Aká matka, taká Katka: Ako skáču Renátky?
Pri príležitosti Medzinárodného dňa matiek vám prinášame úspešné športové príbehy, v ktorých hlavnú úlohu hrajú matky – športovkyne a ich nemenej úspešné dcéry. Tento príbeh je o matke Renáte Medgyesovej a jej dcére Renáte Vodnyánskej.
Športové gény zdedili všetky deti Renáta, Dodi a Sinan po skoro zosnulom Jozefovi Medgyesovi, kedysi futbalistovi Komárna, Trnavy, Chebu, DAC Dunajská Streda, nemeckého Wismutu Aue a tureckého Altaya Izmir. Po deťoch ďalšia generácia – po dcére Renáte Medgyesovej i vnučka Renátka Vodnyánszká.
Aj Medgyesová začínala v detstve s futbalom, vyskúšala všetky športy, kým sa z nej stala výborná skokanka, najprv do výšky s osobným rekordom 188 centimetrov, ktorý dosiahla ako 15-ročná. Potom vyskúšala trojskok, neskôr sa venovala diaľke. Výkonom 679 cm je dodnes v historických slovenských tabuľkách na druhom mieste. Dcéra Reni skáče do diaľky, skúša šprinty, ale nepohrdne ani výškou.
Napriek tomu, že vyše roka zúriaca pandémia nepraje športu, mladšia Renáta výkonom 587 cm, ktorý dosiahla v tretej sérii, premiérovo vyhrala v zime halové majstrovstvá Slovenska v skoku do diaľky medzi ženami a o týždeň neskôr dosiahla 571 cm medzi juniorkami, čo jej stačilo na titul aj v tejto kategórii. Pribudla 17. medaila z národného šampionátu do zbierky 17-ročnej gymnazistky z Dunajskej Stredy. A to napriek tomu, že v decembri trénovala vonku, v mrazoch. Na jar sa jej podarilo na tri týždne dostať sa do Turecka, čo jej veľmi pomohlo.
Dievča usilovne kráča – trefnejšie by bolo, že skáče – v šľapajach svojej matky. Renáta, už ako matka, v roku 2010 trikrát zlepšila svoj osobný rekord až na 679 cm, čo znamená ten spomínaný zápis do slovenských historických tabuliek. Vtedy pevne verila, že v nohách má výkon okolo 690 cm. Bolo to pred olympijskými hrami v Londýne a hlavu mala plnú snov a nádejí, no napokon podujatie pod piatimi kruhmi nešťastne prepásla o jeden jediný centimetrík! Dosiahla však niečo iné, veľmi cenné – začala pracovať s detičkami, medzi nimi aj so svojou dcérou. A darí sa im...
Dcéra je lepšia
„Renika je veľmi talentovaná, je dobre stavaná, tenká, s dlhými nohami. Ako 11-ročná skočila štyri a pol metra do diaľky, čo je výborný výsledok. V skoku do výšky skončila tretia vo svojej kategórii, beháva aj šesťdesiatku, je šikovná, rýchla,“ vysypala mama o svojej dcére ešte pred šiestimi rokmi. Kde je teraz? „Výške sa teraz veľmi nevenujeme,“ vraví mama, ktorá je o 7 cm nižšia než 176 cm merajúca dcéra. „Reni si myslí, že sa nad latkou nevie dobre prehnúť, preto ju nemá veľmi rada. Ja som ju do toho ani nenútila, i keď si myslím, že by bola aj dobrou výškarkou. Rozhodli sme sa, že skúsime radšej kombináciu diaľka/šprint.“ Matka bola v začiatkoch kariéry predovšetkým výškarkou, popritom si občas vyskúšala trojskok a diaľku. S trénerom Michalom Pogánym, ktorý dosiahol skvelé výsledky s trojskokankou Šárkou Kašpárkovou (doviedol ju k olympijského bronzu a zlatu na svetovom šampionáte), často dumali, že prejdú na diaľku, ale akosi skončila vždy pod latkou.
Matka a dcéra. Obe skokanky. Láka to k porovnaniu. Kde bola mama vo veku, keď dcéra dosiahla v jednotlivých kategóriách svoje maximum? S porovnaniami však treba veľmi opatrne narábať, dievčatá sú v tínedžerskom veku na isté veci citlivé. V prípade týchto dvoch dám nehrozí nebezpečenstvo? „Môj osobný rekord bol v sedemnástich 617 alebo 619,“ Renáta si ani presne nepamätá. „No nemôžem sa s dcérou porovnávať, lebo vôbec neviem, z akého rozbehu to bolo. Reni skáče zo šestnásťkrokového. Čo sa týka mladších kategórií, v tých bola vždy lepšia.“ Čiže mama sa musí skloniť pred dcérou. A ona to urobí rada...Veď zásluhu na tom má aj ona sama.
