Boj lyžiarov v boxerskom ringu
Od decembra 2020 bola na slovenskej športovej scéne „horúcou témou“ situácia v slovenskom lyžovaní. Dnes je už formálne celá situácia vyriešená, avšak stále nie je definitívne uzatvorená. Novým národným športovým zväzom pre lyžovanie sa stal Zväz slovenského lyžovania (ZSL). Slovenská lyžiarska a snowboardová asociácia (SLSA, predtým SLA) však proces napadla na správnom súde a ten do našej uzávierky nerozhodol.
Text vyšiel v časopiseckom magazíne Slovenského olympijského a športového výboru OLYMPIC.sk jeseň/zima 2022.
Napätie v slovenskom lyžovaní sa rokmi postupne stupňovalo. Prvé vážne náznaky, že niečo nie je v poriadku, sa začali objavovať ešte počas aktívnej kariéry úspešnej zjazdárky Veroniky Velez Zuzulovej. Problémy, na ktoré poukazovali „zuzulovci“ a potom „žampovci“, sa dlhodobo neriešili a mali svoje pokračovanie aj u „vlhovcov“.
V roku 2016 rezonoval konflikt úzkeho vedenia SLA s jeho najväčším úsekom – alpských disciplín, ktorý vyvrcholil napríklad aj neprítomnosťou vtedajšieho prezidenta Františka Repku na pretekoch Svetového pohára v Jasnej. Dlhoročná animozita, ďalšie neustále hromadenie sa konfliktov a chýbajúci dialóg patria medzi príčiny vzniku ZSL, ktorý sa od začiatku profiloval ako alternatíva k SLA. Medzi zakladateľmi boli aj otcovia členov slovenskej lyžiarskej špičky Igor Vlha, Timotej Zuzula a Tomáš Žampa.
Zjazdárska komunita sa vydala na vlastnú cestu
Keď nenašla komunita zjazdových lyžiarov partnerov vo vlastnom hnutí, rozhodla sa po štyroch rokoch definitívne vydať na vlastnú cestu.
„Dlhodobé neriešenie, ignorovanie a absencia skutočne korektného zásahu činiteľov štátu nás doviedlo na okraj priepasti, do ktorej padá slovenské lyžovanie,“ konštatovala v decembri 2020 Jana Palovičová, ktorá bola v tom čase poverená vedením úseku alpských disciplín v SLA a spolu s ďalšími alpskými lyžiarmi iniciovala prechod do ZSL. „Môžem s plnou vážnosťou a zodpovednosťou potvrdiť slová bývalého prezidenta SLA Františka Repku, ktorý ako dôvod svojej rezignácie uviedol, že v rámci predsedníctva SLA dochádza k účelovej manipulácii s informáciami, zo strany prezidenta a viceprezidentov dochádza tiež k ovplyvňovaniu členov predsedníctva SLA, a k presadzovaniu ich osobných názorov a záujmov,“ vyhlásila Jana Palovičová na adresu pomerov vnútri SLA.
„Nechceme byť spájaní s praktikami a spôsobmi, ktoré sa používajú v Slovenskej lyžiarskej asociácii. Náš tím je plne ochotný reprezentovať Slovensko, avšak prostredníctvom inej organizácie ako SLA,“ povedal zasa Igor Vlha, otec Petry Vlhovej.
Boj o členskú základňu
Krátko pred koncom roku 2020 začalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVŠ) konanie, ktorým odobralo osvedčenie národného športového zväzu SLA. Po zásahu Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) už SLA nemohla od decembra 2020 ani registrovať športovcov na súťaže a túto úlohu prebral SOŠV.
Začal sa boj o počet členov, keďže FIS akceptuje za svojho partnera v jednej krajine vždy organizáciu s najvyššou základňou. Obe strany sa snažili prezentovať, že majú viac členov.
Zároveň sa spustil celý rad udalostí, aj keď situácia bola patová. Bolo zjavné, že národným športovým zväzom môže byť iba jeden. Karty boli rozdané – ZSL mala na svojej strane štát vrátane štátneho tajomníka, ministrov financií a obrany aj niekoľkých poslancov, i väčšinu alpských lyžiarov. SLA podporovali menšie úseky lyžovania, čo bolo logické, lebo stanovený delegačný kľúč na konferencii im dával veľkú výhodu. Tri malé úseky, ktoré ani zďaleka nedosahovali na členskú základňu a úspechy alpských lyžiarov, pokojne prevalcovali zjazdárov pri každom hlasovaní...
