Online konferencia SOŠV SPORT®EVOLUTION mala okolo 650 divákov, dostali naozaj bohatú ponuku vážnych aj lifestylových športových tém
Po vlaňajšom premiérovom ročníku najväčšej športovej konferencie na Slovensku SPORT ®EVOLUTION zorganizoval Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) jej druhý ročník vzhľadom na protipandémiové opatrenia v online podobe. Napriek tomu bol počet divákov – okolo 650 – prakticky zhodný s vlaňajším ročníkom, keď v Bratislave všetci prišli osobne. Tentoraz bolo v stredu 16. septembra centrom konferencie Olympijské tréningové centrum X-bionic sphere v Šamoríne, kam prišla drvivá väčšina spíkrov, aj viacero príslušníkov médií.
Druhý ročník konferencie SPORT ®EVOLUTION ponúkol naozaj pestrú paletu vážnych aj lifestylových športových tém. V rámci 13 diskusií a jednej prednášky vystúpilo dovedna 35 spíkrov, vrátane štvorice zo zahraničia (dvoch dokonca zo zámoria – na tému Pohľad na šatne NHL hovorili hokejový hráčsky agent Gerry Johannson a hráč NHL Brent Seabrook).
Program konferencie sa realizoval na dvoch pódiách. Na tzv. MAIN STAGE bola postupne reč o témach Nové výzvy olympijského a športového hnutia, Marketing spoza olympijských kruhov, Nová strecha slovenského športu, Preplánovanie olympijských hier v Tokiu, Dozrel už čas na rozhodcovský súd SOŠV?, Fond na podporu športu, Športom na pomoc druhým, na TIPOS LIFESTYLE STAGE zase o témach Výkon a osobná pohoda, Žena, čo nikdy nie je doma, Športcasty, „Splň sa mi senil“ (o fenoméne MMA), Silnejší pre život, Hrdinovia budúcnosti a Pohľad do šatne NHL.
Stručne si priblížime podstatné myšlienky z viacerých diskusií aj z prednášky.
Preloženie OH v Tokiu – najprv šok, potom neistota a teraz nádej, že sa ich podarí zorganizovať
Z medzinárodných tém až v dvoch diskusiách výrazne rezonovalo preloženie olympijských hier v Tokiu v dôsledku koronakrízy z tohto na budúci rok a všetko, čo je s tým spojené. Diskutovali o tom naša špičková strelkyňa a členka Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Danka Barteková, generálny sekretár SOŠV Jozef Liba a športový riaditeľ SOŠV a designovaný vedúci našej výpravy na OH v Tokiu Roman Buček.
Danka Barteková z pozície športovkyne priznala, že po marcovom rozhodnutí o preložení OH na budúci rok (s nezmeneným označením TOKIO 2020) bolo pre ňu aj pre ostatných športovcov mimoriadne ťažké hľadať motiváciu a uchovať si mentálne zdravie.
„My športovci sme boli deprimovaní a frustrovaní. Za seba poviem, že som mala fantasticky našliapnutú sezónu. Hoci ako členka MOV som bola dobre informovaná o dianí okolo hier – mali sme často konferenčné hovory, neraz aj o jedenástej večer – preloženie hier na mňa zapôsobilo ako šok. Najhoršia potom bola neistota. Ale športovci sa nezvyknú vzdávať. Našťastie, MOV už dlhší čas prevádzkuje poradenskú internetovú stránku pre športovcov Athlete365, na ktorej až 80-tisíc ľudí hľadalo informácie, ako majú zvládnuť tento stav. Jej prostredníctvom dostávali mentálnu podporu. A športovci boli veľmi aktívni na sociálnych sieťach.
