Okrúhle jubileá (100, 90 a 50 rokov) troch top športových udalostí vo Vysokých Tatrách
V roku 2025 si malé slovenské veľhory pripomínajú okrúhle výročia, ktoré sa zapísali do histórie významných udalostí v zimných športoch. Konkrétne ide o majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji v roku 1925, majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní (vtedy pod názvom medzinárodné Preteky FIS) v roku 1935 a X. kongres INTERSKI v roku 1975.
V rámci rubriky Retro sa v časopise OLYMPIC.sk jeseň/zima 2024, ktorý vyšiel 19. decembra, sa ku všetkým trom podujatiam retrospektívne vrátila Zdenka Letenayová zo Slovenského olympijského a športového múzea. Jej článok zverejňujeme aj na rovnomennej webovej stránke.
V texte uvádzame dobovú terminológiu, čo platí aj pre vtedajší prepis slova hokej, ako aj dobové názvy podujatí a organizácií.
100 ROKOV OD ME V ĽADOVOM HOKEJI 1925
Do procesu príprav X. majstrovstiev Európy v ľadovom hokeji v roku 1925 sa po schválení kongresom medzinárodnej federácie LIHG (Ligue Internationale de Hockey sur Glace, dnes IIHF) v januári 1924 vo francúzskom Chamonix zapojili štátne aj zväzové orgány vo vtedajšej ČSR.
ŠTRBSKÉ PLESO BOLO AŽ TREŤOU VOĽBOU PO PRAHE A TÁBORE
„V dňoch 6. - 11.januára 1925 budú v Prahe usporiadané majstrovstvá v ľadovom hockeyi!,“ oznamovali československé médiá koncom roka 1924.
V tom čase však Československý svaz hockeyový riešil prioritnú otázku, v akom zložení nastúpi československé mužstvo. V decembri 1923 totiž prišlo k rozkolu medzi zväzom a niektorými dominantnými klubmi, ktoré si vytvorili vlastné ústredie. V decembri 1924 sa obe strany dohodli a Československo mohlo na majstrovstvá pripravovať opäť tím zložený z elitných hráčov.
Zásadná zostávala aj otázka ľadu. „Kanadský hockey vyžaduje ľad, ľad a zase ľad!“ Na rozdiel od vyspelých európskych krajín Československo nedisponovalo plochou s umelým ľadom, a preto organizačný výbor musel vziať do úvahy vrtochy januárového počasia a pripravovať turnaj hneď na troch miestach.
Vo výbere sa pre zaručený finančný úspech podujatia ocitla Praha, pre výborné organizačné zázemie rybník Jordán v Tábore a prozreteľne vzhľadom na vysokohorskú polohu aj Štrbské Pleso vo Vysokých Tatrách. V súvislosti s Tatrami však organizátori konštatovali, že „tam by významná súťaž bola vybojovaná takmer s vylúčením verejnosti, snehové víchrice by znemožnili prevádzku na elektrickej dráhe - a aj inak by organizácia meetingu narážala na veľké problémy“.
Pre prípad krízovej verzie boli zástupcovia zväzu v decembri na „výskumnej“ ceste vo Vysokých Tatrách. Tam sa stretli s plným pochopením pre usporiadanie majstrovstiev Európy. Tatranci pre prípad zlých podmienok na Štrbskom plese ponúkli zároveň ako náhradný variant aj klzisko v Starom Smokovci. A plnú súčinnosť pri príprave zázemia pre účastníkov prisľúbilo riaditeľstvo tatranských kúpeľov. Majiteľ sanatória v Tatranskej Polianke dr. Michal Guhr prisľúbil pomoc ako hlavný turnajový lekár.
V Prahe ani v Tábore napokon na usporiadanie podujatia neboli vhodné klimatické podmienky. A tak 1. januára 1925 padlo rozhodnutie, že dejiskom ME bude Štrbské Pleso. Napriek tomu sa organizátori z Tábora snažili presvedčiť, že podmienky sú na Jordáne priaznivé. V dôsledku toho došlo k revízii rozhodnutia.