Nechcú sa uponáhľať
Matka-trénerka sa snaží vyhnúť chybám, ktorými ona prešla. Nepovažuje a nepovažovala za dôležité, aby dcéra v 16-17 rokoch prekonávala rekordy. Chce, že keď príde jej čas, aby dosiahla svetovú úroveň. Vychádzajúc z vlastných skúseností šanuje ju, nechce na ňu naložiť zbytočne na tréningoch, i keď vidí, aké objemy absolvujú pretekárky v jej veku.
Renáta Medgyesová v 15 rokoch preskočila seba o 20 centimetrov. Vraj v tejto vekovej kategórii v tom čase nikto vo svetovom meradle neskočil viac. Čo by slovenská atletika dala za to, keby sme teraz mali 15-ročnú výškarku s výkonom 188 cm!? Renáta získala na juniorských MS 1999 v Bydgoszczi v skoku do výšky výkonom 183 cm striebornú medailu a v trojskoku skončila piata (13,22), hoci ho ani netrénovala a skúsila raz, dvakrát. Po úspechu na šampionáte ju vyhľadali zástupcovia ženského tímu Slovana Bratislava a snažili sa ju zlanáriť na futbal. Napriek tomu, že futbal miluje, ostala pri atletike. Neskôr väčšinou štartovala vo výške, kým sa neodmlčala – v roku 2004 sa stala matkou. Na svet prišla Renátka mladšia.
Jej návratu sme sa dočkali o tri roky neskôr, no vrátila sa už ako diaľkarka. A o ďalšie tri roky v Novom Meste nad Váhom skočila v lete osobný rekord 679 centimetrov a kvalifikovala sa na ME v Barcelone, kde skokom dlhžm 671 cm skončila siedma. Bol to úspešný rok, verila, že rovnako úspešné bude i pokračovanie. Prišla však nečakaná choroba, problémy so zubom múdrosti a zlomenina pätovej kosti a keď sa z nich vyhrabala a skočila v Budapešti 664 cm, sklamanie s Londýnom. Účasť na olympijských hrách 2012 jej ušiel o 1 centimeter! V roku nasledujúcej olympiády v Riu sa rozlúčila s aktívnou činnosťou.
Reni je maximalistka
Dcéru brávala so sebou na tréningy a keď Renáta prestala pretekať, začala sa venovať jej a detičkám i mladým talentom v MegySport Dunajská Streda, v klube, ktorý založila ešte počas aktívnej kariéry. V rámci neho pravidelne organizuje letné tábory aj vianočné preteky v skoku do výšky pre deti. Zaujímavosťou je, že má trénerskú licenciu aj vo futbale. Medgyesová tvrdí, že jej dcéra, ktorej súčasný osobný rekord pod holým nebom je 606 centimetrov, má na to, aby prekonala hranicu sedem metrov. V tejto sezóne by chceli pokoriť métu 615 cm.
Vzťah trénerky-matky a dcéry nie je vždy jednoduchý. Aj keby matka občas prižmúrila oči, trénerka musí byť prísna, často prísnejšia na svoju dcéru, ako na ostatných zverencov. A to sa nemusí páčiť dcére, tá navyše môže žiarliť, že sa možno viac venuje iným, než jej. „Snažím sa pristúpiť ku každému rovnako, je pravda, že k Reni som prísnejšia. Myslím si, že pre ňu je lepšie, keď trénuje v partii, nie sama. Keď im dám dobre zabrať, vidí, že aj ostatní trpia, nielen ona.“
Aspoň doma je pokoj? Oddýchnu si od atletiky? „Ani nie! U nás je večnou témou atletika, skok do diaľky, rozoberáme to aj doma, občas sa aj chytíme, ale potom sa to utíši. Rozdiel je, že moja dcéra nemá taký rešpekt, ako som ja mala pred trénerom Pogánym, dovolí si viac, keďže som jej matka. Povie si svoj názor, niekedy má dobré postrehy, ale na čom sa dohodneme, to platí. Nedovolila by si to nesplniť, mala by výčitky.“
Mladá Reni je maximalistka, dokonca prekonáva aj svoju matku. Je schopná sa venovať niečomu, kým nemá pocit, že je to dokonalé. Matku občas privádza do zúfalstva, márne jej vraví, stačilo, ona ide ďalej a ďalej. Podľa charakteristiky matky má dobré srdiečko, je čestná, priama. V škole má samé jednotky, teraz je druháčka v gymnáziu, je usilovná a doteraz mala jediný problém, že všetko chcela splniť na stopäťdesiat percent.
Charakteristika, ktorú sme počuli od matky, svedčí o tom, že Renáta Vodnyánszká to môže dotiahnuť v športe ďaleko. Všetky tie vlastnosti sú prepotrebné, aby bola úspešná. Musí byť tvrdohlavá, ísť za svojim cieľom. Zlepšiť slovenský rekord 701 centimetrov Evy Murkovej ešte z roku 1984, dostať sa na olympijské hry, čo sa matke nesplnilo.
V roku 2024 by sa mohli dostať do Paríža spoločne obe Renátky...