Samozrejme, pri preložených OH je na prvom mieste bezpečnosť a zdravie účastníkov. Som presvedčená, že športovci sú v záujme svojho štartu na OH, ktorý pre nich predstavuje vrchol dlhoročného úsilia, urobiť aj veľké ústupky a akceptovať prísne protipandémiové opatrenia. Všetci chceme, aby sa olympijské hry na budúci rok uskutočnili. Je šťastie, že ich hostiteľom je Japonsko. Myslím si, že iná krajina na svete by takúto ťažkú úlohu – najväčšie podujatie na svete s mimoriadne komplikovanou logistikou zorganizovať s ročným oneskorením – jednoducho nezvládla,“ prezradila Danka Barteková. Pripomenula, že uskutočnenie OH je nesmierne dôležité pre celý šport, pretože väčšina medzinárodných športových federácií aj národných olympijských výborov je existenčne závislá na príjmov z výnosov olympijských hier.
Jozef Liba pripomenul, že ešte v marci bola v Tokiu delegácia SOŠV, ktorá našla dejisko hier výborne pripravené. Len o niekoľko dní však bolo všetko inak... „Museli sme potom nanovo riešiť celú logistiku. Nešlo len o zabezpečenie účasti našej výpravy, vrátane tréningových kempov, ale aj o zabezpečenie ubytovania potrebných ľudí a hostí mimo Olympijskej dediny, aj o prípravu Slovenského domu v Tokiu. To všetko musíme riešiť nanovo a nejaké straty určite budú. O mnohých veciach ešte stále presne nevieme, ako budú vyzerať. Druhého októbra však bude mať prezident MOV Thomas Bach videokonferenciu s predstaviteľmi národných olympijských výborov, takže sa dozvieme nové informácie o plánovaných opatreniach,“ povedal.
Roman Buček doplnil, že v čase marcového rozhodnutia o preložení OH mal SOŠV logisticky všetko pripravené už zhruba na 95 percent, lenže všetko sa musí riešiť nanovo. Konštatoval, že napriek všetkým problémom naši športovci prešli ťažkým obdobím neistoty so cťou a verí, že sú smerom k OH plne motivovaní a že sa na ne pripravia maximálne. „Naši športovci zatiaľ vybojovali 18 olympijských miesteniek. Teraz všetci čakáme, aký bude nový kalendár kvalifikačných súťaží. Zatiaľ ho detailne nepoznáme. Niektorým, najmä mladším športovcom, rok navyše na prípravu pomôže. V horšej situácii sú tí starší, ktorí už tohto roku plánovali po OH kariéru skončiť. Aj atlét Matej Tóth, aj kajakár Erik Vlček však našli sily ešte rok pokračovať. Súťažný program hier bol potvrdený v pôvodnom rozsahu a v porovnaní s týmto rokom je v budúcoročnom kalendári len všetko posunuté o deň skôr,“ uviedol.
Športový riaditeľ SOŠV ocenil, že Japonci zvládli pozoruhodne rýchlo problémy okolo prenájmu športovísk aj hlavného tlačového a vysielacieho strediska o rok neskôr, ako aj o problémy okolo Olympijskej dediny, do ktorej sa už o niekoľko týždňov mali nasťahovať stáli obyvatelia približne štyritisíc bytov.
Téme OH v Tokiu a ich „preplánovania“ sa v prednáške na diaľku venoval aj Toshio Tsurunaga z MOV, ktorý na olympijských hrách pôsobí ako šéf služieb pre národné olympijské výbory (NOV) a pre olympijské dediny. Konštatoval, že pred pandémiou ochorenia COVID-19 bolo Tokio na OH výborne pripravené. Po preložení OH na budúci rok za kľúčové faktory úspechu označil kreativitu, flexibilitu a odhodlanie. MOV aj japonskí organizátori hier majú spoločne tri priority: 1) zdravie a bezpečnosť všetkých účastníkov, 2) zníženie vyvolaných nákladov a aplikácia verejného záujmu, 3) optimalizácia a zjednodušenie príprav. Treba zvážiť aj kľúčové kultúrne otázky hier.
