Parížske olympijské hry sa nesú v duchu trvalej udržateľnosti
Tento rok bol celý svet v očakávaní najväčšieho sviatku športovcov v japonskom Tokiu. Ten sa zo všeobecne známych príčin nakoniec neuskutoční, pretože bol preložený o jeden rok. Svetové médiá sa predbiehajú v informovaní o tom, čo všetko tento bezprecedentný krok pre japonských organizátorov prináša. V záplave správ však akoby zanikalo dianie v dejisku OH 2024 v Paríži. Francúzski organizátori majú štyri roky pred plánovaným otvorením hier plné ruky práce. Jednou z ich kľúčových ambícií je usporiadať hry v súlade s najvyššími trvalo udržateľnými štandardmi. V kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa však jej naplnenie môže stať väčšou výzvou, než očakávali.
Organizácia olympijských hier sa ocitla v dobe, kedy je viac než kedykoľvek predtým potrebné klásť dôraz na princípy trvalej udržateľnosti. Tá sa, samozrejme, netýka iba bežne vnímanej ekologickosti a ohľaduplnosti k životnému prostrediu, ale má aj svoj ekonomický či sociálny rozmer. Medzinárodný olympijský výbor (MOV) aj pod tlakom zhoršujúceho sa imidžu svojho vlajkového podujatia pristúpil k celému radu opatrení a zmien, ktoré sa dotýkajú zreformovaného kandidátskeho procesu i rôznych aspektov organizácie hier. Znižovanie nákladov, presadzovanie podmienky dlhodobo nulových emisií uhlíka, či zvýšený dôraz na dodržiavanie základných ľudských práv, sú len niektoré z opatrení, ktoré MOV začlenil do hostiteľského kontraktu s organizátormi hier.
Týka sa to, pochopiteľne, aj organizátorov OH 2024, ktorí sa novej olympijskej realite museli tiež prispôsobiť. Tí sa rozhodli vytvoriť projekt, ktorý má trvalo udržateľné princípy zohľadňovať v celej svojej komplexnosti. V snahe o minimalizáciu nákladov i environmentálnych dopadov sa napríklad z viac než 95% opierajú o využitie existujúcej či dočasnej infraštruktúry. Napriek tomu však musí byť vybudovaných aj niekoľko objektov, ktoré musia tiež spĺňať celý rad trvalo udržateľných štandardov. Jedným z nich je aj olympijské plavecké centrum, ktorého víťazný návrh bol v máji predstavený verejnosti. Jeho kvalita ho pritom predurčuje na to, aby sa stalo symbolom záväzku Paríža zapísať sa do olympijskej histórie zodpovednejším prístupom, ako bol ten reprezentovaný Aténami, Pekingom či Riom.
Olympijské plavecké centrum ako symbol trvalej udržateľnosti
Nové plavecké centrum vyrastie v lokalite Saint Denis na severe Paríža. Na realizáciu tohto projektu čakajú miestni obyvatelia už od roku 2005, kedy Paríž kandidoval na OH 2012. Nakoniec sa ho dočkajú o takmer 20 rokov neskôr.
Pôvodný plán počítal s výstavbou športoviska s kapacitou 15 000 divákov. Po štátnom audite projektu v roku 2018 však organizátori dospeli k zisteniu, že jeho realizácia v sebe nesie príliš vysoké riziko predražovania. Jeho odhadovaný rozpočet sa pohyboval na úrovni 260 miliónov eur. Olympijské plavecké centrum v Londýne pritom stálo až 370 miliónov, pretože bolo predražené až trojnásobne. Cena toho tokijského sa dokonca vyšplhala až na 480 miliónov.
V Paríži sa preto rozhodli pre úpravu projektu a k zníženiu jeho kapacity na 6 000 divákov, pričom bude slúžiť iba pre potreby súťaží skokov do vody, synchronizovaného plávania a vodného póla. Pre plavecké súťaže bude postavené samostatné dočasné športovisko s kapacitou 15 000 divákov, ktoré však nebude financované zo štátnych zdrojov, ale výhradne z rozpočtu organizačného výboru. To bude po hrách demontované a jeho bazény znova použité na iných miestach v rámci regiónu Saint Denis.