Do Tábora bolo na 5. januára nasmerované na prvý zápas mužstvo Rakúska. Večer mali plánovaný príchod aj ostatné mužstvá a delegáti. Na obed však prišla Jóbova zvesť. Ľad klziska na Jordáne sa skrýval pod 10-centimetrovou vrstvou vody a budúca predpoveď počasia hovorila až o teplote +15°C!
DEFINITÍVNE ROZHODNUTIE NA POSLEDNÚ CHVÍĽU
Toho istého dňa večer pricestoval do Vysokých Tatier poverený delegát z organizačného výboru. Belgičanom aj Švajčiarom, ktorí sa už nachádzali v Prahe, oznámili, že na druhý deň odcestujú na Štrbské Pleso. Ďalej organizátori uviedli, že Rakúšania pricestujú z Viedne priamo, delegáti kongresu LIHG prídu 7. januára a na dvoch ihriskách na Štrbskom plese sa začne hrať 8. januára.
V noci zo 6. na 7. januára napadlo v Tatrách asi 30 cm snehu. Po stiahnutí snehu sa podarilo sprístupniť prvú plochu na tréning. Druhú sa pre nedostatočné množstvo pracovníkov nepodarilo obnoviť.
Na večer sa vietor zmiernil a vyjasnilo sa. Ráno sa účastníkom naskytol úchvatný pohľad na Solisko, popoludní bolo slávnostné otvorenie. Prvý zápas vyhralo družstvo ČSR nad Rakúskom 3:0, súboj Belgicka so Švajčiarskom sa skončil remízou 1:1. Napriek obavám sa oba zápasy tešili značnej účasti divákov z radov zahraničných ako aj kúpeľných hostí.
PRÍRODE NEROZKÁŽEŠ, ZASKOČIŤ MUSEL STARÝ SMOKOVEC
Optimizmus zo zlepšenia netrval dlho, pretože noc opäť priniesla sneženie. To znamenalo, že na Štrbskom plese sa turnaj konať nemohol. Organizátori sa priklonili k tajnej rezerve, klzisku v Starom Smokovci. Správy zo Smokovca boli sľubné „ľad výborný, sneh vo výške 3-4 cm.“ Správu na základe požiadavky organizátorov osobne z vlastného zistenia potvrdila aj slečna z poštového úradu...
Smokovec nesklamal a pripravil účastníkom skvelé ubytovacie aj stravovacie podmienky, vysokú úroveň mala aj spoločenská časť. Počasie sa však nechcelo vzdať. Snehovému prívalu vzdorovali technickí pracovníci kúpeľov i povolané vojsko z popradskej posádky. Plánované zápasy sa odohrali v snehovej fujavici len v prvom polčase, nakoniec pre neregulárne podmienky boli anulované.
Posledný deň majstrovstiev, v nedeľu 11. januára, bolo ideálne počasie: teplota 5 stupňov pod bodom mrazu, slnečno a bezvetrie. Dôsledkom bol krištáľový hladký ľad. Mnohopočetné obecenstvo si vychutnalo majstrovský úspech československých hokejistov, ktorých triumf zachránili malé slovenské veľhory. Tím ČSR po Rakúsku zdolal Švajčiarsko 1:0 a Belgicko 6:0. Pre Československo to bol už štvrtý európsky titul.
90 ROKOV OD MAJSTROVSTIEV SVETA V KLASICKOM LYŽOVANÍ 1935
Z 13. kongresu Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) vo švédskej Solleftee prišla 24. februára 1934 prvá správa pre Zväz lyžiarov Republiky československej (S. L. RČs), že Československu boli pridelené na rok 1935 medzinárodné Preteky FIS (od roku 1937 premenované na majstrovstvá sveta) v klasických disciplínach.
