláde a Národnej rade SR.
Návrh sa často odvoláva na zaužívanú prax, v rozpore s tým je však skutočnosť, že pri príprave návrhu nebol žiadny zástupca športového hnutia.
Slovenský šport potrebuje komplexné systémové riešenia jeho rozvoja a právny predpis, ktorý bude usmerňovať rozvoj v tejto oblasti. Žiaľ, tieto očakávania nie sú do návrhu premietnuté. Preto navrhujeme celý materiál stiahnuť a prepracovať na základe diskusie so zástupcami športového hnutia.
2. Neprimerané zásahy do autonómie športu
V návrhu zákona sú zavádzané viaceré nové povinnosti, ktoré rozširujú bez právneho základu zásahy štátu do autonómie športu a do občianskej spoločnosti.
Ide pritom o zásahy nielen do hospodárskych a sociálnych práv, ale ide výslovne aj o zásahy do občianskej spoločnosti, slobody združovania a autonómie športových organizácií, kde je potrebné zvažovať testom proporcionality primeranosť zásahov zákonodarcu.
Ako príklad uveďme, že návrh zákona ustanovuje, že medzi jednotlivými účasťami na súťaži (aktívny športovec ich musí mať najmenej 3) sa vyžaduje uplynutie najmenej desať dní. Ide o neprimerane prísnu reguláciu, nakoľko sú športy, v ktorých sa preteky uskutočňujú aj dva či tri súťažné dni po sebe a nevidíme žiadny racionálny dôvod, aby takýto štart nemal byť započítaný do účastí na súťaži aktívneho športovca. Navrhovaná úprava je neprimerane prísna najmä vo vzťahu k sezónnym športom.
Nechápeme, prečo je cieľom MŠVVaŠ SR zasahovať do termínovej listiny pretekov a súťaží národných športových zväzov. Navrhujeme ponechať súčasné znenie a definíciu aktívneho športovca.
Návrh prináša tiež novú povinnosť, a to, že národné športové zväzy sú povinné do 30. apríla v príslušnom kalendárnom roku schváliť rozpočet na príslušný kalendárny rok, ale súčasne aj schváliť čerpanie minuloročného rozpočtu, pričom tieto rozhodnutia musí urobiť najvyšší orgán (valné zhromaždenie, konferencia), nie výkonný orgán (výkonný výbor, rada). Prax fungovania zväzov, ktoré zastrešujú dve a viac odvetví, ukazuje, že je nereálne schváliť rozpočet v navrhovanom termíne. Zastávame názor, že súčasná právna úprava, pri ktorej sa schvaľuje výročná správa, navyše overená audítorom, je dostatočná a napĺňa stanovený účel. Pridávanie ďalších povinností tak nie je potrebné.
Ďalšou novou povinnosťou je vyhotovovanie zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu zo zasadnutí najvyššieho orgánu a najvyššieho výkonného orgánu. Túto povinnosť vnímame ako ďalšiu byrokraciu, ktorá je v rozpore s cieľmi návrhu – odstraňovať administratívnu záťaž. Navyše už v súčasnosti sa vyhotovuje zo zasadnutí zápisnica, ktorá má presne zákonom špecifikované náležitosti a v ktorej je uvedené meno, priezvisko a podpis predsedajúceho a zapisovateľa. Dokonca mnohé zväzy využívajú aj inštitút overovateľa.
Tieto dokumenty sa riadne zverejňujú. Tento proces je už vžitý a riadne ho všetci plnia. Takúto povinnosť navyše nemajú žiadne iné právnické osoby či ustanovizne. Dokonca povinnosť vyhotovovať a zverejňovať zvukový záznam nemá ani vláda SR a iné štátne orgány. Ide tak o neprimeranú byrokraciu zo strany štátu a zásah do fungovania športových organizácií.
Návrh prináša tiež prísnejšie lehoty pre športové organizácie, a s tým spojené nové povinnosti. Súčasné zákonné lehoty podľa aktuálne platného a účinného Zákona o športe považujeme za dostatočné a primerané, a nevidíme dôvod na ich sprísňovanie.
Predkladateľ tiež stanovuje pre seba nové oprávnenie - krátenie príspevku za porušenie niektorej zo zákonných podmienok. Túto sankciu vnímame ako pomerne prísnu. V malých zväzoch je minimum administratívnych pracovníkov (jeden človek na plný alebo dokonca len na polovičný úväzok). Z toho dôvodu sa môže hlavne počas súťažnej sezóny stať, že sa nestihnú v sprísnených termínoch splniť jednotlivé podmienky, pričom následné krátenie môže ohroziť chod celého zväzu.