„Zdravie a bezpečnosť všetkých účastníkov sú na prvom mieste. Vypracovali sme dvesto potenciálnych príležitostí, ako znížiť komplexnosť podujatia, získali sme spätnú väzbu od medzinárodných federácií, zástupcov športovcov, NOV či od marketingových partnerov. Chceli sme zistiť, či sa podarí zabezpečiť OH bez toho, aby to ovplyvnilo výkony športovcov. Vytvorili sme finálny zoznam a ten na budúci týždeň zašleme koordinačnému výboru na potvrdenie,“ uviedol ďalej Tsurunaga.
MOV aj tokijskí organizátori sledujú, ako si v boji s pandémiou počínajú organizátori športových podujatí. Inšpirujú sa napríklad basketbalovou NBA, ktorá funguje v rámci „bubliny“ v Orlande na Floride. Tsurunaga povedal: „Preberáme rôzne scenáre. Najhorší možný je ten s uzavretými hranicami. Stredná cesta je taká, že COVID-19 stále bude predstavovať problém, ale bude možné cestovať. Ale najlepšie by bolo, keby už COVID-19 nebol problémom. Pri prvých dvoch scenároch sa zameriavame na súčasnú situáciu, aj na možnosť ,bubliny´. Zatiaľ to nie je dokončené, sú však viaceré spôsoby, ako zaistiť bezpečnosť športovcov. Môže ísť o rotáciu športovcov, čistenie olympijskej dediny, testovanie pri vstupe do dediny. Nechceme znižovať počet členov výprav, ale zvažujeme skrátenie ich pobytu tak, že by dedinu opúšťali krátko po súťaži. Môžeme ušetriť na menej podstatných pracovníkoch, napríklad zvážiť, či je potrebný dom danej krajiny alebo program pre hostí. Televízne štúdiá by nemuseli byť priamo v Tokiu, komentátori by mohli komentovať zo svojej krajiny."
Rozporuplné názory na potrebu dlhodobej koncepcie športu
Zo všetkých 14 tém konferencie sa najväčšie názorové rozdiely prejavili v diskusii na tému Nová strecha slovenského športu. Tá sa zameriavala aj na vzťah SOŠV ako strešnej organizácie slovenského športu a štátu, reprezentovaného štátnym tajomníkom MŠVVŠ SR pre šport Ivanom Husárom. Názorové pnutie medzi predstaviteľmi SOŠV na čele s jeho prezidentom Antonom Siekelom a štátnym tajomníkom, ktoré bolo zreteľné už v predošlých týždňoch, sa znovu prejavilo. Dvaja vysokí predstavitelia sú očividne na rozdielnej vlnovej dĺžke...
Anton Siekel konštatoval: „Názorové rozdiely nemôžu byť prekážkou, aby sme sa dohodli. Predošlý štátny tajomník pre šport Jozef Gönci mal pri nástupe do funkcie dôveru športového hnutia, ale nemal dôveru politikov – musel o ňu bojovať. Ivan Husár je v opačnej pozícii. Má dôveru politikov, ale dôveru športového hnutia si musí zaslúžiť. Je to veľmi podstatné, verím, že ho presvedčím, aby o ňu bojoval. Chcem všetkých ubezpečiť, že toto nie je osobný spor. Anton Siekel a Ivan Husár sú irelevantní, dôležité je, že je to spor o systém práce medzi úradom štátneho tajomníka a SOŠV. Slovensko potrebuje národnú stratégiu pre rozvoj športu do roku 2030. Dôležité je zodpovedať si otázku, čo krajina chce od športu. Rovnako ako má vláda programové vyhlásenie, aj šport ho potrebuje. Nemôže to byť tak, že všetci riešia všetko a vlastne nič nerobia. Nemôžeme len ad hoc vyťahovať témy. Súčasný systém mi pripadá veľmi amatérsky. Zadefinujme si témy a priority a vymedzme si právomoci. Spoločne by sme vedeli urobiť veľký kus práce. Toto nie je o osobách, ale o inštitúciách.“