SLA sa pred odobraním osvedčenia bránila obvineniami z poškodzovania práv lyžiarov, obrátila sa tiež na súdy a urobila aj viaceré personálne zmeny. Vo funkcii prezidenta síce zotrval Ivan Ivanič, ale ďalší členovia vedenia či predsedovia komisií sa počas roka 2021 vymenili.
„SLA si nie je vedomá žiadneho porušenia pravidiel FIS ani iných pravidiel, a preto nevidí dôvod na to, že by nemala byť považovaná za pridruženého člena FIS. Predsedníctvo SLA a šesť zo siedmich odvetví SLA sa dištancuje od zavádzajúcich vyjadrení štátneho tajomníka MŠVVŠ Ivana Husára a upozorňujú všetkých členov asociácie, ale aj členov iných športových zväzov a všetkých priaznivcov akýchkoľvek športov na skutočnosť, že takéto uplatňovanie a demonštrácia politickej moci a zasahovanie do autonómie športového zväzu vytvára precedens, ktorý nemá miesto v demokratickej krajine a môže rovnako postihnúť ktorýkoľvek iný športový zväz v Slovenskej republike,“ reagovala v liste SLA.
Lyžiari problémy nevyriešili na svojej pôde
Bol to ako zápas v boxerskom ringu. V jednom rohu stála dosluhujúca SLA, v druhom zasa ZSL a medzi nimi SOŠV ako rozhodca a mediátor. Súperi rozdávali údery, bojovali o svoje záujmy, vyhrážali sa súdnymi spormi a žalobami, písali listy na rôzne strany, vydávali stanoviská. SOŠV sa snažil, aby konflikt čo najmenej zasiahol športovcov. Z pohľadu Medzinárodného olympijského výboru (MOV) sú zásahy politikov a štátu do športu neakceptovateľné.
FIS nechcela zasahovať do sporu, ktorý predstavoval čisto domáci problém, ale vyzývala všetky strany, aby sa dohodli a našli priateľské riešenie v prospech slovenských lyžiarov. Svojimi krokmi signalizovala, že situácia slovenského lyžovania bola zablokovaná vo štvoruholníku MŠVVŠ – SOŠV – SLA – ZSL.
Lyžovanie nie je prvý šport, v ktorého národnom zväze vypukli rozbroje – spomeňme trebárs basketbal, kanoistiku či plávanie. Naostatok však každý na rozdiel od lyžovania vnútorné problémy uzavrel na svojej pôde. Prezident SOŠV Anton Siekel intenzívne rokoval s prezidentom SLA Ivanom Ivaničom a aj s výkonným viceprezidentom ZSL Ladislavom Smolenom a hľadal priestor na dohodu. Ozvali sa aj lyžiarske osobnosti, vznikli pracovné skupiny. Názory oboch strán boli diametrálne odlišné.
„Teší ma, že SOŠV má dôveru na to, aby reagoval v situáciách, keď sa športovci cítia ohrození. Či už je to prípad Veroniky Velez Zuzulovej, Petry Vlhovej, sestier Fialkových či reprezentantiek v synchronizovanom plávaní. Na druhej strane chcem pripomenúť všetkým športovým funkcionárom, prečo vykonávajú prácu na zväzoch. Nemá ísť o napĺňanie osobných ambícií, ale o progres športovcov,“ hovoril Anton Siekel.
Rokovalo sa v zákulisí i na valných zhromaždeniach SOŠV. Postupom času však na základe odporúčaní MŠVVŠ i pléna SOŠV prijala FIS nový subjekt ZSL najskôr za svojho provizórneho a potom za stáleho člena. ZSL získal aj osvedčenie národného športového zväzu a dnes je už aj členom SOŠV. Bodku za všetkým však povedia až súdy, keďže SLSA sa na nich obrátila a chce ešte zvrátiť súčasný stav.
