Aké boli OH v Paríži: Skvelý návrat do olympijského „normálu“
Olympijské hry 2024 v Paríži (v termíne 26. júla až 11. augusta 2024) znamenali nielen návrat do olympijského „normálu“, ale navyše boli skvelé. Nie všetko síce bolo ideálne, ale to vynikajúca olympiáda. Zaspomínajme si na ňu prostredníctvom textu Ľubomíra Součeka, ktorý pôsobil v Paríži ako tlačový atašé slovenskej výpravy. Text sme prevzali z časopisu OLYMPIC.sk jeseň/zima 2024, ktorý vyšiel 19. decembra.
Predošlá edícia olympijských hier v Tokiu bola tvrdo poznačená pandémiou ochorenia COVID-19. Preto sa hry konali s ročným oneskorením až v roku 2021. Koronakríza sa podpísala na množstve obmedzení aj počas ZOH 2022 v Pekingu. V Paríži bolo všetko úplne inak a všetci si hry užívali a vychutnávali.
UŽ TRETIE HRY POD EIFFELOVKOU
Paríž sa stal druhým miestom v histórii, ktoré hostilo olympijské hry už po tretí raz. Doteraz sa tým mohol honosiť len britský Londýn, dejisko OH 1908, 1948 a 2012. Do Paríža, kde sa predtým konali OH 1900 a 1924, sa vrátili po 100 rokoch. O štyri roky do exkluzívnej spoločnosti trojnásobných hostiteľov OH pribudne kalifornské Los Angeles v USA, kde sa OH konali už v rokoch 1932 a 1984.
NAMIESTO TERORISTICKEJ HROZBY ÚVODNÝ HUSTÝ LEJAK
S parížskymi hrami sa spájali veľké obavy bezpečnostného charakteru, ale našťastie, počas hier sa navonok nijako neprejavili. Koľko hrozieb sa podarilo eliminovať pred ich realizáciou, sa nedozvieme.
Osobitné riziko sa spájalo s novým modelom slávnostného otvorenia mimo štadióna, pretože šesťkilometrová plavba výprav po Seine s vyvrcholením na Trocadérskom námestí predstavovala naozaj obrovskú bezpečnostnú výzvu. Paradoxne, napokon ako jediná reálna a viditeľná hrozba sa počas otvorenia OH ukázal nie teroristický útok, ale hustý a vytrvalý lejak.
Zrejme nikdy predtým počas 130-ročnej histórie novovekých olympijských hier sa nestalo, aby počasie tak negatívne zasiahlo do otvorenia najväčšieho tradičného podujatia na svete. Do nitky zmokli prakticky všetci – členovia výprav na viac než 80 lodiach, viac než 300-tisíc divákov na brehoch Seiny, mostoch nad ňou aj na Trocadére, zástupcovia médií, sponzori, ako aj veľká časť prominentných hostí.
Televízni diváci z toho tentoraz mali oveľa viac, než tí priami. Veď priami diváci navyše pri rozložení diania na veľkú plochu sledovali veľkú väčšinu diania len na veľkých obrazovkách...
Prejavom multikultúrnosti Francúzska a vyznávania rovnosti, ktorým sa krajina pýši už od Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1789 s heslom „sloboda – rovnosť – bratstvo“, bolo, že česť zapáliť olympijský oheň dostali dvaja slávni domáci športovci tmavej pleti – bývalé atletické eso Marie-José Pérecová a stále hviezdny džudista Teddy Riner, ktorý potom získal ďalšie dva zlaté kovy.
Na záverečnom ceremoniáli zase priniesol lampáš s olympijským ohňom na Stade de France plavovlasý plavec svetlej pleti Léon Marchand, ktorý sa so štyrmi zlatými a jednou bronzovou medailou stal najúspešnejším olympionikom parížskych hier.
Bolo pekné gesto, že plameň v jeho rukách spoločným sfúknutím v spoločnosti prezidenta MOV Thomasa Bacha uhasili športové esá z každého kontinentu.
