Daniel Jendrichovský: Už teraz je potrebné urobiť radikálny rez na záchranu športu
Situácia v slovenskom športe je kritická, predovšetkým kolektívne športy a ich vrcholové profesionálne zložky majú dnes veľké problémy. Hrozí krach viacerých známych športových značiek. Riešenie zostáva najmä na komerčnej sfére, ktorá má však pre pandémiu vlastné problémy. V ostatnom období sa spustila vážna diskusia v športovom hnutí o ďalšom smerovaní slovenského športu.
Slovenský olympijský a športový výbor i zástupcovia ministerstva školstva, v ktorého kompetencii je šport, si uvedomujú, že aktuálna situácia nie je dobrá a je potrebné pripraviť viaceré opatrenia. Rovnaký názor majú aj zástupcovia z basketbalového či volejbalového prostredia.
Generálny manažér basketbalového klubu Young Angels Košice a člen výkonného výboru Slovenskej basketbalovej asociácie Daniel Jendrichovský upozorňuje, že jeden z najpopulárnejších halových športov vo svete je u nás v porovnaní s inými športami nedocenený. „Máme rovnaké počty družstiev v súťažiach ako volejbal či hádzaná a dostávame v porovnaní s nimi o približne 40 % menší príspevok zo štátneho rozpočtu, v čom vidím veľkú disproporciu. Vzorec na výpočet nie je správne nastavený,“ priznáva Daniel Jendrichovský, podľa ktorého Zákon o športe priniesol veľa pozitívneho pre mládežnícky basketbal. Podľa jeho slov však zároveň likviduje vrcholový a profesionálny šport: „Nepriniesol totiž žiadnu možnosť spolufinancovania zo strany samospráv ani zo strany štátu. Ak deti nebudú mať kde smerovať, venujeme sa im zbytočne. Vrcholový šport má dnes veľký problém, jeho financovanie sa necháva na komerčnú sféru, ktorá je pre pandémiu v tomto období podvyživená.“
Alarmujúci stav slovenského športu je potrebné podľa Daniela Jendrichovského urýchlene riešiť. „Už teraz je potrebné urobiť radikálny rez, aby sme šport zachránili. Inak v roku 2030 nebude mať šport kto zachraňovať,“ upozorňuje úspešný basketbalový funkcionár.
Športový riaditeľ Slovenskej volejbalovej federácie Marek Rojko oceňuje, že sa spustila diskusia so športovými zväzmi o súčasnom alarmujúcom stave. Chýba mu však zatiaľ spätná väzba z posledných prieskumov, ktoré sa urobili a snažili sa mapovať situáciu. Plusy Zákona o športe vidí predovšetkým v nastavení rámca a pravidiel pre fungovanie športového prostredia: „Sú zadefinované postavenia jednotlivých inštitúcií či odborníkov. Prijatie Zákona bolo podľa nás v mnohom prospešné. Negatívum však vidím v tom, že implementácia zmien, ktoré si vyžiadal vývoj situácie v športovom prostredí, trvá príliš dlho.“
Marek Rojko v súvislosti so vzorcom na výpočet príspevku uznanému športu upozorňuje na niektoré problematické a sporné faktory, ktoré ovplyvňujú aj prideľovanie financií jednotlivým športom. V budúcnosti by sa malo pozrieť na niektoré parametre vzorca. „Z pohľadu volejbalu nemáme prehľad a transparentnú možnosť vidieť, ktoré parametre a na základe čoho do vzorca idú v rámci celého hnutia. My sme zaznamenali najúspešnejší rok za posledných pätnásť a dostali sme v rámci štátneho príspevku menej peňazí. Zdá sa nám to čudné a radi by sme vedeli, prečo sa to stalo. Keď má Slovenská volejbalová federácia na majstrovstvách Európy dospelých dve družstvá, čo nemal nikto z kolektívnych športov, tak sa pýtame, prečo máme menej. Odpovede nepoznáme,“ uviedol Marek Rojko.
Jednou z výziev pre štátne orgány je vypracovanie národného programu rozvoja športu a určenie jeho priorít na dlhšie obdobie, napríklad do roku 2030. Stratégia by určila smerovanie bez ohľadu na to, ktorá strana bude vo vláde. Na príprave koncepcie by sa mali podieľať všetky kompetentné subjekty, ktoré pôsobia v športe. Zároveň by sa vďaka nej mohli presvedčiť aj iné rezorty, že šport je významným prvkom spoločnosti a pomáha aj pri zlepšovaní jej zdravotného stavu. „Som presvedčený, že šport potrebuje systematický koncept na dlhšie obdobie, ktorý nebude obmedzený časom vládnutia jednej garnitúry. Privítali by sme to. Kapitoly koncepcie by mali prejsť procesom, v ktorom sa zohľadnia dôležité faktory, ktoré ju budú ovplyvňovať,“ dodal Marek Rojko.