Za zmienku tiež stojí, že na zasadnutiach orgánov národných športových zväzov je po novom oprávnený zúčastniť sa nezávislý pozorovateľ určený ministerstvom školstva. Rovnako tak je oprávnený zúčastniť sa zasadnutí orgánov národného športového zväzu Hlavný kontrolór športu alebo ním písomne poverená osoba.
Tento zámer sa nám javí ako zásah do autonómie občianskych združení. Tým viac, že nie je známe, že by sa objavili nejaké problémy s aktuálne platným režimom pozývania zástupcov ministerstva alebo Hlavného kontrolóra športu na príslušné zasadnutia.
3. Nesprávna a nejasná terminológia
Návrh obsahuje viaceré nesprávne a nejasné vymedzenia pôvodných pojmov, ktoré nezodpovedajú zaužívanej praxi. Z tohto dôvodu odporúčame prepracovať uvedené vymedzenie pojmov. Zastávame názor, že viaceré sú nedostatočne a nepresne právne vymedzené a v rozpore s ustálenou terminológiou športovej vedy i s medzinárodnými dokumentmi.
Je potrebné otvoriť diskusiu s príslušnými vednými organizáciami a nastaviť pojmy súladne.
Zavádzanie nového vymedzenia existujúcich pojmov do praxe, keď tie doterajšie sú jasné, zrozumiteľné a vyjadrujú zaužívanú terminológiu, je nežiaduce, ba až mätúce.
4. Úprava zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu v rozpore so Zákonníkom práce
Zákonník práce okrem definície závislej práce vo svojom ust. § 1 ods. 3 stanovuje, že „Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“ Navrhovaná novela Zákonníka práce, ktorá je pripojená k návrhu Zákona o športe ako súvisiaci novelizačný článok, zavádza pravidlo, ktoré je vnútorne rozporné s definíciou závislej práce a zákazom jej vykonávania v inom právnom vzťahu podľa osobitného predpisu.
Zastávame názor, že novinka zavádzaná predloženým návrhom je v rozpore s vyššie uvedeným. Otázne zostane, ako sa k uvedenej skutočnosti postavia orgány aplikácie právnej úpravy nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (v zmysle ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní), ktorá umožňuje sankcionovať „skrytého“ zamestnávateľa – o nič iné ako o „skryté“ zamestnanie by totiž v prípade aplikácie ustanovení návrhu Zákona o športe na doterajší výkon závislej práce nešlo.
Namiesto hľadania riešenia problému financovania odvodov za športovcov sa zvolila cesta popretia ochrany závislej práce, čo je v rozpore s ústavnoprávnymi zárukami a medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.
Predkladateľ pritom zjavne nechce/nevie prijateľne vyriešiť odvodový systém športovcov v kolektívnych športoch, tak túto skutočnosť obchádza cez určitý hybrid a popieranie doktríny závislej práce v právnom poriadku SR. Sociálne garancie pre športovcov sú tak nedostatočné. Pomocou by bolo utvoriť pre športové kluby príležitosti na získanie dodatočného príjmu, napr. formou zatraktívnenia sponzorstva, či cez športové poukazy.
5. Viac kontrolórov a kontrol
Predložený návrh nahrádza súčasného jedného kontrolóra najmenej tromi novými členmi kontrolného orgánu. Národné športové zväzy a národné športové organizácie majú pritom už v súčasnosti problém s personálnym obsadením orgánov. Zo strany verejnosti a členov nie je záujem o pôsobenie v týchto orgánoch a komisiách, nakoľko ide o dobrovoľníkov. Honorovať tieto funkcie (vzhľadom na finančné možnosti športových organizácií) je náročné už pri jednom kontrolórovi.
Navrhujeme rešpektovať autonómiu športových organizácií a ponechať na rozhodnutie členskej základne v zakladajúcom dokumente, aby si každá športová organizácia nastavila, aký počet kontrolórov/členov kontrolnej komisie chce a potrebuje mať.
Návrh tiež prináša nové nástroje štátnej kontroly a reštrikcií, pričom už v súčasnosti existujú viaceré efektívne kontrolné mechanizmy (NKÚ, Úrad vládneho auditu, povinní audítori, kontrola MŠVVaŠ SR, HKŠ, kontrolór, ÚVO), preto nevidíme dôvod na rozširovanie štátnych kontrolných mechanizmov. Treba tiež dodať, že okrem týchto kontrolných systémov oblasť športu regulujú aj ďalšie iné právne predpisy, ktoré musia športové organizácie sledovať a plniť ich ustanovenia.