Nové, kapacitne menšie plavecké centrum má spĺňať trvalo udržateľné princípy hneď v niekoľkých ohľadoch. Víťazný návrh nového centra má disponovať celým radom inovácií. Tie spočívajú predovšetkým vo využití jediného modulárneho bazéna s dĺžkou 70 m, čo z neho robí unikát. Zvyčajne sa totiž takéto centrá budujú s dvoma samostatnými bazénmi – jedným pre skoky do vody a druhým pre ostatné disciplíny. Táto inovácia prispieva k redukcii celkovej zastavanej plochy, ktorá znížila náklady o 10 miliónov eur. Z environmentálneho hľadiska jeden takýto bazén využíva iba jeden filtračný systém a zároveň prispieva k zníženiu objemu vody i redukcii nákladov na jej vykurovanie.
Trvalo udržateľné princípy umocňuje aj skutočnosť, že na výstavbu centra budú použité organické materiály a 7 000 m² jeho strechy budú pokrývať fotovoltaické panely, čím sa stane jednou z najväčších mestských solárnych fariem vo Francúzsku. Budova má byť harmonickým spôsobom zakomponovaná do okolitého prostredia a prakticky má napĺňať všetky trvalo udržateľné ciele definované OSN.
Tie sa odrážajú aj v modulárnom aspekte centra a v jeho funkčnej flexibilite. Okrem plávania má byť totiž objekt prispôsobiteľný aj pre iné športy, napr. skejtbording, športové lezenie, fitnes, malý futbal či basketbal 3x3. Unikátom má byť športové recyklačné centrum, ktoré tu má nájsť svoje miesto. V budúcnosti majú v okolí centra vyrásť priestory aj pre ďalšie športy, čím by malo dokázať pritiahnuť ešte viac návštevníkov.
Vďaka pohyblivým stenám a dnu bazéna (v niektorých jeho častiach) je možné jeho prispôsobenie tak pre vrcholový šport, ako aj rekreačné plávanie. Flexibilné nastavenie jeho rozmerov tak umožňuje jeho využitie rôznymi cieľovými skupinami, či už sú to deti, alebo vyznávači dráhového plávania. Centrum tak v konečnom dôsledku umožňuje naplniť hlavný cieľ, pre ktorý bude postavené a financované z verejných zdrojov, a to poskytnúť podmienky na zvýšenie „plaveckej gramotnosti“ Francúzov. Tento plán inicioval department Seine-Saint-Denis a francúzska vláda. Metropolitná vláda Veľkého Paríža by mala každoročne poskytovať dotáciu vo výške 2,5 milióna eur, ktorá miestnemu obyvateľstvu umožní v centre praktizovať plávanie za veľmi atraktívne ceny.
Výstavba centra má začať v roku 2021, a keďže zmluva s dodávateľom obsahuje aj tzv. „integračné klauzuly“, pri jeho realizácii by tak malo byť poskytnuté zamestnanie pre mladých ľudí z departmentu Seine-Saint-Denis.
COVID-19 sa postaral o navýšenie ceny
Organizátori argumentujú, že trvalo udržateľné princípy zohľadňuje aj finančná stránka projektu plaveckého centra. Oproti pôvodným 260 miliónom totiž modifikovaný projekt počíta s rozpočtom 174 miliónov eur. Z tejto sumy bude 126 miliónov eur použitých priamo na jeho výstavbu. Ďalších 21 miliónov pohltí výstavba pešieho a cyklistického mosta, ktorý spojí centrum so štadiónom Stade de France, 7 miliónov si vyžiadajú dočasné olympijské úpravy a 20 miliónov dobudovanie vodného parku po hrách.
Rozpočet na realizáciu centra je však vyšší ako pôvodný odhad vo výške 111 miliónov eur. Jedným z hlavných dôvodov nárastu nákladov je pritom rast cien stavebných prác o 20-25% v regióne Ile-de-France kvôli pandémii ochorenia COVID-19. Na zvýšení nákladov sa podieľa aj aplikácia spomínaných inovačných prvkov a zabezpečenie multifunkčnosti centra. S tými však počíta aj celkový rozpočet organizátorov na infraštruktúru. Zvýšené náklady na centrum sa tak zatiaľ neprejavili na zvýšení tohto 3,2 miliardového rozpočtu.
Spôsobí COVID-19 parížskym organizátorom ďalšie problémy?