Postoj Ivana Husára: „Nie som stratég, ale neviem si predstaviť desaťročnú stratégiu, maximálne päťročnú, aj tú stačí dať na jeden papier A4 v piatich bodoch. Mali sme v minulosti kvantá stratégii, neviem, ako by sa nová líšila od predošlých. Vždy tam boli tri témy – pohybové aktivity detí, šport ako prostriedok k verejnému zdraviu a infraštruktúra. Aj preto nevidím potrebu napísať koncepciu na ďalších desať rokov. Uznávam SOŠV ako strešnú organizáciu pre šport, od začiatku som deklaroval, že budem ctiť mandát prezidenta SOŠV. Prichádzal som na pozíciu, kde sme ako politická strana deklarovali, že sa musí sfunkčniť Informačný systém športu. Druhá vec je, že obec volá po zoštíhlení Zákona o športe. Z praxe viem, že je príliš veľa administratívy. Ak sa zákon nezoštíhli, bude platiť ten ,tučný´, ktorý je, a budeme obaja vinní. Keď bude spravený petičný formulár 90 zväzov za moje odvolanie, je to vec piatich minút. Nebudem so zväzmi bojovať.“
Ivo Doležal z PwC Slovakia vstúpil do diskusie ako nestranný slovami: „S rozširovaním olympijského hnutia a s nástupom nových technológií je dôležité mať aj strechu pre šport. Je dobré, že ňou je SOŠV. Je partnerom pre orgány verejnej správy. Nemá sa debatovať, či Slovensko potrebuje stratégie na päť či desať rokov. Ak má ciele na desať rokov, musí mať aj čiastkové na päť, ale aj na rok. Dôležitá je cesta, ktorou sa má vybrať slovenský šport.“
Fond na podporu športu predovšetkým na zlepšenie infraštruktúry, ale aj na ďalšie účely
Fond na podporu športu (FNPŠ) je nová verejnoprávna inštitúcia, ktorá začala pôsobiť v tomto roku. Jeho správna rada prešla za osem mesiacov viacerými zmenami. Od začiatku roka má už tretieho predsedu (Ladislav Križan bol do funkcie vládou menovaný len pred dvoma týždňami) a mnoho personálnych zmien nastalo aj v radoch členov správnej rady. Navyše bolo treba prijať množstvo smerníc k samotnej činnosti fondu, ktorá sa teda zatiaľ príliš nerozbehla. Navyše nie je jasné smerovanie fondu. V zákone má definovaných viacero úloh, ale štátny tajomník pre šport chce, aby sa až 95 percent prostriedkov na činnosť fondu použilo na športovú infraštruktúru. A napriek tomu, že Fond na podporu športu je verejnoprávna inštitúcia, chce v ňom presadzovať agendu ministerstva. Napriek týmto skutočnostiam diskusia o fonde nebola konfrontačná.
„Ja som predseda správnej rady len štrnásť dní, ale moje názory sú konzistentné a nemenia sa. Som prvý medzi jedenástimi rovnými. Mojou ambíciou je vytvoriť nezávislú, apolitickú a rešpektovanú verejnoprávnu organizáciu. Nemáme byť sóloví hráči. Potrebujeme výbornú komunikáciu so SOŠV a s ďalšími subjektmi. Šport dnes potrebuje spoluprácu, aby sme spoločne prežili do lepších čias. Strategické rozhodnutia nesmieme prijímať na základe subjektívnych presvedčení, ale na základe analýz, faktov a zverejnených dát. Chcem, aby správna rada prijímala svoje rozhodnutia konsenzom. Výsledok hlasovania 6:5 by som považoval za nešťastný,“ definoval svoje priority predseda správnej rady FNPŠ Ladislav Križan. Ďalej uviedol, že za najdôležitejší v športe považuje ľudský kapitál, tvorený do značnej miery dobrovoľníkmi.