Považujeme za zrejmé, že navrhovanej zmene chýba nielen odôvodnenie, ale aj elementárna logika voči existujúcej úprave kontrolórov v športových zväzoch a voči existujúcej mašinérii štátnej kontroly. Ako takú ju považujeme za zásah do základného práva podľa čl. 29 ústavy. Spôsob, ktorým sa navrhuje vykonať, je podľa nás neprijateľný z pohľadu pravidiel, ktoré kladie § 6 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov na novelizáciu právnych predpisov. Z uvedených dôvodov žiadame vypustenie všetkých uvedených ustanovení, týkajúcich sa zavedenia nového kontrolného a reštrikčného systému do Zákona o športe.
6. Nové prekážky brániace v rozvoji športu
Návrh zákona zavádza byrokratizáciu a komplikovanú až nezmyselnú reguláciu športového hnutia, ktoré svojou činnosťou tvoria v prevažnej väčšine dobrovoľníci. Vo svojich nových ustanoveniach sa predložený predpis snaží riešiť oblasti športu, v ktorých k dnešnému dňu nie je známy žiadny problém pri aplikácii súčasnej úpravy. Často sa to deje neprehľadne, nezrozumiteľne, rozsiahlo a pripúšťajúc rôzne výklady, pričom sa vôbec nezohľadňujú špecifiká jednotlivých športov. To aktivity športových organizácií len komplikuje. Zákon navyše nariaďuje viaceré nové administratívne povinnosti, čo absolútne narúša subsidiárny princíp zasahovania štátu do života a činnosti mimovládnych organizácií.
Zákon vo viacerých ustanoveniach tiež nesprávne predpokladá, že všetky športy sa dajú hodnotiť podľa rovnakých parametrov a majú rovnako veľký aparát na plnenie zákonom nastavených úloh.
Naopak – prekáža to v ich rozvoji a v lepšom prípade to vedie k celoplošnému tichému obchádzaniu zákona celým športovým segmentom, ako aj orgánmi, ktoré majú ustanovenia zákona vymáhať. Je nutné presne v Zákone o športe naviazať právne povinnosti iba na také činnosti, v ktorých je to skutočne nevyhnutné, a to nástrojmi, ktoré sú cieľom a účelom primerané.
7. Absencia nástrojov na motiváciu podnikateľských subjektov podporovať šport
V návrhu absentuje akákoľvek ambícia na motivovanie podnikateľov na podporu športu.
Cieľom by malo byť umožniť podnikateľským subjektom realizovať tzv. superodpočet v prípade, ak poskytnú finančnú podporu do oblasti športu.
Snahou predkladateľa, do ktorého gescie šport patrí, by malo byť vytvoriť spravodlivý a motivačný systém, v ktorom bude na slovenský šport okrem zdrojov zo štátneho rozpočtu prispievať vo zvýšenej miere súkromný sektor. Výsledkom budú nové zdroje financovania športu prostredníctvom aktivovania súkromných zdrojov.
8. Zbytočné preinformatizovanie športového odvetvia
Množstvo povinne zbieraných, zverejňovaných a uchovávaných informácií pôsobí neprehľadne a kontraproduktívne, pretože náročnosť udržania Informačného systému v tak rozsiahlo definovanom množstve informácií je nadmerná. V dobrovoľníckom segmente sa táto povinnosť nedá dodržať. Ani po 10 rokoch vývoja informačného systému nie je pripravený na zvládnutie agendy ako z technického či legislatívneho hľadiska, ani z hľadiska ľudských zdrojov. Definícia registrov je navyše v rozpore so Zákonom o ochrane osobných údajov a s GDPR, pretože sa zbierajú aj osobné údaje, ktoré štát vôbec nepotrebuje na výkon verejnej moci. Centrálna štátna správa navyše ešte ani nie je dostatočne pripravená na stupeň informatizácie, ktorý sa vyžaduje Zákonom o športe.
Národné športové zväzy by museli zamestnávať človeka na plný úväzok, ak majú napĺňať všetky registre, nakoľko sa to nedá pri bežných povinnostiach. Ide navyše o ďalšiu byrokratickú záťaž a nárast povinností pre športové organizácie a ich aparáty, čo je v rozpore s cieľmi návrhu nového Zákona o športe.
Z týchto dôvodov navrhujeme obmedziť množinu spracovávaných údajov na tie, ktoré sú nevyhnutné pre verejnú kontrolu, a spustiť prehľadné a jasné moduly ISŠ.