KONTROVERZNÝ OTVÁRACÍ CEREMONIÁL
Mnohí priami aj televízni diváci vo svete polemizovali nad kontroverzným obsahom otváracieho ceremoniálu. Nech je autorovi, ktorý ceremoniál prežil spoločne s viac než dvoma desiatkami členov slovenskej výpravy na lodi, dovolené vyjadriť svoj súkromný názor po následnom zhliadnutí televízneho záznamu.
Hlavný režisér programu Thomas Jolly pristúpil k jeho tvorbe úplne odlišne, než hollywoodsky oscarový filmár Danny Boyle, ktorý režíroval slávnostné otvorenie OH 2012 v Londýne, teda pri predošlej zastávke hier v Európe.
Z londýnskeho ceremoniálu rezonujú v mysliach väčšiny divákov mnohé ikonické momenty. Z toho parížskeho ich bolo málo – medzi nimi vynikalo vystúpenie ťažko chorej Céline Dionovej, ktorá z Eiffelovky bravúrne odspievala hit Edith Piafovej, alebo pozoruhodné umiestnenie olympijského ohňa pod balón.
Z mnohých ďalších pasáží programu prevládala vo väčšine divákov pachuť. Na vkus bežného našinca figurovalo medzi aktérmi kultúrnej časti ceremoniálu až príliš mnoho takých, ktorí pôsobili nechutným dojmom.
V jednej pasáži mnohí dokonca videli zneuctenie kresťanstva, ale to bolo veľké nedorozumenie. Olympijské hry sú zhruba o osem storočí staršie ako kresťanstvo a nič ich s ním nespája. Niektoré časti programu odkazovali na prepojenosť olympijských hier na ich kolísku v antickom Grécku, ktoré bolo z dnešného náboženského pohľadu pohanské. Pritom však treba pamätať, že práve antické Grécko svojou všestrannou vyspelosťou udalo smer európskej civilizácii.
Boli viaceré veci, ktoré autorovi tohto textu ako divákovi v programe naozaj dosť prekážali. Treba však s pochopením akceptovať toto: výberom aktérov Francúzi preukázali, že sloboda, rovnosť a bratstvo (s rešpektovaním odlišnosti rôznorodých menšín) sú pre nich stále najvyššími hodnotami. Ale prečo toho neukázali aj oveľa viac?
Autorovi napríklad chýbalo, že Francúzi v najsledovanejšom televíznom programe sveta mimo svojich niekdajších športových es prezentovali len zlomok z plejády ich osobností, ktoré pozná celý svet (teda prinajmenšom ich mená) – hercov, spevákov, šoumenov, mímov, maliarov, skladateľov, spisovateľov, architektov, vedcov, vynálezcov, objaviteľov, konštruktérov áut či lietadiel, atď...
Otvárací ceremoniál zvykne prezentovať to naj-naj z usporiadateľskej krajiny naprieč stáročiami. Ale to v Paríži prezentované „naj-naj“ podľa subjektívneho názoru naozaj nebolo to pravé crème de la crème... Pritom v 68-miliónovej krajine ho v televízii sledovalo 24,5 miliónov divákov, čo je tohtoročné maximum.
VÝNIMOČNÁ ATMOSFÉRA V HĽADISKÁCH
Parížske hry prekonali historický olympijský rekord v celkovej návštevnosti. Ten predošlý s 8,3 miliónmi predaných vstupeniek držala Atlanta z roku 1996. Na OH 2024 sa však predalo až 9,5 milióna vstupeniek! Diváci boli z 222 krajín. Cudzinci zakúpili 38 % vstupeniek, najviac Briti, občania USA, Nemci, Belgičania a Holanďania. Ale „plno“ bolo aj mimo športovísk.
Epochálna návštevnosť sa prejavovala na súťažiach vo všetkých športoch a dokonca aj v tých fázach, keď ešte vôbec nešlo o medaily. Ľudia si očividne užívali post-covidové obdobie a možnosť znovu sa vo veľkom stretávať.
Množstvo divákov zároveň znamenalo skvelú atmosféru. Tá navždy bude rezonovať v spomienkach tisícok športovcov aj trénerov. Mnohí na vrcholných súťažiach vo svojich športoch takú úžasnú atmosféru a búrlivú kulisu ešte nezažili.
