Jubilanta Antona Javorku pred bezmála 70 rokmi veľmi ovplyvnil príklad Emila Zátopka
Už sme písali, že v utorok 12. októbra sa dožil osemdesiatky čestný člen Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV), bývalý futbalista, popredný vytrvalec, veľa rokov predseda Trnavského olympijského klubu a predovšetkým dlhoročná „duša“ mládežníckeho športu na Slovensku Anton Javorka. V minulosti dlho viedol Slovenskú asociáciu športu na školách (SAŠŠ) a bol iniciátorom i hlavným organizátorom medzinárodnej mládežníckej olympiády Kalokagatia v Trnave aj hier Gaudeamus pre študentov stredných škôl.
Prezident SOŠV Anton Siekel si významného jubilanta Antona Javorku vo štvrtok uctil spoločným obedom v bratislavskej reštaurácii Parlamentka a darčekovým košom, ktorý mu odovzdal spoločne s čestným prezidentom SOŠV Františkom Chmelárom a s bývalým dlhoročným podpredsedom/viceprezidentom SOŠV pre mládež, resp. pre olympizmus a dnes čestným členom SOŠV Vladimírom Millerom.
„Toto pozvanie ma milo prekvapilo. Je pre mňa obrovskou cťou príjemne si posedieť s takouto partiou,“ vyznal sa jubilant na úvod a potom sa rozhovoril viac: „Človek v tomto veku sa už pozerá do minulosti a na to, či jeho život stál za to. Môžem povedať, že áno – vybral som si dobre,“ začal.
Rodák z Moravian nad Váhom prezradil, že jeho rodičia síce aktívne nešportovali, ale jemu v športovaní nebránili. „Chceli ma zo mňa učiteľa. To som chcel aj sám, takže na tom sme sa zhodli.“ Vysokoškolské štúdium absolvoval Anton Javorka na Pedagogickom inštitúte v Trnave. Popri zamestnaní potom absolvoval Fakultu telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. Preca s deťmi a šport sa potom prelínali celým jeho životom.
Dlhší čas sa vášnivo aktívne venoval futbalu. V drese Lokomotívy Košice sa stal dorasteneckým futbalovým majstrom Československa. Neskôr hrával za Piešťany v druhej celoštátnej lige. Napokon však ešte viac prepadol atletike a konkrétne vytrvalostným behom.
Čo spôsobilo tento zlom? „Mimoriadne ma ovplyvnili olympijské hry 1952 v Helsinkách, keď som mal desať rokov. Je to moja prvá silná športová spomienka. Vtedy ma veľmi oslovil olympizmus, ale ešte viac príklad Emila Zátopka. Keď po behoch 5 a 10 kilometrov vyhral v Helsinkách aj maratón, tak som si povedal, že aj ja chcem behať maratóny. Trvalo však dlho, kým som sa k tomu naozaj dostal,“ prezradil.
Dlhší čas uňho stále víťazil futbal. Vďaka tomu, že v ňom bol šikovný, vybavili mu vojenčinu neďaleko od rodných Moravian nad Váhom – v Piešťanoch, kde po ukončení vysokej školy ako vojak hrával za civilný klub.
„Až v tom čase, keď som mal už 25 rokov, som sa dal naplno na behanie. Vtedy som sa aj spoznal s neskorším dlhoročným riaditeľom Gymnázia Pierra de Coubertin v Piešťanoch Ivanom Luknárom. S ním sme začali v regióne organizovať športové podujatia a akcie – Piešťanské hry, Silvestrovský beh v Piešťanoch, Cenu fair play a ďalšie. A obaja sme zároveň prepadli čaru olympizmu, ktorý v nás doslova žil,“ vysvetľoval.
Vo vytrvalostných behoch sa Anton Javorka v Československu prebojoval medzi absolútnu špičku. Trinásťkrát reprezentoval krajinu na medzinárodných súťažiach. Odbehol veľa maratónov – na MMM v Košiciach v roku 1968 skončil tretí, na Považskom maratóne a na Zemplínskom maratóne, ale napríklad aj v behu Devín – Bratislava si pripísal víťazstvá. Získal aj šesť titulov majstra Slovenska.
Beh sa preňho stal neodmysliteľnou súčasťou života. V debate počas slávnostného obeda Anton Javorka prezradil, že aj v osemdesiatke stále beháva. Po očkovaní proti ochoreniu COVID-19 mal síce dlhší čas útlm, ale v posledných dňoch znovu nabehol na niekdajší režim. A ten zvyčajne obnáša odbehnúť za deň v dvoch dávkach dovedna dvadsať kilometrov!
Samozrejme, počas slávnostného obeda reč prišla aj na jeho pôsobenie v školskom športe. Veď dlhé roky viedol Slovenskú asociáciu športu na školách (SAŠŠ) a bol aj na čele ústredného štábu Olympijských festivalov detí a mládeže Slovenska, neskôr Olympijských festivalov Slovenska.
„Pôsobenie na čele SAŠŠ pre mňa znamenalo krásne roky. Žiaľ, veľmi ma mrzí výboj v tejto organizácii v posledných rokoch. Posledných päť rokov som namiesto snáh o športovanie mládeže musel venovať boju proti špinavostiam. Chceli sme si veci vyriešiť v rámci asociácie, ale nedalo sa to,“ konštatoval trpko.
Hovorilo sa aj o celkovej situácii so športovaním na slovenských školách. Keď František Chmelár kritizoval, že aj Slovenský olympijský výbor aj SAŠŠ sa v predošlých rokoch namiesto konkrétnej práce s učiteľmi oveľa viac opierali o činnosť stredísk voľného času a prenechali im iniciatívu, čo sa podpísalo na rastúcej pasivite učiteľov, Anton Javorka s tým súhlasil: „Áno, došlo k tomu, pretože to bolo pohodlnejšie.“
Dlhoročný významný pracovník v školskom športe si je dobre vedomý škôd, ktoré v tejto oblasti napáchala pandémia ochorenia COVID-19 a opatrenia, ktoré deťom na dlhý čas znemožnili športovať. „Práve toto pandemické obdobie, keď sa toho v športe deje menej, by sme však mali využiť na prípravu vízie, ako sa pohnúť dopredu, keď sa toto obdobie skončí,“ hovorí Anton Javorka. František Chmelár hneď zareagoval: „Musíme do veci zainteresovať telocvikárov, bez toho sa dopredu nepohneme.“
V piatok sa Anton Javorka ako predseda členskej organizácie SOŠV – občianskeho združenia Kalokagatia na Slovensku - zúčastní na volebnom 60. valnom zhromaždení SOŠV. Určite tam 80-ročný jubilant bude mať veľa gratulantov!
