Zuzana Paňková a Jakub Grigar mali nezabudnuteľný zážitok + fotogaléria
Otvárací ceremoniál Hier XXXIII. olympiády bol unikátny a nemal doteraz obdobu. Prvýkrát sa presunul mimo štadión, kulisy mu robili historické pamiatky. Športovci na lodiach v hustom daždi priplávali pod Eiffelovu vežu. Zážitky vlajkonosičov slovenskej výpravy Zuzany Paňkovej a Jakuba Grigara by boli ešte krajšie, nebyť vytrvalých dažďových kvapiek. Napriek tomu mali z plavby po Seine obaja veľa zážitkov.
Na tohtoročný otvárací ceremoniál sa bude spomínať. Na brehoch Seiny boli desaťtisíce nadšených divákov. Pozornosť patrila predovšetkým športovcom, ktorí sa plavili na lodiach. Šesťkilometrový úsek od Slafkovského mosta (Pont d’Austerlitz) popri Notre Dame, Louvri, Concorde, Invalidovni až k Eiffelovke absolvovalo 205 výprav. Ako prví už tradične vyplávali Gréci aj s Jannisom Antetokunmpom ako jedným z vlajkonosičov.
Slovenská výprava nastupovala ako 169. v poradí za Jakubom Grigarom a Zuzanou Paňkovou. Plavila sa na lodi s poradovým číslom 68. Na palube lode s názvom Signature (Podpis) robili Slovákom spoločnosť Slovinci a Somálčania.
„Bol to nezabudnuteľný zážitok a prežívala som neskutočné pocity. Na mokro sme s Kubom ako vodní slalomári zvyknutí. Veď sme mokrí každý deň. Celú plavbu som si veľmi užívala. Vlajka ma neustále nabíjala novou energiou,“ povedala Zuzana Paňková, ktorá sa stala najmladšou slovenskou vlajkonosičkou v ére samostatnosti. Česť niesť zástavu Slovenska dostala štyri mesiace pred dovŕšením 20. narodenín.
Poriadne mokrí vyšiel z lode aj Jakub Grigar. Ani jemu však mokré parížske večerné kvapky nerobili problém. „Väčšinu života strávim na vode. Bolo to síce náročné, keďže mávanie nám komplikoval dážď. Je to však veľká česť a prežíval som radosť. Obaja sme si to užili. Neľutujem, že som išiel na ceremoniál. Niesť vlajku na olympijských hrách je vždy veľká pocta. Myslím, že sme to so Zuzkou zvládli,“ uviedol Jakub Grigar, ktorý sa po vystúpení z loder ponáhľal do pristavených autobusov a rovnako ako väčšina členov výpravy dosledoval ceremoniál už v Olympijskej dedine. Moknúť ešte vyše hodinu a pol na Trocadére pre športovcov nemalo veľký význam.
„V Olympijskej dedine sa chcem čím skôr prezliecť, aby som nedajbože neochorel. Počas plavby som bol takmer celý čas bez pršiplášťa. Hovorili nám, že tí, čo nesú zástavu, majú zostať pekní,“ doplnil Jakub Grigar.