Samozrejme, prispela k tomu aj mimoriadna úspešnosť domácich športovcov. V medailovom rebríčku najúspešnejších krajín skončilo Francúzsko na piatom mieste. Francúzi získali spolu 64 medailí (16-26-22). Cennejšiu zbierku so 74 kovmi (18-26-30) mali naposledy pred 20 rokmi v Aténach 2004.
„Spoločne sme zažili hry, aké tento svet ešte nevidel. Paríž a celé Francúzsko sa spojili. Celé Francúzsko sa stalo olympijským. Bolo to vďaka vám, divákom. Váš záujem spravil z každej kvalifikácie finále,“ vyhlásil na záverečnom ceremoniáli prezident organizačného výboru hier Tony Estanguet.
Napriek tomu, že značná časť francúzskej a osobitne parížskej verejnosti bola voči hrám dosť dlho skeptická až kritická (Parížanom prekážali najmä početné dopravné obmedzenia), počas OH sa nálada úplne zvrtla veľmi pozitívnym smerom. Obyvatelia prežívali radosť a hrdosť. Na 17 dní zabudli na politickú krízu, ktorá si krátko pred hrami vynútila predčasné parlamentné voľby.
Vysoká návštevnosť bola aj na následných paralympijských hrách, hoci celkový počet 2,4 milióna predaných vstupeniek bol nižší ako v Londýne 2012 (2,7 milióna).
Pre históriu treba zaznamenať, že prepojenie olympijských a paralympijských hier bolo v Paríži doteraz najväčšie v histórii. Prejavom toho bol aj fakt, že logo OH aj PH bolo v podstate totožné.
EKONOMICKÝ ÚSPECH A UKÁŽKA PRE ĎALŠÍCH
Vyzerá to tak, že parížske hry sa budú môcť pochváliť aj ekonomickým úspechom. Podľa správy S&P Global Ratings dosiahnu celkové výdavky na OH a PH 2024 menej ako 10 miliárd dolárov, čo je zhruba len 25 percent nad pôvodným rozpočtom.
Údaj o percentuálnom navýšení nákladov obzvlášť vyniká pri porovnaní s OH 2016 v Riu de Janeiro 2016 (nárast o 350 percent) a aj s OH 2020, resp. 2021 v Tokiu (o 280 percent).
Podľa správy S&P Global Ratings komparatívnou výhodou Paríža v porovnaní s predošlými edíciami hier bolo maximalizované využitie existujúcej športovej infraštruktúry. Až 95 percent stavieb určených na použitie počas OH existovalo pred víťaznou kandidatúrou mesta.
Pre hry postavili len tri nové komplexy, ktoré predstavujú dedičstvo hier: olympijskú dedinu v pôvodne robotníckom predmestí St. Ouen (za 1,6 miliardy dolárov), centrum vodných športov (za 190 miliónov dolárov) a halu, v ktorej boli súťaže v modernej gymnastike a bedmintone (za 150 miliónov dolárov). Okrem dvoch nových športovísk popri množstve dlhodobo existujúcich organizátori využili už len dočasné.
Na ekonomickom úspechu hier sa podpísalo aj, že zo samotného rozpočtu organizačného výboru vo výške 4,4 miliardy eur až 96 percent pokryl súkromný sektor, MOV, partnerské spoločnosti a predaj vstupeniek a licencií. Z verejných zdrojov sa financovali stavby troch nových komplexov, plus stavby všeobecnej infraštruktúry, pri ktorých sa návratnosť počíta na 15 – 25 rokov (napríklad vyčistenie rieky Seina za 1,6 miliardy dolárov).
„Pridajte odhadovaný účinok ekonomického vplyvu 3 eur na každé euro verejných investícií do hier, aby sa výrazne znížili náklady na hry v porovnaní s predchádzajúcimi hostiteľmi. Následkom sú čisté ekonomické prínosy vo výške približne 9 miliárd eur. To generuje fiškálne príjmy vo výške 5,3 miliardy eur. Naša verzia hier dokázala, že môžu svojim hostiteľom priniesť významné ekonomické výhody a zároveň sú sociálne a environmentálne zodpovedné," povedala na margo verejných investícií starostka Paríža Anne Hidalgová.
