JURAJ TUŽINSKÝ sa na Tokio naladil premiérovým titulom majstra Európy
.jpg?itok=XcWTIrAH)
Pištoliar JURAJ TUŽINSKÝ sa na olympijské hry v Tokiu koncom mája naladil premiérovým titulom majstra Európy
V našom časopise OLYMPIC.sk jar/leto 2021, ktorý vyšiel v prvej júlovej dekáde, Juraja Tužinského predstavil Pavol Kubiš.
Na olympijských hrách v Riu de Janeiro 2016 bol Juraj Tužinský najúspešnejší zo slovenských strelcov. Zatiaľ čo v minulosti sme sa pod piatimi kruhmi tešili skôr z medailí a úspechov puškára Jozefa Gönciho či Zuzany Štefečekovej a Danky Bartekovej na brokovej strelnici, v krajine futbalu a samby zažiaril pištoliar. Skončil štvrtý.
DVE DESATINY OD BRONZU
Juraj Tužinský si brazílsku atmosféru užíval, rovnako ako svoje prvé olympijské finále vo vzduchovej pištoli. Vždy to bola jeho silnejšia disciplína, dosiahol v nej svoje najlepšie výsledky. V Tokiu už jeho druhú zvyčajnú disciplínu – ľubovoľnú pištoľ – nahradí tímový mix.
Škoda, že mu perfektný výkon v Riu nepriniesol medailovú pointu. Od bronzu ho delili dve desatiny bodu. Voľným okom tento rozdiel ani nezbadáte.
Chvíľu po pretekoch nevedel, či sa má viac tešiť alebo smútiť. Zlato si v novom finálovom olympijskom rekorde 202,5 bodu vystrieľal Xuan Vinh Hoang z Vietnamu, druhý skončil domáci Brazílčan Felipe Almeida Wu a tretí Číňan Pchang Wej. Tužinský na štvrtej priečke bol najlepší z Európanov. S odstupom času musel byť spokojný, aj keď medaila nie je suvenír a v stánku si ju ako magnetku domov na chladničku nekúpite. Sám sebe však dokázal, že vie strieľať.
PÔJDE UŽ NA SVOJE TRETIE HRY
Rodák z Lučenca ako dieťa skúšal rôzne športy – tenis, futbal či karate. Pri streleckých terčoch zakotvil ako dvanásťročný. Chodieval k starým rodičom, ktorých sused bol pištoliarsky tréner. Detstvo prežil v Novej Bani. Streľbu však mal v krvi. Jeho starý otec bol poľovník, otec sa taktiež venoval brokovým disciplínam. V Lučenci ho prihlásili do streleckého klubu, v ktorom boli iba pištoliari.
Po prvom roku tréningu skončil na majstrovstvách Slovenska kadetov tretí, o ďalší rok už bol najlepší. Pokiaľ by Juraj nevynikal na strelnici, pri jeho známej motoristickej vášni by bol možno automobilový pretekár. Aj tento koníček „zdedil“. Jeho otec bol mechanik v jednom rely tíme a on sa odmalička motal okolo áut.
„Pamätám si, že keď prišiel medzi mužov, ukazoval sa veľmi sľubne najmä vo vzduchovej pištoli. V tom čase sa nám rozpadlo družstvo. Zostali sme v ňom iba ja a Paľo Kopp. Zapadol medzi nás rýchlo, jeho progres bol veľký. Poctivo trénuje, maká, snaží sa,“ povedal o ňom Ján Fabo. V ére samostatnosti náš prvý pištoliar na OH – v Atlanty 1996 a v Sydney 2000.
Slovenským pištoliarskym rekordérom s tromi olympijskými účasťami bol doteraz osamotený Pavol Kopp. Vrcholom olympijských účasti dnes už 42-ročného rodáka z Kláštora pod Znievom, ktorý sa do Tokia neprebojoval, bolo piate miesto v ľubovoľnej pištoli 60 na OH 2008 v Pekingu. V Riu 2016 skončil v rovnakej disciplíne siedmy.
O necelých šesť rokov mladší Juraj Tužinský sa mu teraz s treťou účasťou pod piatimi kruhmi vyrovná. Na konte má z Ria už o jeden stupienok vyššie umiestenie ako Kopp v Pekingu, ale v Tokiu by ho rád ešte vylepšil. Inak je zaujímavé, že na I. európskych hrách v roku 2015 v Baku obaja získali medailu – Kopp striebro v ľubovoľnej pištoli 60 a Tužinský bronz vo vzduchovej pištoli 60. Na II. európskych hrách 2019 v Minsku bol Juraj vlajkonosičom slovenskej výpravy a vo svojej hlavnej disciplíne skončil štvrtý.