Zväz slovenského lyžovania má neľahkú úlohu
Pred ZSL stojí neľahká úloha – získať dôveru nielen zjazdárskej časti lyžiarskej rodiny, ale aj ostatných jej zložiek. Zjednotenie lyžovania bude ďalší maratónsky beh. Nový prezident zväzu Martin Paško chce výrazne rozšíriť členskú základňu a začať budovať infraštruktúru.
„Za uplynulých desať rokov máme špičkové výsledky, ale len vďaka fanatizmu v pozitívnom slova zmysle, tvrdohlavosti a chceniu pár individualít. Výsledky, ktoré sa za uplynulé obdobie dosiahli, neboli vďaka zväzu a s prispením zväzu. To je základ, čo chceme zmeniť, aby sme do pätnástich rokov boli schopní postaviť na podujatie Svetového pohára – a to je jedno, v ktorom odvetví – štyri dievčatá a štyroch chalanov tak, aby sa vedeli dostať do druhého kola,“ povedal Paško.
ZSL má v súčasnosti podľa neho 4600 členov. „Chceme sa porovnávať s krajinami okolo nás. Keď má dnes Český lyžiarsky zväz 25-tisíc členov a keď si zoberieme, koľko obyvateľov má Česko a koľko má Slovensko, tak tu máme veľkú disproporciu. Cieľ je dostať sa na počet 12 – 15-tisíc členov a mať 4000 aktívnych športovcov,“ doplnil Paško.
DÔLEŽITÉ DÁTUMY V SPORE
1. decembra 2020: Ministerstvo školstva listom vtedajšieho štátneho tajomníka Ivana Husára oznámilo FIS, že väčšinu lyžiarov na Slovensku už nezastupuje SLA, ale ZSL.
2. decembra 2020: FIS pozastavila SLA členstvo a s tým aj súvisiace práva a povinnosti z neho vyplývajúce. Zároveň informovala, že je pripravená spolupracovať so SOŠV ako s dočasnou národnou lyžiarskou asociáciou.
4. decembra 2020: SOŠV najmä v záujme zabezpečenia ochrany a práv športovcov, ale aj úloh spojených so športovou reprezentáciou, akceptoval spoluprácu s FIS.
15. decembra 2020: MŠVVŠ SR v súlade so zákonom č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odobralo SLA osvedčenie o uznaní za národný športový zväz. Za dočasnú zodpovednú autoritu pre lyžiarsky šport od tohto dátumu považovalo SOŠV.
7. januára 2021: FIS prostredníctvom svojho vtedajšieho prezidenta Gian-Franca Kaspera potvrdila, že nechce zasahovať do sporu, ktorý považovala za čisto domáci problém. Všetky strany vyzvala, aby sa dohodli a našli priateľské riešenie v prospech slovenských lyžiarov.
23. marca 2021: MŠVVŠ informovalo FIS, že za zástupcu Slovenska vo FIS je určený ZSL.
21. apríla 2021: Deväť osobností histórie slovenského lyžovania vyzvalo po stretnutí organizovanom SOŠV predstaviteľov SLA a ZSL, aby spoločne hľadali cestu k zjednoteniu lyžovania na Slovensku.
30. apríla 2021: Na 58. valnom zhromaždení SOŠV sa neschválilo stanovisko SOŠV pre FIS s odporúčaním uznania ZSL za organizáciu zodpovednú za lyžovanie na Slovensku na základe vyjadrenia MŠVVŠ.
10. júna 2021: SOŠV zriadil pracovnú skupinu na vedenie diskusií so SLA a ZSL.
1. júla 2021: Na 59. VZ SOŠV prijali uznesenie, podľa ktorého „valné zhromaždenie SOŠV schvaľuje na základe vyjadrenia MŠVVŠ stanovisko SOŠV pre FIS s odporúčaním uznania ZSL za organizáciu zodpovednú za lyžovanie na Slovensku.“
5. novembra 2021: Exekutíva FIS schválila provizórne členstvo ZSL.
18. novembra 2021: SOŠV prestal vykonávať voči FIS činnosti národnej lyžiarskej federácie, túto úlohu prevzal ZSL.
9. mája 2022: ZSL získal osvedčenie o tom, že je národný športový zväz
26. mája 2022: Kongres FIS schválil plnoprávne členstvo ZSL.
4. novembra 2022: Na 63. valnom zhromaždení ZSL nahradil SLSA v pozícii člena SOŠV.
