Filip Revaj – perspektívny atlét s právnickým odhodlaním
Talentovaný atlét Filip Revaj, pochádzajúci z oravskej Rabče, sa už druhýkrát zaradil medzi 20 medzinárodne najúspešnejších mládežníckych športovcov Juniorského olympijského tímu. Člen Dukly Banská Bystrica vyniká najmä v behu na stredné trate. Nielenže je 20-násobným majstrom Slovenska, ale už ako 14-ročný vytvoril národný rekord v behu na 800 m. Zverencovi Eduarda Földváriho nechýba bojovnosť a na každé preteky ide s ambíciou vyhrať.
Kedy si si uvedomil, že atletika je naozaj to, čomu sa chceš venovať?
Už pred piatimi rokmi som začal behávať na súťažiach, kde som reprezentoval našu základnú školu. Vždy, keď sa organizovala nejaká atletická súťaž, vybrali zo školy niekoľko chalanov, ktorí boli ochotní ísť súťažiť a niečo vyhrať. Potom ma beh oslovil natoľko, že som začal čoraz častejšie behávať aj vo svojom voľnom čase. Buď niekde v prírode alebo na štadióne za školou. Neskôr prišli moje prvé vyššie súťaže, ako napríklad majstrovstvá Slovenska či majstrovstvá stredoslovenského kraja, kde som dosahoval popredné umiestnenia. Vtedy som si povedal, že to skúsim a budem sa atletike naplno venovať. Nechal som všetky ostatné aktivity, ktorým som sa predtým venoval, ako futbal či florbal a sústredil som sa len na atletiku.
Dostať sa medzi najlepších mládežníckych športovcov pre mňa splnený sen a veľká zodpovednosť. Vážim si, že som sa na základe zodpovedného prístupu k tréningom, podpore rodičov, trénerov a výsledkom, stal členom Juniorského olympijského tímu. Podporuje ma v tom, čo ma napĺňa a ja sa môžem výkonnostne posúvať ďalej. - Filip Revaj o členstve v Juniorskom olympijskom tíme.
Kto bol pre teba najväčšou podporou v úplných začiatkoch?
Najväčšiu rolu v mojom živote od začiatku zohrávajú rodičia a najmä mamina, ktorá je bývalá atlétka. Vďaka jej radám som sa naučil, že pred samotným behom potrebujem nejakú rozcvičku, poklus, strečing, naučila ma základy, od ktorých som sa už potom mohol sám odraziť a rozvíjať. Obaja rodičia sú pre mňa obrovskou podporou a vzorom.
Prečo si napokon uprednostnil atletiku pred kolektívnymi športami?
Nemôžem povedať, že ma futbal alebo florbal prestal baviť. Dodnes si zájdem s chalanmi rád zahrať, no keď som začal robiť atletiku, zistil som, že sám dokážem dosiahnuť viac ako s kolektívom. Baví ma to o to viac, keď sa postavím na štart a poviem si, že teraz je to všetko len na mne. Všetkým musím ukázať, že na to mám a že to zvládnem.
Keď stojíš na štarte, či už na majstrovstvách Slovenska, alebo hociktorej inej súťaži a všetka pozornosť je upriamená na teba, zvykneš mať stres?
Stres a nervozita tam vždy bola a aj bude. Keď som začínal, tak to bolo najhoršie, pretože som nebol zvyknutý na tak veľa ľudí, fanúšikov, pretekárov. Teraz, keď som už o niečo skúsenejší, už som aj niekde bol, niečo som zažil, dokážem stres ovládať a čo najviac eliminovať. Už viac nemyslím na to, kde som, koľko ľudí ma sleduje, ako bežím, či preteky dopadnú dobre alebo zle. Snažím sa skôr sústrediť na seba a svoj výkon. Poviem si, že som pripravený dať zo seba všetko a do pretekov sa pustím naplno.
Ako prebieha tvoja tréningová príprava v pandemickej situácii?
