Deň Zeme 2023: Slovenský šport tiež investuje do našej planéty
Zvýšiť environmentálnu gramotnosť a upriamiť pozornosť na problémy, ako sú odlesňovanie, strata biodiverzity či klimatická kríza, je cieľom Dňa Zeme, ktorý si ľudia na celom svete rôznymi aktivitami pripomínajú už viac ako 50 rokov 22. apríla. Ekologické a enviromentálne aktivity nie sú vzdialené ani Slovenskému olympijskému a športovému výboru, ktorý sa do nich aktívne zapája a podporuje ich. Rovnako aj slovenskí športovci sa snažia pomáhať prírode a Zemi a oslavujú aj Deň Zeme.
Deň Zeme sa už roky nesie v duchu konkrétnej témy či motta. Témou 53. ročníka Dňa Zeme je Investujte do našej planéty (Invest in Our Planet). V súčasnosti sa približne miliarda ľudí vo viac ako 190 krajinách zapája 22. apríla do rozličných aktivít zameraných na zvýšenie povedomia o klimatickej kríze a snaží sa dávať podnety zamerané na zmenu správania v záujme ochrany prírody.
Ako pomáhajú prírode Danka Barteková, Matej Tóth, Filip Polášek a Monika Chochlíková?
VIDEO: Slovenskí športovci a Deň Zeme
Prioritou SOŠV v nadchádzajúcom období je realizácia výpočtu uhlíkovej stopy a kvantifikácia cieľov súvisiacich s redukciou emisií. Tieto kroky súvisia aj s plánovaným podpisom rámcovej dohody Sport for Climate Action Framework, prostredníctvom ktorej vyzývajú OSN a MOV športové organizácie, aby sa zaviazali k redukcii svojich emisií o 50 % do roku 2030 a k dosiahnutiu čistých nulových emisií (net zero) do roku 2040. So svojou schválenou stratégiou udržateľnosti a účasťou v projekte OCEAN je SOŠV v dobrom štádiu pripravenosti na prijatie záväzkov vyplývajúcich zo štatútu signatára tejto dohody.
Deň Zeme a jeho história
Idea vyčleniť jeden deň v roku na upriamenie pozornosti na ochranu životného prostredia sa zrodila v roku 1969, keď v Santa Barbare v Kalifornii unikla pri pobreží do oceánu obrovská ropná škvrna. Z iniciatívy environmentálneho aktivistu a amerického senátora z Wisconsinu Gaylorda Nelsona sa v Spojených štátoch začalo formovať celonárodné hnutie študentov za ochranu životného prostredia.
Nelson znepokojený rastúcou mierou nekontrolovaného ničenia životného prostredia navrhol v roku 1969 sériu výučbových akcií na univerzitných kampusoch v USA s cieľom zvýšiť povedomie o environmentálnych hrozbách. Vyzýval študentov, aby vypracovávali projekty alebo organizovali podujatia zamerané na ochranu životného prostredia. Prvé masové pripomenutie Dňa Zeme sa uskutočnilo v roku 1970, keď protestný happening zorganizovali študenti Stanfordovej univerzity v Kalifornii.
Akcia študentov zaznamenala vtedy pozitívne výsledky. Vláda USA totiž prijala zákon o čistom ovzduší a v ten istý rok vznikla aj Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA). V roku 1972 nasledovalo prijatie zákona o čistej vode a v roku 1973 aj zákona o ohrozených druhoch zvierat.
Celosvetovým je Deň Zeme až od roku 1990
Organizácia Spojených národov si začala tento deň pripomínať v roku 1971, ale až do roku 1990 venovali pozornosť Dňu Zeme predovšetkým v USA. Až od roku 1990, keď začalo činnosť aj Medzinárodné ústredie Dňa Zeme so sídlom v Stanforde, sa stal tento deň skutočne celosvetovým.
Približne 200 miliónov ľudí zo 141 krajín sa v roku 1990 zapojilo do úsilia o zvýšenie recyklácie na celom svete a pripravilo pôdu pre Summit Zeme pod záštitou OSN v Riu de Janeiro v roku 1992. Americký prezident Bill Clinton senátorovi Nelsonovi v roku 1995 udelil za jeho úlohu zakladateľa Dňa Zeme najvyššie vyznamenanie udeľované civilným osobám v Spojených štátoch, Prezidentskú medailu slobody.
Jedna z udalostí, ktorá bola akýmsi mementom pripomenutia si naliehavosti odkazu Dňa Zeme, sa stala práve 22. apríla v roku 2010. Na Deň Zeme došlo v Mexickom zálive v dôsledku explózie k potopeniu plávajúcej vrtnej plošiny Deepwater Horizon. Unikajúcu ropu z hlbín Zeme sa podarilo zastaviť až po troch mesiacoch. Bezprostredne pri výbuchu prišlo o život 11 ľudí. Havária, po ktorej sa vytvorila na mori rozsiahla ropná škvrna – do mora uniklo 800 miliónov litrov ropy –, spôsobila aj obrovskú prírodnú katastrofu.