PARÍŽSKE INOVÁCIE
Parížske hry sa viacerými inováciami zapísali do histórie. O otváracom ceremoniáli OH na Seine a vyvrcholením na Trocadére sme už písali. Nezvyčajne veľa súťaží sa odohrávalo priamo v ikonických parížskych stavbách, alebo tie stavby tvorili kulisu v pozadí. To zvyšovalo atraktivitu prostredia pre súťažiacich aj pre divákov.
„Francúzski priatelia prepojili športoviská s verejným priestorom. Tieto hry môžu inšpirovať svet. Aké nádherné javisko to bolo!,“ ocenil na záverečnom ceremoniáli OH prezident MOV Thomas Bach.
Ďalšou novinkou bolo zriadenie Parku šampiónov na Trocadérskom námestí. Tam prišlo okolo šesťsto olympijských medailistov osláviť svoj úspech v prítomnosti médií, rodiny aj fanúšikov. Zavítalo tam dohromady vyše 280-tisíc divákov.
Unikátny bol koncept Parku národov v štvrti La Vilette, kde 16 krajín (vrátane Slovenska) zriadilo svoje národné domy. Novinka mala obrovský úspech. Do parku zavítalo viac než milión návštevníkov, z toho zhruba 50-tisíc aj do Slovenského olympijského domu (Maison Slovaque). Návštevnosť celkove aj v našom dome prekonala všetky očakávania. Parížsky koncept si po epochálnom úspechu zrejme osvoja aj organizátori hier v budúcnosti.
Parížske olympijské hry boli prvé rodovo vyvážené v histórii. Počet ženských účastníčok, ako aj počet ich súťaží bol totožný ako v prípade mužov.
Jedno z hlavných hesiel OH 2024 bolo „Hry otvorené dokorán“. Jeho naplnením bolo predovšetkým širšie umožnenie priameho bezplatného sledovania olympijského diania pre verejnosť, vrátane otváracieho ceremoniálu, zaradenie súťaží v tzv. urbánnych športoch (medzi nimi mal olympijskú premiéru brejking) a ďalších na najväčšie parížske námestie, ako aj možnosť pre 2024 rekreačných bežcov zabehnúť si maratón na olympijskej trati a pre ďalších 48-tisíc bežcov absolvovať beh na kratšej trati.
Prostredníctvom programu Terre de Jeux sa Francúzi snažili veľkú časť populácie, predovšetkým školskej, zapojiť do pravidelných športových aktivít. Olympiáda pritom mala slúžiť ako katalyzátor. Pripomíname, že podobnú ambíciu mali aj organizátori OH 2012 v Londýne. Žiaľ, prax ukázala, že optimistické očakávania sa v Spojenom kráľovstve nenaplnili.
Veľmi významný bol ekologický rozmer parížskych hier. Organizátori maximalizovali opatrenia na zníženie uhlíkovej stopy podujatia.
Kto sa chce o Hrách XXXIII. olympiáde dozvedieť podstatne viac, mal by si zaobstarať oficiálnu knižnú pamätnicu SOŠV s názvom PARÍŽ 2024.
„NOVÁČIKOVIA“ NA MEDAILOVEJ MAPE
Doteraz najpočetnejšiu výpravu na OH mal Olympijský tím utečencov, v ktorom bolo 37 športovcov pochádzajúcich z 11 krajín. Po prvý raz sa tento tím mohol pochváliť aj ziskom medaily.
Medaily si vybojovali športovci z 90 krajín, plus z tímu utečencov a z radov Individuálnych neutrálnych športovcov (to boli športovci s ruským a bieloruským občianstvom, ktorí vzhľadom na útočnú vojnu vedenú proti Ukrajine mohli štartovať len s týmto statusom).