Už o štyri dni sa zišiel na zasadnutí v Prahe technický zbor lyžiarskeho zväzu, aby sa venoval zatiaľ len z médií získanej informácii. Tú začiatkom marca potvrdili aj priami účastníci kongresu Norbert Lang a Komárek.
VYSOKÉ TATRY ZVÍŤAZILI VĎAKA PONÚKNUTÝM GARANCIÁM
Najpálčivejšou otázkou prípravného výboru bolo miesto pretekov. Po dôkladnom vyhodnotení dotazníkov spracovaných vytypovanými kandidátskymi miestami bolo stanovené poradie:
1. Špindlerov Mlyn, 2. Vysoké Tatry, 3. Banská Bystrica. Poradie bolo zverejnené v médiách a rozvinula sa aj široká verejná diskusia.
Kruhy blízke Vysokým Tatrám medzitým vyvíjali intenzívnu činnosť, aby rozhodnutie bolo revidované, pričom výdatne argumentovali finančnými ako aj technickými garanciami. Napokon ústredný výbor zväzu 5. mája 1934 rozhodol o revízii rozhodnutia.
Následne bol ustanovený 18-členný „Organizačný výbor pretekov FIS 1935“. Predsedom sa stal Ing. A. Jauris, vo výbore bol zo Slovenska len primár Szontaghovho sanatória v Novom Smokovci MUDr. Ľudovít Izák.
Súbežne vznikol aj Tatranský odbor (Dr. Říhu v ňom vystriedal okresný náčelník v Poprade Michal Haviar), v ktorom významnú úlohu v koordinácii jeho 14 odborov zohral najmä neúnavný organizátor športového života vo Vysokých Tatrách Miloslav Slavík.
Tretí bol zvláštny propagačný odbor v Bratislave pod vedením prezidenta Slovenskej krajiny Jozefa Országha. Ten sa ako súčasť Zemského cudzineckého zväzu slovenského v Bratislave významne podieľal na finančnom zabezpečení pretekov, ako aj na propagácii podujatia prostredníctvom médií najmä v zahraničí.
JAROLÍMKOV MOSTÍK, PLAGÁT, ALE AJ MARKETINGOVÉ AKTIVITY
K prioritám samotných príprav patrila rekonštrukcia Jarolímkovho mostíka v Mlynickej doline na Štrbskom Plese. Na jeho rekonštrukciu osobne dohliadal autor pôvodného mostíka arch. Karel Jarolímek, ktorý bol taktiež člen organizačného výboru a predseda technického odboru.
Pri doskočisku mostíka vybudovali tribúny pre 1500 divákov s reštauráciou, kuchyňou, šatňami pre pretekárov, ohrievacou miestnosťou aj s miestnosťou prvej pomoci. Samostatne osadili tribúny pre rozhodcov, čestných členov, novinárov a ďalších akreditovaných účastníkov, ale aj plošinu pre ukazovatele nameraných dĺžok skokov.
K ďalším nemalým úlohám patrila rekonštrukcia dopravnej tepny - Cesty slobody z Tatranskej Lomnice na Štrbské Pleso. Terénnymi úpravami zväčšili parkoviská pre autobusy a autá v blízkosti Štrbského Plesa. Tatra-dráha sa pripravovala na zvýšený počet prepravy návštevníkov a liečebné kúpele so svojimi ubytovacími zariadeniami sa chystali na príchod hostí aj v podtatranských lokalitách.
Propagácia začala bežať na plné obrátky. Jednou z prvých úloh propagačného odboru bol oficiálny plagát. Zvíťazil návrh autorov Vladimíra Koutského a Ladislava Horáka. K propagácii pribudli diapozitívy, rozhlasové prednášky a správy, novinové články, letáky, fotografie, ale aj vtedy veľmi populárne filatelistické materiály s príležitostnými pečiatkami už so všadeprítomným emblémom.