Momentálne sa pripravujeme na letnú sezónu, ktorá sa začína na konci mája. Trikrát do týždňa chodíme trénovať na novovybudovaný atletický štadión do Martina. Práve tam spadá hlavná časť mojich tréningov. Ostatné dni si chodím zabehať do prírody u nás v Rabči alebo na štadión, ktorý máme za školou. Taktiež mám doma zriadenú posilňovňu. V týchto časoch ju často využívam.
Vyhovujú ti skôr vytrvalostnejšie behy na dlhšie trasy alebo šprinty?
Osobne obľubujem a zameriavam sa skôr na stredne dlhé trate, teda beh na 800 metrov. Taktiež sa rád zúčastním na pretekoch v cezpoľnom behu, ktoré sú dlhé od 5,5 kilometra a viac. Tieto súťaže sa zvyčajne usporadúvajú na konci roka v novembri a decembri, keď už máme ukončenú letnú sezónu. Práve v tomto období beháme na tréningoch skôr dlhšie vzdialenosti, takzvané objemy. Cezpoľné behy vnímam skôr ako spestrenie záveru sezóny, kde nebežíme na nejaké limity, ale usilujeme sa získať čo najlepšie umiestnenie a titul.
Nepremýšľal si nad možnosťou, že by si vyskúšal súťažiť aj v inej disciplíne, ako napríklad prekážkový beh?
Áno, premýšľal som nad touto možnosťou a aj som si to na tréningu skúšal, ale úprimne, mám z toho obavy. Keď si predstavím, že mám bežať a do toho niečo preskakovať a následne to zopakovať ešte 15-krát, tak skôr nie. Navyše, môže sa hocičo stať, napríklad že zakopnem. Preto som si povedal, že radšej zostanem tam, kde som a bude mi dobre.
Keďže budúci rok už budeš spadať do kategórie mužov, aké ciele si dávaš na tvojich posledných juniorských majstrovstvách Slovenska?
Majstrovstvá Slovenska sú pre moju vekovú kategóriu najvyššia možná súťaž na Slovensku, takže vždy na ne odchádzam s odhodlaním dosiahnuť čo najlepší čas a, samozrejme, vyhrať. S rovnakými cieľmi na ne pôjdem aj tentokrát, teda podať čo najlepší možný výkon.
Na ktorý moment vo svojej doterajšej kariére nikdy nezabudneš?
Nikdy nezabudnem na svoje prvé majstrovstvá Slovenska starších žiakov v marci 2017, kde som dosiahol svoj prvý individuálny titul v behu na 800 metrov. O deň neskôr sa konali majstrovstvá Slovenska juniorov, na ktorých som sa tiež zúčastnil. Práve tam som vytvoril nový slovenský rekord s časom 1:59,41. Bolo to pre mňa veľké prekvapenie, keďže som súťažil medzi bežcami, ktorí boli o dve kategórie vyššie ako ja. Vtedy som zažil naozaj neuveriteľný víkend, keď som najprv získal svoj prvý individuálny titul a na druhý deň som vytvoril národný rekord v behu na 800 metrov.
Čo považuješ za svoj najväčší dosiahnutý úspech?
Určite štvrté miesto z Baku, kde sa v roku 2019 konal Európsky olympijský festival mládeže. Práve tam som sa zviditeľnil a ukázal som, že mám na to konkurovať mnohým európskym bežcom. Bol to moment, keď si ma všimlo veľa ľudí a ich pohľad na mňa sa zmenil. Začali ma vnímať ako chlapca, ktorý má pred sebou sľubnú budúcnosť a má šancu sa presadiť aj v európskej špičke.
Keďže sa tvoje stredoškolské štúdium tento rok končí, plánuješ pokračovať v štúdiu na vysokej škole alebo sa budeš venovať výhradne len atletike?
U nás doma bolo vždy prvoradé vzdelanie. Nikto nevie, aká bude situácia a musím byť pripravený na všetko. Nechcem všetko staviť na jednu kartu, takže sa snažím stíhať aj školu, aj šport. Keď som si usporiadal myšlienky a predstavil si, čím by som v budúcnosti mohol byť a čo ma baví, tak najviac sa vidím v právnickom povolaní. Na toto štúdium som sa pripravoval už od tretieho ročníka. Dokonca som si už poslal aj niekoľko prihlášok, tak uvidíme.