Horúca otázka pre parížskych organizátorov však znie, či navýšenie nákladov plaveckého centra v dôsledku pandémie nie je iba začiatok a predzvesť niečoho horšieho. Začiatkom mája francúzska ministerka športu Roxana Maracineanuová totiž po prvý raz verejne pripustila, že OH 2024 sa pravdepodobne nevyhnú prekročeniu rozpočtu, aj keď sa zaviazali, že hry budú vzorom príkladného manažmentu. Nová situácia prinútila organizátorov k prehodnoteniu projektu a k hľadaniu riešení a potenciálnych úspor. Lokálni politici však vyzývajú, aby to nebolo na úkor záväzkov a sľubov ohľadom trvalo udržateľného dedičstva pre miestnych obyvateľov.
Situáciu neuľahčuje ani chýbajúcich 1,2 miliardy eur, ktoré majú prísť do rozpočtu organizačného výboru od sponzorov. Aj tieto financie sa majú podieľať na výstavbe infraštruktúry. V dôsledku pandémie sa budúci rok očakávajú výpadky príjmov, a to starostka Paríža Anne Hidalgová už minulý rok zamietla stomiliónovú ponuku firmy Total, keďže hry nechcela spájať s firmou využívajúcou fosílne palivá. Ostatní veľkí sponzori sa však zatiaľ vôbec neponáhľajú. Hlasy z radov miestnych politikov sa už ozývajú aj v tomto prípade a varujú, že daňoví poplatníci nebudú pokrývať tieto výpadky súkromného sektora, keďže sa pod takú dohodu nepodpísali. Verejnosť by to jednoducho neakceptovala.
Čakajú OH 2024 zmeny?
Organizátori zatiaľ počítajú s niekoľkými zásadnými úspornými opatreniami. Jedným z nich je redukcia kapacity olympijskej dediny, ktorá by sa mala znížiť zo 17 000 na 15 000 postelí. Úspora 2000 postelí z kapacity dediny znamená ušetrené milióny eur na výstavbu. Tento krok sa pritom už roky ukazoval ako nevyhnutný. Na letných hrách sa zúčastňuje až 20 500 športovcov a ich sprievodu a roky sa zaužíva pravidlo, že olympijská dedina by mala mať kapacitu 17 000 postelí. Šéf organizačného výboru Tony Estanguet však zdôrazňuje, že reálne sa v dedine nikdy nenachádza viac ako 10 000 osôb naraz. Prispôsobenie jej celkovej kapacity reálnemu počtu jej užívateľov je preto viac než zmysluplným riešením.
Organizátori tiež začali zvažovať úpravy v rámci organizácie dopravy. Jedným z riešení, ktoré dokáže ušetriť ďalšie milióny, je zdieľanie autobusovej dopravy pre verejnosť so sprievodom športovcov. T. Estanguet aj v tomto prípade argumentuje, že sa im ťažko odôvodňuje zavedenie paralelného systému olympijskej autobusovej dopravy v meste, ktoré má stanicu metra každých 400 m. K situácii sa vyjadril aj britský komunikačný expert Nick Varley, ktorý sa podieľal na úspešných kandidatúrach Londýna, Rio de Janeira, Tokia i Paríža. „My všetci, čo sme boli na olympijských hrách, sme vždy svedkami toho, aké množstvo nevyužitých áut stojí v dopravných depách. Ak máte šťastie a dostanete k dispozícii auto aj so šoférom, ktorý vás odvezie prakticky kam chcete, môže to byť skvelým zážitkom, ale takéto praktiky mali byť už dávno minulosťou.“
T. Estanguet tiež zdôraznil, že najímanie tisícov expertov do organizačného výboru môže byť ďalším zbytočným a drahým luxusom. Namiesto toho, by mohli využiť ľudské zdroje, ktoré sú v rámci francúzskych či medzinárodných športových federácií, alebo súkromných organizácií, ako je Amaury Sport Organisation, ktorá má bohaté skúsenosti s Tour de France či Vueltou. Toto riešenie by opäť vyšlo nepomerne lacnejšie.