S cieľom finančnej pomoci „chudobnej pretekovej pokladni“ ponúkol organizačný výbor domácim výrobcom a obchodníkom označenie tovarov značkou „FIS“. Každý výrobca alebo obchodník, ktorému bola značka prepožičaná, zaplatil organizátorovi určitý poplatok. Zo slovenských zúčastnených firiem spomeňme firmu s vlneným pleteným tovarom Slovenka z Turčianskeho sv. Martina alebo mäsiarstvo Krejsa z Kežmarku.
Na zvýšenie dopytu po jednotlivých produktoch organizátori zároveň vypísali „súťaž značky FIS“. Prvá cena zahrňovala spiatočné cestovné na preteky s bezplatným ubytovaním a stravovaním pre jednu osobu počas konania podujatia.
PRICESTOVAL VÝKVET EURÓPSKEHO LYŽOVANIA, ÚČASŤ BOLA REKORDNÁ
Na Preteky FIS 1935 sa prihlásili lyžiari z rekordného počtu 14 krajín, napokon štartovali len z 13 (Francúzsko, Fínsko, Juhoslávia, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Švédsko, Švajčiarsko a Československo, tesne pred podujatím sa odhlásilo Taliansko).
Zahraničné výpravy mali od 4 (Francúzsko) po 34 (Poľsko) pretekárov. Československo reprezentovalo 229 pretekárov a 27 ostatných členov výpravy! Tento počet vzišiel z vtedajších platných pravidiel FIS, keď si organizátorská krajina mohla zvoliť vlastný počet pretekárov.
Kritika na stranu organizátorov smerovala predovšetkým k logistike pretekov, najmä k faktu, že súťaže neprebiehali na jednom mieste. „Veľa nevôle vzniklo takto u pretekárov, tak u divákov a predovšetkým u novinárov preto, že museli cestovať medzi Štrbským plesom, Starým Smokovcom a Tatranskou Lomnicou. Tým je aj vysvetlené, že k udeľovaniu cien sa nedostavil skoro žiaden novinár a veľmi málo pretekárov. Nemohli proste po útrapách dňa a po večernom cestovaní sem a tam vydať sa znovu na cestu,“ vysvetľovala dobová tlač.
Niektorým kritikom sa nepozdávala slabá divácka účasť., keď sa na podujatí odhadom zúčastnilo len (!) okolo 15 000 divákov a na parkoviskách zaznamenali okolo 1500 automobilov...
SÚŤAŽE ODŠTARTOVANÉ
Dňa 13. februára 1935 presne o jednej hodine popoludní po krátkom slávnostnom úvode v Tatranskej Lomnici na rovinke pred Kúpeľným domom odštartoval Karel Jarolímek prvé preteky - súťaž mužských štafiet. Bežali sa dva rôzne okruhy v dĺžke 10 km. Prvý okruh smerom na Tatranské Matliare bežal prvý a tretí člen štafety, druhý okruh, ktorý mal od začiatku prvú časť smerovanú do stúpania k hotelu Praha a vystriedal ho prudký zjazd, zase druhý a štvrtý člen štafety.
Za nadšeného povzbudzovania obecenstva „vpadol do cieľa“ ako prvý Nurmela z fínskej štafety (čas štafety 42:42). Druhé miesto obsadili Nóri pred tretími Švédmi. So štvorminútovou stratou za švédskym finišmanom dobehol člen štafety ČSR I. Antonín Bartoň, o dve minúty nasledovaný Ottom Berauerom z druhej štafety Československa zloženej z pretekárov HDW (Hlavný zväz nemeckých spolkov pre zimné športy).
Jedným z cieľových rozhodcov v štafetách i pri nasledujúcom behu na 18 km bol priekopník protilavínovej ochrany na Slovensku Vladimír Bukovčan, otec úspešného dramatika Ivana Bukovčana.
VYSOKÉ TATRY ZOPAKOVALI SCENÁR Z ROKU 1925
Už v prvý deň pretekov prišlo do Tatier sneženie. Nasledujúce ráno Štrbské pleso obostrela snehová víchrica. Na programe bol beh na 18 km, ktorý zároveň bol súčasťou prvej časti pretekov združených (dnešná severská kombinácia). Trať však smerovala do polôh s lesným porastom a chránenými terénmi, a preto čas štartu o 10. hodine dopoludnia dodržali.
