5 žien, ktoré zmenili dejiny slovenského športu
Matylda Pálfyová – prvá Slovenka s olympijskou medailou
Na OH 1936 prispela k zisku striebornej medaily družstva. Na rozdiel od mužov mohli ženy súťažiť len v tejto disciplíne. Zaujímavosťou je, že družstvo Československa malo výkonnosť aj na víťazstvo, avšak jeho hlavnými súperkami boli domáce Nemky. Tie sa v napätej atmosfére hitlerovského Nemecka tešili výraznej podpore rozhodcov.
Netrvalo však dlho a už v roku 1938 sa v súťaži družstiev Matylda Pálfyová ako prvá Slovenka v histórii tešila z titulu majsterky sveta. Ani vtedy ešte ženy nesúťažili v disciplínach samostatne. Neoficiálne však dostala najvyššie známky na kruhoch a v preskoku.
S gymnastikou skončila v roku 1939 po vzniku I. Slovenskej republiky, pretože odmietla cvičiť v telovýchovnej organizácii Hlinkovej gardy. Jej život sa skončil tragicky a vo veľmi mladom veku. Ako 32-ročná spadla zo svojho koňa pri rekreačnom jazdení. Slovenský olympijský a športový výbor si jej pamiatku uctil tým, že od roku 2005 každoročne udeľuje Cenu Matyldy Pálfyovej, ktorá je určená výlučne ženám – za ich športové výsledky, aktivitu v športe a v olympijskom hnutí.
Mária Zavarská – prvá športová redaktorka
V dnešnej dobe sú redaktorky v športovom spravodajstve samozrejmosťou, v minulosti bola žena na tejto pozícii skôr výnimkou. Za priekopníčku športového spravodajstva môžeme s hrdosťou považovať Máriu Zavarskú (*1935 – †1994). V našich končinách bola prvá žena, ktorá pôsobila ako rozhlasová športová redaktorka a reportérka. Počas svojej kariéry sa zúčastnila až piatich olympiád.
Zaujímavý je i jej životný príbeh, ktorý ani zďaleka nebol prechádzka ružovou záhradou. Narodila sa v malej obci Trakovice v roku 1935 a po tom, ako prišla o obidvoch rodičov, vyrastala v sirotinci. O práci v rozhlase snívala odmalička, no dostať sa tam nebolo jednoduché. Viackrát ju odmietli, no nevzdala sa a napokon sa jeho súčasťou stala na celé desaťročia. Venovala sa i rozvoju slovenského športu – organizovala športové súťaže pre mládež a objavovala nové talenty.
Natália Hejková – najúspešnejšia trénerka slovenského basketbalu
Ženy, priekopníčky v slovenskom športe, nechýbajú ani na trénerskej pozícii. Jedna z nich je basketbalová trénerka Natália Hejková (*1954), ktorá je považovaná za najúspešnejšiu trénerku v histórii Slovenska. V európskom meradle sa zaradila medzi trénerské legendy a ako slovenská basketbalová Trénerka storočia sa pýši štyrmi víťazstvami svojich tímov v Európskej lige, ziskom 16 ligových titulov štyroch krajín i podielom na medailách z olympijských hier či majstrovstiev Európy. Zaujímavosťou je, že dvakrát viedla výber sveta v zápase All Star game FIBA proti špičkovým európskym klubovým tímom.
Natália Hejková nechýbala ani pri rozkvete slovenského basketbalu. Ako asistentka trénera slovenského tímu sa podieľala na zisku striebornej medaily na ME 1997 v Budapešti. Bola tiež hlavnou trénerkou reprezentácie, s ktorou postúpila na OH 2000 v Sydney, avšak kvôli problémom s vtedajším vedením Slovenskej basketbalovej asociácie sa vedenia tímu vzdala. Bronzovú medailu na olympijských hrách 2008 v Pekingu a titul majsteriek Európy v roku 2007 získala s reprezentáciou Ruska ako asistentka trénera.
Mária Mračnová – významná funkcionárka olympijského hnutia
Ďalšia veľká osobnosť slovenského olympijského hnutia a žena, ktorá v slovenskom športe zanechala veľkú stopu je Mária Mračnová (*1946). V mladosti sa aktívne venovala atletike a patrí k našim najväčším osobnostiam v skoku do výšky. Na OH 1968 v Mexico City skončila šiesta a na ME 1969 získala bronz. Športovej kariéry sa nevzdala ani po narodení dieťaťa. Už ako matka sa zúčastnila OH 1976 v Montreale, kde v silnej konkurencii obsadila skvelé štvrté miesto. Je autorkou siedmich československých rekordov v skoku do výšky, ten posledný mal hodnotu 192 centimetrov.
V mladosti úspešná športovkyňa, neskôr významná funkcionárka v olympijskom hnutí aj v atletike. Bola členkou výkonného výboru Československého olympijského výboru a stála pri zrode Olympijskej spoločnosti Slovenska, ktorá bola predchodkyňou SOV. Celý jej profesionálny život je úzko spätý s olympijským hnutím, je autorka niekoľkých publikácií, ako aj držiteľka viacerých významných ocenení a vyznamenaní.
Anastasia Kuzminová – najúspešnejšia slovenská olympionička
Ak by sme sa vás opýtali, kto je našou najúspešnejšou olympioničkou, určite by ste odpovedali správne. Biatlonistka Anastasia Kuzminová má zo zimných olympijských hier na svojom konte tri zlaté a tri strieborné medaily.
Pôvodne trénovala beh na lyžiach, no po niekoľkých neúspechoch sa rozhodla vyskúšať biatlon. Ako sa zdá, rozhodla sa správne. Profesionálnu biatlonovú kariéru začala vo svojich 15 rokoch. Ešte ako juniorská reprezentantka Ruska získala sedem medailových umiestnení. Slovensko reprezentuje od decembra 2008 a okrem toho, že je výbornou športovkyňou, je i matkou. Spolu s manželom a súčasne i trénerom Danielom Kuzminom vychovávajú dve deti. Aj ona je dôkazom toho, že profesionálny šport a kariéra sa dajú skĺbiť aj s materstvom.
Slovensko je malá krajina. Avšak nesmierne bohatá na športové úspechy, vďaka ktorým zarezonovala v ušiach celého sveta. Vybrať len päť žien, ktoré v slovenskom športe zanechali výraznú stopu, bolo nesmierne ťažké, pretože ich je oveľa viac. Sú to ženy športovkyne, ženy funkcionárky, ženy pedagogičky, ženy trénerky… Komisia Slovenského olympijského a športového výboru pre ženy a šport im každoročne vzdáva hold prostredníctvom Ceny Matyldy Pálfyovej, ktorá je určená výlučne ženám – za ich športové výsledky, aktivitu v športe a v olympijskom hnutí. Nezaostáva ani Medzinárodný olympijský výbor, ktorý taktiež oceňuje výnimočné ženy v športe a udeľuje im cenu IOC Women & Sport Awards. Nomináciu na toto ocenenie za Slovensko má tiež v kompetencii Komisia SOŠV pre ženy a šport.