9. Zákon nepomáha rozvíjať športovú infraštruktúru
Návrh zákona žiadnym spôsobom nerieši podporu rozvoja športovej infraštruktúry a ani nemotivuje súkromný sektor a podnikateľské subjekty, aby podporili vznik športovej infraštruktúry a napomohli tak väčšiemu zapojeniu detí a mládeže do športových aktivít. Štát by mohol zaviazať veľké koncerny (napríklad tie, ktoré využívajú štátom garantované daňové úľavy), aby časť zisku investovali do verejnoprospešných oblastí, kam patrí aj šport (tento model funguje vo viacerých štátoch v zahraničí). Investičný dlh na športovej infraštruktúre v súčasnosti na Slovensku atakuje hranicu 450 mil. EUR
10. Absencia skvalitňovania vzorca na rozdeľovanie financií
Návrh zákona žiadnym spôsobom nerieši vzorec na rozdeľovanie financií platný pre všetky športy.
Filozofiu vypočítania príspevku pre športy na základe vzorca považujeme za správnu. Je však potrebné aj vzorec na základe praktických skúseností vylepšovať. Napríklad kritérium popularity by sa malo odborne vyhodnotiť.
Je jasné, že na rozdelenie rozpočtovanej sumy pre šport treba mať verejne kontrolovateľné a jasné kritériá. Nie je však vzhľadom na špecifiká jednotlivých športov možné postupovať unitárne a zakrývať si oči pred výraznými odlišnosťami jednotlivých športov (olympijské a neolympijské športy, individuálne a kolektívne, letné a zimné atď.). Objektivite by prospelo zohľadnenie týchto odlišností pre dané skupiny športov.
Je potrebné sa zaoberať nedostatkami a vylepšením vzorca na výpočet príspevku uznanému športu, na ktoré dlhodobo upozorňujeme.
Navrhujeme v otázkach vzorca neviesť diskusiu zúžene len o výške jednotlivých percent pri jednotlivých parametroch vzorca, ale pozornosť by mala byť smerovaná aj na otázku cieľa podpory. Štát by mal jasne definovať svoje požiadavky na športové hnutie, pretože zákonom vymedzený verejný záujem nekoreluje so vzorcom a nastavenými percentami financovania.
Za významný problém vnímame tiež neprehľadnosť hlavného multikritériového vzorca a jeho ďalších podvzorcov pre široké športové hnutie. Širšia znalosť by napomohla väčšej kontrole jednotlivých vstupných dát a výpočtov, ale i prijatiu samotnej podstaty vzorca.
Cieľom by malo byť vypracovať jasný a prehľadný manuál vzorca na výpočet príspevku, aby boli väčšiemu počtu ľudí jasné „pravidlá hry“. Rovnako tak zvážiť význam každého podvzorca a hľadať cestu k zjednodušovaniu.
11. Návrh nerieši podporu športových podujatí
V rámci novej zákonnej úpravy sa výraznejšie nerieši podpora športových podujatí. Vzhľadom na význam takýchto podujatí je potrebná jasná dotačná schéma na ich podporu.
Navrhujeme doplniť ustanovenia o povinnosti MŠVVaŠ SR vytvoriť národnú koncepciu ohľadom organizovania vrcholných športových podujatí, ktorá by stanovila jasné pravidlá kandidatúry, finančného krytia, koordinácie podujatí, medzinárodnej prezentácie, využitia personálneho aparátu a pod.
Štát by mal podporovať kandidatúru a organizovanie vrcholových medzinárodných športových podujatí na Slovensku i prijať jasné pravidlá systémového spolufinancovania významných súťaží medzinárodného významu na území SR v kategóriách dospelých i mládeže, a vytvoriť jasnú národnú koncepciu ohľadom organizovania vrcholových športových podujatí.
12. Nesprávne vypustenie inštitútu „straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov”
Návrh ruší inštitút „straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov”, ktorého účelom bolo dočasne pozastaviť uvoľnenie štátnych prostriedkov dovtedy, kým športová organizácia neodstráni zistený nedostatok. Návrh naopak zavádza sankcie za každé porušenie Zákona o športe. Podľa navrhovaných pravidiel pre poskytovanie štátnych prostriedkov to bude znamenať trojročný zákaz poskytnutia štátnych prostriedkov zväzu, klubu, športovcovi, športovému odborníkovi.
Ak sa pozrieme na široký rozsah správnych deliktov a priestupkov, pri prísnom prístupe kontrolných a správnych orgánov môže mať pomerne veľká časť subjektov v športe zastavené financovanie zo štátnych prostriedkov na tri roky.