Na súťaž sa prihlásilo 308 pretekárov, odštartovalo 205, klasifikovali 194, 11 preteky vzdali. Zásluhou Klaesa Karppinnena sa Fíni tešili z druhého víťazstva. Do cieľa dobehli aj Karol Bruck (pradedo našich súčasných zjazdárov bratov Žampovcov), Lukáš Mihalák, o rok neskôr v Ga-Pa jeden z dvoch olympionikov zo Slovenska, ale aj jedna z neskorších legiend slovenskej cyklistiky Karol Herceg. V správe z pretekov sa konštatovalo: „Značenie bezpečné a účasť stopercentná. Počasie stopercentne mizerné.“
Druhá časť súťaže v pretekoch združených v skoku sa odohrala v sobotu 16. februára, opäť za nepriaznivých podmienok. Tie ovplyvnili divácku účasť, aj samotné výkony pretekárov, ktoré boli poznačené mnohými pádmi. Celkovým víťazom sa stal OddbjÖrn Hagen z Nórska. Na nedeľňajšie preteky v skokoch bolo prihlásených 164 pretekárov. Štartovalo 109 a klasifikovali 63. Víchrica neustupovala, poryvy vetra navádzali k zrušeniu pretekov.
V priestoroch doskočiska sa zhromaždilo niekoľko tisíc divákov, ktorí nakoniec aplaudovali výkonom pretekárov. Organizátori rozhodli o znížení nájazdu, v dôsledku čoho sa skákalo menej než v združených pretekoch.
Všetky medaily si vybojovali Nóri, medzi ktorými dominoval legendárny Birger Ruud. Tento všestranný lyžiar si o necelý mesiac neskôr v Múrrene vybojoval bronzovú medailu na majstrovstvách sveta aj v alpskej kombinácii.
V pondelok ráno obrovské záveje a stále zúriaca víchrica prinútili organizátorov odložiť záverečný beh mužov na 50 km o dvadsaťštyri hodín. Na druhý deň už svietilo slnko. Ako prvý pretekár sa v utorok na štart pred hotelom Grand v Starom Smokovci postavil Lukáš Mihalák zo Ždiaru. Ťažká trať kopírovala jednotlivé tatranské obce a súťažiacich na nej preverili všetky typy snehu. Na beh bolo prihlásených 48 pretekárov, klasifikovali 42. Majstrom sveta sa stal Nils Joel Englund zo Švédska, Mihalák dobehol na 20. mieste, Karol Herceg na 37.
50 ROKOV 00 KONGRESU INTERSKI 1975
V dňoch 19. - 25.januára 1975 sa na svahu oproti hotelu FIS na Štrbskom Plese konal X. kongres INTERSKI. Na šesťdňovom kongrese spojenom s teoretickými prednáškami o technikách a výuke lyžovania ako aj s praktickými ukážkami podujatí sa zúčastnili delegáti z 20 členských krajín organizácie.
К X. kongresu INTERSKI dali do prevádzky pre lyžiarskych demonštrátorov vlek francúzskej firmy Pomagalski. Jeho prepravná kapacita bola 900 lyžiarov za hodinu. Predsedom organizačného výboru bol predseda Slovenského ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy Vladimír Černušák.
Bolo to v krátkom slede už tretie významné lyžiarske podujatie vo Vysokých Tatrách. Uskutočnilo sa päť rokov po mimoriadne úspešných majstrovstvách sveta v klasickom lyžovaní a len rok po finále Svetového pohára mužov a žien v zjazdovom lyžovaní. Spoločnosť Interski International bola založená v roku 1951 v rakúskom Arlbergu. Každé štyri roky spoločnosť Interski organizuje najväčší svetový kongres na výmenu metodík a techník v lyžovaní. V súčasnosti má 37 členských krajín.