V ére slovenskej štátnej samostatnosti náš pištoliar chýbal iba v Aténach 2004. Na posledných dvojo hrách v Londýne a v Riu sme mali dvojnásobné zastúpenie.
JURAJ TUŽINSKÝ
Nar. 24. augusta 1984 v Lučenci ● Člen Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica ● Tréner Miroslav Marko ● Najväčšie úspechy: vo vzduchovej pištoli 1. na ME 2021 a 3. na ME 2010, 3.v pretekoch Svetového pohára v Gabale 2015 a v Riu de Janeiro 2016, 3. na EH 2015, 7. na MS 2014. ● Na OH 2012 v Londýne 15. vo vzduchovej a 23. v ľubovoľnej pištoli, na OH 2016 v Riu de Janeiro 4. vo vzduchovej a 33. v ľubovoľnej pištoli.
PRVÝ INDIVIDUÁLNY TITUL DVA MESIACE PRED OH
Už v Prahe 2009 Tužinský spolu s Fabom a Koppom získal titul majstra Európy v súťaži družstiev. Na individuálny titul si Juraj musel počkať ďalších dvanásť rokov.
Koncom mája sa v Osijeku na majstrovstvách Európy Tužinský prebojoval do vzduchovkového finále už ôsmy raz. V tomto olympijskom cykle po štvrtej priečke z minuloročného šampionátu vo Vroclave druhý raz. V kvalifikácii skončil v Chorvátsku tretí. V úvode finálového rozstrelu síce klesol aj na štvrté miesto, ale od štrnástej série si strážil a ustrážil lídrovskú pozíciu.
„Na začiatku to bolo také čudné, pretože sme od vlaňajšieho februára nemali súťaž. Vlani ,korona´ poznačila aj náš šport, všetko bolo zatvorené. Bol som sklamaný, dva-tri mesiace som netrénoval, pretože som nevedel, čo bude. Do prípravy som sa vrhol začiatkom tohto roka. Aj keď človek po korone nebol ´vystrieľaný´, keď sme v Osijeku začali súťaž, cítil som sa super. Medzi kvalifikáciou a finále bola nezvyčajne dlhá trojhodinová pauza. Vo finále som si robil svoje, padli mi aj niektoré šťastné desiatky. Podstatné bolo, že som sa vyhol hlúpej chybe a po viacerých štvrtých miestach som si vybojoval najcennejšiu medailu,“ povedal člen VŠC Dukla Banská Bystrica.
Zo svojho premiérového individuálneho titulu sa Tužinský veľmi tešil. „Myslím si, že tento výsledok ma nakopne do ďalšej kariéry. Pred olympiádou to je veľmi super. Teší ma aj ,skalp´ Rusa Arťoma Černousova, ktorý je lídrom európskych a svetových rebríčkov. Bojovali sme spolu už viackrát, konečne som ho zdolal,“ zdôraznil.
V ére samostatnosti sa Juraj Tužinský stal po puškároch Jozefovi Göncim a Zoltánovi Balážovi, skeetarke Danke Bartekovej, trapistovi Erikovi Vargovi a trapistke Zuzane Rehák Štefečekovej naším šiestym streleckým majstrom Európy. Prvým pištoliarskym.
UŽ BEZ HLÚPEHO VÝSTRELU
Vlani na ME vo Vroclave Tužinský dlho bojoval o medailu, po zbabranom výstrele 6,9 bodu však razom spadol zo stupňa víťazov. Sklamanie „vyžehlil“ zisk olympijskej miestenky do Tokia. Posledný „hlúpy“ výstrel len za 7,3 bodu ho o medailu pripravil aj na Európskych hrách v Minsku 2019. Dlho sa držal na zlatej pozícii, ale nakoniec ju prenechal už spomínanému Rusovi Černousovovi a skončil „až“ štvrtý. „V Osijeku som myslel iba na to, že sa mi to už nemôže stať,“ dodal zverenec trénera Miroslava Marka.
Bývalý pištoliar Marko s ním začal spolupracovať po olympijských hrách v Riu, keď vystriedal Tibora Kissa. Ten Juraja sledoval už ako mládežníka. Keď prišiel na vojenčinu do Dukly, od začiatku videl jeho talent, ctižiadostivosť a cieľavedomosť. „Verím, že raz získa olympijskú medailu,“ povedal Kiss po jeho štvrtej riodejaneirskej priečke.
„Každý športovec sníva o zlate. Najmä o tom olympijskom. Na tohtoročných majstrovstvách Európy som si jeden sen už splnil, teraz snívam ďalší,“ dodáva Tužinský.