Guy Drut, člen MOV, olympijský víťaz v behu na 110 m prekážok z OH 1976 a bývalý francúzsky minister športu sa však nechal počuť, že by v súčasnej situácii bolo vhodným riešením zbaviť sa v rámci olympijského programu aj štyroch doplnkových disciplín (skejtbordingu, športového lezenia, surfingu a breakdancu). Tento nápad však parížski organizátori – zatiaľ – vylučujú. Veria totiž, že tieto športy nepredstavujú pre ich hry dodatočnú nákladovú položku, ale skôr formu lieku či receptu, ako ich môžu ešte vylepšiť. Júnové zasadnutie výkonného výboru MOV však dospelo k záveru, že konečné rozhodnutie o osude týchto športov padne v decembri tohto roka.
Prinúti COVID-19 presunúť aj parížske hry?
V reakcii na ročný odklad tokijských hier či futbalového európskeho šampionátu navrhol politik z parížskeho mestského zastupiteľstva, Nicolas Bonnet-Oulaldj preloženie parížskych hier na rok 2025. K jeho názoru sa pridali aj ďalší politici. Parížska starostka A. Hidalgová sa k tomuto návrhu nevyjadrila. Nakoľko však OH 2024 majú byť oslavou storočnice olympijských hier v Paríži (konali sa tu OH 1924), tento rok sa vo všeobecnosti považuje za „posvätný“. MOV tento návrh zmietol zo stola argumentujúc podobnými problémami s rezervovanými hotelmi či športoviskami ako v Tokiu. Je pochopiteľné, že tokijský scenár v olympijskom hnutí nevolá po zopakovaní. O situácii však rozhodne aj COVID-19, ktorého prípadná druhá vlna môže diktovať pravidlá.
Svedčia o tom aj ďalšie reakcie niektorých parížskych politikov, ktorí verejne upozorňujú na to, že verejnosť má v súčasnej situácii právo vyjadriť sa v referende k tomu, či by mesto malo ďalej pokračovať v prípravách alebo sa radšej vzdať svojho sna zorganizovať po sto rokoch najväčšiu oslavu svetového športu.
Organizátori sú odhodlaní dodržať svoje sľuby
Vzhľadom na skutočnosť, že výstavba kľúčových projektov má začať až v roku 2021, pandémia zatiaľ nespôsobuje žiadne zásadné meškania. COVID-19 zapríčinil mesačné zdržanie demolačných prác na mieste budúcej olympijskej dediny. Zatiaľ sa stále očakáva, že všetky stavby by mali byť hotové do konca roka 2023, najneskôr v marci 2024.
Člen organizačného výboru Bernard Thibault však upozorňuje, že je potrebné zachovať ostražitosť a nedovoliť súčasnej situácii ovplyvniť naplnenie trvalo udržateľných cieľov. „Pár mesiacov pred začiatkom hlavných stavebných prác, ktoré budú vyžadovať 12 000 až 15 000 robotníkov, je potrebné zabezpečiť, aby stavebné a dodávateľské firmy nezneužívali súčasnú situáciu a nedostatok pracovných síl, ktorý sa očakáva až do roku 2030. Bude stále potrebné dodržiavať zdravotné a bezpečnostné podmienky a nepodliehať tlakom znižovať cenu práce importovaním lacnej pracovnej sily zo zahraničia. Ako organizátori sme sa zaviazali, že hry zvýšia zamestnanosť miestneho obyvateľstva. Nesmieme dopustiť, aby sme robili ústupky v rámci ochrany životného prostredia. Zatiaľ si nemusíme robiť vážnejšie starosti, ale zostávame bdelý.“
Aj napriek pandémii a jej dopadom sú tak parížski organizátori stále odhodlaní dodržať svoje sľuby a zorganizovať hry v duchu trvalej udržateľnosti. T. Estanguet v tejto súvislosti deklaroval, že parížske OH budú naďalej zodpovedné, udržateľné a otvorené pre všetkých. Budú reflektovať klimatické zmeny, potreby dotknutých území i rozpočtové obmedzenia. Aj preto sa rozhodli nanovo pristúpiť ku konceptu hier a prepracovať celý model. Ten by mal lepšie reflektovať heslo: „Menej je niekedy viac.“ Človek a jeho potreby však majú naďalej zostať stredobodom jeho pozornosti. COVID-19 sa tak môže stať nielen zdrojom problémov, ale aj príležitosťou urobiť z OH 2024 nový vzor toho, ako k organizácii hier v budúcnosti pristupovať.