Prezident SOŠV Anton Siekel v predošlom období vyvinul veľké úsilie, aby Fond na podporu športu vôbec vznikol – podľa vzoru Fondu na podporu umenia. „Politici by v prvom rade mali chápať, prečo treba podporovať šport – a hľadať kompromis medzi tým, čo šport potrebuje a čo si štát môže dovoliť,“ povedal na úvod svojho vystúpenia.
Siekel ďalej konštatoval, že je najvyšší čas, aby fond už rozbehol svoju činnosť a aby bolo jasné, čo sa má jeho prostredníctvom vlastne financovať. „V posledných týždňoch a mesiacoch odzneli okolo fondu rôzne vyhlásenia a bolo ťažké interpretovať, čo sa ide diať. Fond sa riadi zákonom, definujúcim oblasti, v ktorých má pôsobiť. Neviem odpovedať na otázku, koľko peňazí by malo ísť na infraštruktúru. Došlo k zmene základnej filozofie. V Programovom vyhlásení vlády SR sa objavil voľnočasový poukaz, ktorý by už nemal byť financovaný z Fondu. Táto rezerva, ktorá tu vznikla, by sa mohlo použiť na infraštruktúru. Dnes je pripravený na Fonde balík 10-15 miliónov eur, ktorý by sa dal použiť okamžite. Je podľa nás vhodné ho použiť na drobnú športovú infraštruktúru,“ uviedol.
Do diskusie sa zapojil aj výkonný riaditeľ SOŠV Gábor Asványi, ktorý bol nedávno menovaný do správnej rady FNPŠ: „Fond má podporovať rozmanitosť športu, nielen infraštruktúru. Tá je však momentálne veľmi dôležitá. Podľa pasportizácie je v nevyhovujúcom stave a vyžaduje si investície v rozsahu okolo 500 miliónov eur. Za posledný polrok sme pripravili pracovný návrh výzvy, ktorý sme posunuli správnej rade na odsúhlasenie. Prebiehali personálne výmeny, práca komisií bola obmedzená, keďže sme nemali definovaný rozpočet a bez toho sa nedá zadefinovať výzva. V pripravovanej prvej výzve navrhujeme pokryť celé spektrum infraštruktúry – budovanie novej, rekonštrukciu, modernizáciu i technické zhodnotenie existujúcej, ktorá je v dezolátnom stave.“
Navždy sa zachová v pamäti Hejková...
Do Šamorína prišla debatovať aj naša slávna basketbalová trénerka svetového mena Natália Hejková, ktorá bola nedávno uvedená do Siene slávy FIBA. Bola ústrednou postavou témy „Žena, ktorá nikdy nie je doma“. Ako asistentka trénera ruskej reprezentácie získala v Pekingu 2008 olympijský bronz. „Jediné, čo ma mrzí je, že to nebolo so Slovenskom...," priznala s nostalgiou v hlase.
V súčasnosti väčšina športovcov študuje z dôvodu, aby mali zadné dvierka v prípade, že im to so športom nevyjde. U Hejkovej, ktorá v Prahe vyštudovala právo, to však bolo inak. „Vtedy u nás neexistovalo, že by sa človek mohol živiť ako profesionálny športovec. Tento motív tam teda vôbec nebol," odpovedala na jednu z mnohých otázok moderátora Mira Helda. Ten otvoril aj čoraz viac diskutovanú tému pozície žien v mužskom svete. „V dobe, keď som začínala, nebolo veľa tréneriek. Ľudia si väčšinou mysleli, že je to žart. Spomínam si, ako som raz bola na obhajobe tréningových plánov a jeden významný tréner povedal – To je hádam sranda! Mňa to však vôbec nepohoršovalo. Skôr moje okolie bolo citlivé na to, keď ma iní podceňovali," spomína na svoje začiatky súčasná trénerka USK Praha.