V Paríži získali vôbec prvé olympijské medaily pre svoje krajiny športovci zo Svätej Lucie, Dominiky, Kapverd a Albánska. Historické prvé zlaté kovy oslavovali Botswana, Dominika, Guatemala a Svätá Lucia.
Medailový rebríček krajín na OH 2024
Čísla za názvom krajín znamenajú: zlato, striebro, bronz a medaily spolu.
1. USA 40 44 42 126
2. Čína 40 27 24 91
3. Japonsko 20 12 13 45
4. Austrália 18 19 16 53
5. Francúzsko 16 26 22 64
6. Holandsko 15 7 12 34
7. Spojené kráľovstvo 14 22 29 65
8. Kór. republika 13 9 10 32
9. Taliansko 12 13 15 40
10. Nemecko 12 13 8 33
... 84. – 91. SLOVENSKO 0 0 1 1
NAJÚSPEŠNEJŠÍ ŠPORTOVCI NA OH V PARÍŽI
Poznámky: Športovci sú zoradení podľa počtu získaných medailí – zlato, striebro, bronz. Vôbec najviac medailí – šesť (0-1-5) – si v Paríži vybojovala čínska plavkyňa Jü-fej Čang.
LÉON MARCHAND (Franc., plávanie) 4 0 1
TORRI HUSKEOVÁ (USA, plávanie) 3 2 0
MOLLIE O´CALLAGHANOVÁ (Aus., plávanie) 3 1 1
SUMMER McINTOSHOVÁ (Kan., plávanie) 3 1 0
SIMONE BILESOVÁ (USA, športová gymnastika) 3 1 0
ŠINNOSUKE OKA (Jap., športová gymnastika) 3 0 1
U-DŽIN KIM (Kór. rep., lukostreľba) 3 0 0
SI-HJON IM (Kór. rep., lukostreľba) 3 0 0
LISA CARRINGTONOVÁ (N. Zél., rýchlostná kanoistika) 3 0 0
GABBY THOMASOVÁ (USA, atletika) 3 0 0
HARRIE LAVREYSEN (Hol., dráhová cyklistika) 3 0 0
REGAN SMITHOVÁ (USA, plávanie) 2 3 0
ARIARNE TITMUSOVÁ (Aus., plávanie) 2 2 0
KATE DOUGLASSOVÁ (USA, plávanie) 2 2 0
GRETCHEN WALSHOVÁ (USA, plávanie) 2 2 0
KAYLEE McKEOWNOVÁ (Aus., plávanie) 2 1 2
KATIE LEDECKÁ (USA, plávanie) 2 1 1
NAJÚSPEŠNEJŠÍ V INDIVIDUÁLNYCH DISCIPLÍNACH
Poznámka: V tejto tabuľke rátame len medaily získané v súťažiach jednotlivcov a dvojíc.
LÉON MARCHAND (Franc., plávanie) 4 0 0
SUMMER McINTOSHOVÁ (Kan., plávanie) 3 1 0
SIMONE BILESOVÁ (USA, športová gymnastika) 2 1 0
ŠINNOSUKE OKA (Jap., športová gymnastika) 2 0 1
KAYLEE McKEOWNOVÁ (Aus., plávanie) 2 0 1
KATIE LEDECKÁ (USA, plávanie) 2 0 1
REMCO EVENEPOEL (Bel., cestná cyklistika) 2 0 0
LISA CARRINGTONOVÁ (N. Zél., rýchlostná kanoistika) 2 0 0
HARRIE LAVREYSEN (Hol., dráhová cyklistika) 2 0 0
JESSICA FOXOVÁ (Aus., vodný slalom) 2 0 0
ELLESSE ANDREWSOVÁ (N. Zél., dráhová cyklistika) 2 0 0
I-WEN ČCHEN (Čína, skoky do vody) 2 0 0
CHUNG-ČCHAN ČCHÜAN (Čína, skoky do vody) 2 0 0
BEATRICE CHEBETOVÁ (Keňa, atletika) 2 0 0
CARLOS EDRIEL YULO (Filip., športová gymnastika) 2 0 0
SARAH SJÖSTRÖMOVÁ (Švéd., plávanie) 2 0 0