Nový „sankčný koncept”, ktorý zrejme bude nútiť k neprimeranej tvrdosti, v podstate bude proti nevinným reprezentantom, talentovanej mládeži či amatérskemu športu, a teda bude v priamom rozpore s tým, čo Zákon o športe označuje za verejný záujem.
13. Komplexné vypustenie právnej úpravy národného olympijského výboru a ochrany olympijskej symboliky
Vzhľadom na postavenie a úlohy národného olympijského výboru v slovenskom športovom a olympijskom hnutí a význam olympijskej symboliky navrhujeme ponechať zákonnú úpravu SOŠV, ktorú návrh (rovnako ako aj úpravu Slovenského paralympijského výboru) vypúšťa.
Zaujímavosťou pritom je, že dnes ešte účinný zákon č. 440/2015 Z. z. zrušil samostatný zákon č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore a časť tejto úpravy prevzal. Naopak, súčasný návrh už túto úpravu o SOŠV a zákonom garantovanú ochranu toho najhodnotnejšieho, čím olympijské hnutie disponuje – olympijskej symboliky, odstraňuje úplne.
Slovenský olympijský a športový výbor, ako aj Slovenský paralympijský výbor majú aj v účinnom znení a aj podľa návrhu zákona osobitne, priamo zo zákona dané postavenie národnej športovej organizácie a s tým spojené viaceré úlohy. Zastávame názor, že úprava ochrany olympijskej symboliky, ktorá okrem posilnenia ochrany je aj vyjadrením osobitného postavenia olympijskej symboliky, má svoje miesto v regulácii oblasti športu na Slovensku. Navyše vypustenie by bolo v rozpore s Medzinárodným dohovorom z Nairobi o ochrane olympijských symbolov, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Navrhujeme preto ponechať vlastnú právnu úpravu SOŠV - vzhľadom na jeho postavenie a úlohy v slovenskom športovom a olympijskom hnutí. Rovnako tak ponechať zákonnú ochranu olympijskej a paralympijskej symboliky, ako najhodnotnejšieho duševného vlastníctva olympijského a paralympijského hnutia.
Ďalšie nedostatky
Návrh neprináša výrazné zvýšenie financií pre slovenský šport, aspoň na úroveň okolitých krajín. Verejné výdavky do športu v Slovenskej republike v súčasnosti tvoria len tretinu verejných výdavkov do športu v krajinách V4 a polovicu verejných výdavkov do športu zo strany najmenej rozvinutých krajín EÚ. Nový zákon by mal zvýšiť alokáciu financií do slovenského športu s cieľom zlepšiť jeho podmienky, rozvoj, ale i konkurencieschopnosť so zahraničím. Je potrebné zabezpečiť systémové a dostatočné financovanie športu vo všetkých jeho podobách a na všetkých úrovniach štátu aj samosprávy a takisto zabezpečiť dlhodobú, systémovú a transparentnú podporu štátnej reprezentácie.
Za zmienku tiež stojí ešte spomenúť obmedzenie povinných telovýchovných prehliadok len na reprezentantov, ktorí majú zdravotnú starostlivosť aj bez právnej úpravy. Rovnako aj riešenie sporov v športe, by si zaslúžilo koncepčnejší prístup. Po konzultácii so športovým hnutím je potrebné nanovo upraviť riešenie sporov, aby úprava bola jasnejšia, prehľadnejšia a zrozumiteľnejšia. Riešením by mohol byť spoločný národný orgán pre riešenie sporov v športe / Športový arbitrážny tribunál. Takýto unifikovaný orgán by mal rozhodovať spory rýchlejšie, odbornejšie, nestrannejšie, lacnejšie a najmä vo vnútri športového hnutia.
Návrh tiež nerieši chaos okolo voľnočasových, resp. športových poukazov. Je žiaduce zabezpečiť realizovanie projektu športových poukazov, ako perspektívneho nástroja na zvýšenie športových aktivít detí a mládeže a na podporu činností športových klubov. Zároveň tým dať možnosť občanom priamo spolurozhodovať o tom, ktoré športy a ktoré športové kluby či iniciatívy si zaslúžia ich podporu.
Predkladaný návrh nového Zákona o športe je tak predpisom bezdôvodných nových prísnejších pravidiel a narastajúcich administratívnych povinností, predložených bez dostatočnej účasti odbornej verejnosti pri jeho tvorbe. Dôvodová správa sa často odvoláva na skúsenosti z praxe, ale neuvádza jasné a jednoznačné zdôvodnenie navrhovaných zmien. Z týchto všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhujeme predložený materiál stiahnuť a prepracovať.