Ako najúspešnejšia trénerka Európskej ligy má na svojom konte päť trofejí pre víťaza, medzi najlepšou štvorkou sa objavila už trinásťkrát. Vrcholom jej doterajšej kariéry bolo uvedenie do Siene slávy FIBA. „Bola som skutočne hrdá na to, keď sa na obrazovke objavili slová Hejková Slovakia. Je to fakt niečo veľké, veď je tam aj Michael Jordan," spomínala na deň „D“. „Počas slávnostného ceremoniálu mi hlavou prebehlo len jediné – aký je ten osud zaujímavý. Nikdy som neplánovala byť trénerkou a teraz som ako trénerka v Sieni slávy. V ten daný okamih som myslela na všetkých, čo ma podporovali, ale najmä na moju mamu, ktorá bola mojou vernou fanúšičkou od samého začiatku."
Športcasty – v zahraničí osvedčené, na Slovensku novinka
Na konferencii sa hovorilo aj o téme športcastov – teda podcastov na športové témy. Spolutvorcom jedného z obľúbených s názvom „Boris a Brambor“ je bývalý hokejista NHL Boris Valábik. Ten okrem iného v diskusii povedal: „V USA sa využívala na hovorené slovo v rádiu frekvencia AM, pričom to vysielali naživo. Rád som to počúval. Vďaka tomu, že vznikli podcasty, môžeme si pustiť informácie alebo zábavu aj zo záznamu. Cestou z Nitry do Bratislavy som si každý deň v aute púšťal hudbu. Zachcelo sa mi niečo iné a začal som počúvať podcast o dejinách či správy. Potom mi napadlo, prečo by som nevymyslel niečo také. Je to len o myšlienke. Marián Gáborík mal v tom istom momente rovnaký nápad. Stretli sme sa v relácii a spojili sme sa. Vystrelilo to lepšie, ako sme obaja očakávali. Sme za to vďační.“
Ďalším „podcasterom“ je náš dlhodobo najúspešnejší triatlonista Richard Varga. „Vzniklo to približne rok a štvrť dozadu. Bol som veľký fanúšik podcastov zo zahraničia. Páčil sa mi spôsob ich komunikácie. Nejde o ,normálnu´ žurnalistiku, keďže sa nepýtaš úplne bežné veci. Chcel som sa dozvedieť veci, ktoré ja chcem. Mal som v podcaste ako hostí napríklad olympijských víťazov. Zaujíma ma, povedzme, príprava. Chcel som prejsť hlbšie do športu, aby som sa aj ja vzdelával. Mne ide viac o obsah,“ prezradil.
Športom na pomoc druhým, alebo podpora športu prostredníctvom nadácií
Na záver online konferencie SPORT (R)EVOLUTION rezonovala i téma podpory športu prostredníctvom nadácií. Diskusiou sa prelínali dve hlavné témy – podpora športu v súvislosti s hendikepovanými a zdravými deťmi.
„Medzi najväčšie projekty nášho občianskeho združenia patrí prvé bezbariérové detské ihrisko. Je síce smutné, že v 21. storočí hovoríme o prvom ihrisku, ale veríme, že bude príkladom pre iné obce či občianske združenia,“ vyjadrila sa riaditeľka OZ Prístav nádeje Marcela Václavková-Konrádová. Jej životným poslaním je spájať deti s hendikepom s deťmi bez neho. K ďalším projektom, ktoré zastrešuje OZ Prístav nádeje patrí i čerstvo otvorené prvé vonkajšie bezbariérové fitnes či tradičné podujatie „Biatlon (nielen) pre hendikepovaných", ktorého cieľom je spájanie dvoch svetov prostredníctvom športu.
Všetci spíkri sa zhodli na tom, že tu je stále problém integrácie hendikepovaných detí medzi zdravými. Podľa Václavkovej-Konrádovej je to však všetko len a len o komunikácii. S deťmi sa treba rozprávať a vysvetľovať im, že aj napriek tomu, že sa nám zdajú byť hendikepovaní ľudia iní, sú takí istí ako my.
Riaditeľka Nadácie SOŠV Zuzana Vodáčková predstavila projekty Nadácie SOŠV, ktoré majú široký záber. „Nadácia sa zameriava na pomoc športovcom a celej športovej rodine – od juniorov až po seniorov. Spomenula by som najmä projekt Olympijské srdce pre seniorov, ktorý je určený pre našich bývalých olympionikov či reprezentantov, ale aj mládežnícke projekty ako Juniorský olympijský tím a grantový program Ukáž sa!" Významnú úlohu v portfóliu Nadácie zohráva i projekt „Dáme to!“ určený na podporu športových odborníkov, ktorí v čase vrcholu koronakrízy prišli neraz o svoje hlavné príjmy, no napriek tomu sa nevzdali a pomáhali iným – či už prostredníctvom online tréningov, alebo rôznych prednášok.“
Člen správnej rady Nadácie X-BIONIC® SPHERE Juraj Bača predstavil hlavné projekty nadácie, ktorá pôsobí pri Olympijskom tréningovom centre v Šamoríne. Počas svojej existencie získala na podporu športu veľké množstvo financií, ktoré sa počítajú v miliónoch eur. „Vždy za tým musí byť človek, ktorý dokáže veci rozpohybovať. Človek, ktorý je nositeľom jednak myšlienky, dokáže ovplyvňovať, nazvime to štatutárov spoločností,“ uviedol.
Z ďalších diskusií vyberáme z každého rožku trošku
Z toho, čo odznelo na konferencii v diskusii o ďalších témach, vyberáme zopár citátov.
Marketing spoza olympijských kruhov
Marketingová riaditeľka SOŠV Kristína Czuczová: „V prípade sociálnych sietí by malo ísť o zdravý balans. Ak športovec príde za SOŠV, aj my musíme mať pridanú hodnotu, ktorú ponúkneme partnerom. Snažíme sa aj prostredníctvom seminárov vysvetľovať prečo to robíme a akú pridanú hodnotu môžu športovci získať. Cez Instagram vedia športovci priamo získať sponzorov. Je dôležité, aby si športovec našiel svoj smer a miesto, kde sa cíti komfortne, no musí byť viditeľný.“
Majiteľ športovo-marketingovej firmy OBOR, s.r.o., Vladimír Janček: „Dôležité je, aby športovec priniesol zákazníkom značky zážitok a emóciu. Aby ukázal, ako trénuje a čo robí. Sociálne siete vyzliekli slovenský šport donaha a ukázali, kto je na to pripravený a kto nie.“
Fenomén MMA s enormným nárastom fanúšikov
Zakladateľ organizácie OKTAGON MMA Pavol Neruda: „Na začiatku bola motivácia ukázať, že MMA je úžasný šport. Ľudia si mysleli, že sú to blázni s vykradnutou hlavou. Mali sme túžbu ukázať im, že chalani, ktorí to robia, sú sympatickí a majú sny a ciele. Bola to tvrdá práca, no podarilo sa nám vybudovať našu značku cez príbehy týchto športovcov. Vždy je to o ľuďoch, ktorí šport robia. Problém viacerých športov na Slovensku je, že ich propagácia je príliš športová, založená na výsledkoch. To nepomáha. Musíme divákovi predať príbeh a vzbudiť u neho záujem.
MMA šampión a bojovník Attila Végh: „Nebolo to jednoduché. Pavol Neruda išiel do založenia OKTAGON MMA s tým, že mohol všetko stratiť, išiel z nuly, dokonca z mínusu, musel si dokonca vziať úver. Mohol urobiť zlé rozhodnuté a na celý život sa zdĺžiť. To je na tom zaujímavé a veľmi vzácne.
Silnejší pre život
Klinická imuno-alergologička a športová lekárka Katarína Bergendiová: „Treba si uvedomiť, že najlepším liečiteľom stresu je šport. Nesmieme zabudnúť ani na meditáciu a uvedenie tela do pokoja, keď sa stabilizuje aj celkový stav jedinca. To je zároveň aj prevencia pred psychosomatickými poruchami. Ľudom vo všeobecnosti chýba šport vo vonkajšom prostredí. Potrebujú čerstvý vzduch, okysličovať sa a prijímať vitamín D zo slnečného žiarenia.
Výkon a osobná pohoda
Prezidentka Slovenskej asociácie športovej psychológie Michala Bednáriková: „Michael Phelps je známy dôkaz toho, že duševná nepohoda sa môže týkať aj úspešných vrcholových športovcov. Súvisí to s tým, že na olympijských hrách vrcholí štvorročné obdobie. Každý športovec sa k tomu upína. Potom však príde obdobie, keď prehodnocuje, čo ďalej. Po štyroch rokoch športovci nevedia, či začať znova, či sa to oplatí. Stojí ich to veľa úsilia, majú aj svoj vek. Príkladom toho je aj náš Matej Tóth, ktorý zvažoval, či pôjde na preložené OH do Tokia.“
Psychiater a psychoterapeut Martin Ondrejkovič: „Šport je rehoľa. Pokiaľ začne niekto pôsobiť na profesionálnej úrovni, je to o odriekaní. Aby sa športovec dostal na špičku a podal ten najlepší výkon, musí niečo obetovať. Niekedy to môže byť až asketický život. Obetuje veľa radostí. Ostatní chodia na diskotéky, výlety a mladý športovec maká a maká, obetuje svojmu snu aj napríklad vysokú školu. Potom zistí, že na to nemá. Musí to byť pre neho veľké sklamanie a je ťažké sa s tým vyrovnať. Môže vyhorieť. Všetko obetoval, potom to prestane a nevie, čo so životom.“
Hrdinovia budúcnosti
Slovenská plavecká hviezda so 68 medailami z vrcholných súťaží Martina Moravcová (na konferencii sa zúčastnila online): „Keď máme malú základňu, nemôžeme očakávať, že budeme súperiť s veľkými krajinami. Plávaniu sa venujú vo viac než dvesto krajinách na svete. Chce to mať kvalitnú infraštruktúru a zázemie. Treba spraviť deťom podmienky a aby sa tým bavili. Je to aj o tom, aby sme vedeli športovcov motivovať. To už je úloha štátu alebo partnerov, aby sa tým športovec dokázal uživiť.“
Plavecká reprezentantka Nikoleta Trníková: „Chcela by som dosiahnuť také výsledky, aby som sa mohla športom živiť. Dnes nie je bežné, že by sa ľudia živili tým, čo ich baví. Sen každého športovca je dostať sa na olympijské hry. To je prvý bod. A tam by som chcela podať patričný výkon.“
Mentálny tréner členov Juniorského olympijského tímu Adam Kocian: „Za dva roky, čo pôsobím pri JOT, vidím problém mladých športovcov so sebavedomím. Snažím sa ich dostať do fázy, aby mali ,diétu z negativity´. To znamená, aby napríklad týždeň nevyslovovali negatívne myšlienky. Tréningy sa zameriavajú na fyzickú stránku, no psychickej sa nevenuje toľko pozornosti. Treba sa tomu venovať.“
Pohľad do šatne NHL
Hokejový agent Gerry Johannsson: „Som viac ako dvadsať rokov v tomto biznise a hokej v NHL sa za ten čas veľmi zmenil. Vidím veľa zmien na ľade i mimo neho. Pravdepodobne najväčšia zmena nastala v štýle hry. Napríklad to môžeme sledovať, čo sa týka rýchlosti. Samozrejme, biznis rastie a mení sa.“
Viac sa o tom, čo zaujímavé odznelo na online konferencii SPORT ®EVOLUTION, dozviete v sérii našich článkov na www.olympic.sk v ďalších dňoch a týždňoch.
