Plavecký olympijský medailista, Slovák v Kanade Marcel Géry, oslavuje šesťdesiatku
Plavec pôvodom zo Smoleníc Marcel Géry, ktorý vyrastal v Cíferi a trénoval vo VŠ Trnava pod vedením Ladislava Hlavatého, bol jeden z množstva špičkových plavcov v ČSSR, ktorí počas komunistického režimu emigrovali na Západ. On však ako jediný z emigrantskej partie získal olympijskú medailu. Pätnásteho marca oslavuje Marcel Géry 60. narodeniny.
Ešte pred emigráciou sa urastený (191 cm) plavec zaradil na dlhší čas do absolútnej svetovej špičky. To sa pred ním zo slovenských mužských plavcov podarilo len Miloslavovi Roľkovi, ktorý bol zlatý aj strieborný z ME a štvrtý aj dvakrát šiesty z OH – a po Gérym už nikomu. Zo žien oboch neskôr ešte výrazne prekonala Martina Moravcová. Táto trojica predstavuje najväčšie pretekárske osobnosti v histórii slovenského plávania.
Cíferčan trénoval v Trnave, u trénera Hlavatého aj býval
Géry začal s plaveckou prípravou ako sedemročný. Keďže v Cíferi nebol bazén, mama ho prihlásila na plavecký kurz v Trnave. Tam si všimol tréner Ladislav Hlavatý, ktorý ho začal trénovať. „Nebolo ťažké rozpoznať, že sa mi dostal do rúk talent. Chlapec sa dobre zžil s vodou, bol silový typ, veľmi rýchlo sa naučil kraul a delfín, takže veľmi skoro sa vypracoval v oddieli medzi najlepších,“ povedal o Marcelovi v dobovom článku v časopise Štart tréner.
Dennodenné dochádzanie by však pre malého chlapca bolo zložité, pretože začal u Hlavatých cez týždeň aj bývať. Na víkendy chodieval domov. Keď však výkonnostne vyrástol, v Trnave v bazéne vysokej školy sa mu trénovalo čoraz ťažšie, pretože nemal pri sebe rovnocenného partnera.
Vo veku 15 rokov trojnásobný juniorský majster Európy
V roku 1980 Géry ako pätnásťročný dosiahol fantastický výsledok – vo švédskom Skövde sa stal trojnásobným juniorským majstrom Európy! Niečo podobné sa predtým ani potom nepodarilo žiadnemu slovenskému plavcovi. Aj fenomenálne Martina Moravcová získala na ME junioriek o jedenásť rokov neskôr len jednu individuálnu medailu, i to nie zlatú.
Géry v tom istom roku pomýšľal aj na olympijský štart v Moskve 1980. Lenže funkcionári usúdili, že v 15 rokoch je na olympijský štart príliš mladý. Nemohol vtedy tušiť, že pod piatimi kruhmi sa predstaví až po dlhých 12 rokoch... O prvú olympijskú účasť prišiel pre primladý vek, o ďalšie dve z politických dôvodov.
Vo svetovej špičke s medailou z ME i z Univerziády a s piatimi z „trucolympiády“
Marcel Géry sa po nejakom čase zaradil najprv do európskej a potom aj do svetovej špičky i medzi dospelými, ale medaily z vrcholných seniorských súťaží sa mu dlho vyhýbali. Na európskom šampionáte mužov získal jednu – bronz na 100 m motýlik – až v Sofii 1985. Na Svetovej univerziáde 1985 v Kóbe bol takisto tretí na 200 m v. sp.
Okrem toho až päťkrát získal Géry bronz na „trucolympiáde“ – súťaži Družba 1984 v Moskve. Medaily si vybojoval na oboch delfinárskych tratiach aj vo všetkých troch štafetách. Treba povedať, že toto „trucpodujatie“ malo byť pre športovcov zo socialistických krajín náhradou za neúčasť na bojkotovaných olympijských hrách 1984 v Los Angeles. Vnútenú olympijskú absenciu však nemohlo nahradiť nič...
Aj trpká skúsenosť s bojkotom OH v Los Angeles do určitej miery prispela k Marcelovej neskoršej emigrácii. Po rokoch však prezradil, že v tom čase už bol celkove znechutený ovzduším okolo športu v ČSSR. „Nebavilo ma už trénovať, unavoval ma celý prístup podriadený imperatívu musíš, musíš, musíš... V Toronte ma začalo plávanie znovu baviť,“ povedal po emigrácii v dávnom rozhovore pre denník Šport.
K opusteniu vlasti sa odhodlal krátko po úspešných MS 1986 v Madride, kde skončil na 200 m motýlik štvrtý (časom 1:59,46 min len 37 stotín sekundy od medaily), na polovičnej trati šiesty a na kraulovej dvojstovke piaty (1:50,06 min). Jeho slovenské rekordy z Madridu boli v platnosti ešte dlhé roky. Na MS nastúpil na súťaž šesťkrát, pričom štyri razy utvoril čs. rekord.
Po emigrácii svetové rekordy v krátkom bazéne na 50 i 100 m motýlik
Géry emigroval z dovolenky v Juhoslávii, na ktorej bol aj s partnerkou Michaelou za odmenu za úspešný šampionát. Pri etablovaní v novom prostredí v Toronte mu pomohli tréner v tamojšom North York Athletic Clube Jim Fowlie a jeho bývalý kolega z čs. reprezentácie Vlastimil Černý, ktorý emigroval v roku 1982 spoločne so Slovákom Miloslavom Roľkom a s ďalšími českými plavcami Kufom a Vrtiškovou.
Kanadské občianstvo dostal Marcel až v decembri 1989, takže o štart na OH 1988 v Soule prišiel. „To so mnou zamávalo ešte viac ako absencia v LA 1984, pretože pred Soulom som bol v skvelej forme,“ povedal s odstupom rokov.
V roku 1990 sa Marcel Géry, ktorého v tom čase trénoval špičkový tréner Mitch Ivey (predtým viedol napríklad americké hviezdy Pabla Moralesa či Daru Torresovú) výborne uviedol v premiérovom ročníku Svetového pohára v krátkom bazéne. Na mítingoch SP utvoril dva svetové rekordy - v Paríži 1. februára 1990 na 100 m motýlik časom 52,07 s a v anglickom Leicesteri 23. februára 1990 na 50 m motýlik časom 24,11 s!
Keďže v krátkom bazéne sa dlho evidovali len najlepšie svetové výkony a až od 1. januára 1990 po prekonaní dovtedajších maxím sa začali registrovať oficiálne svetové rekordy, v oboch historických tabuľkách vývoja svetových rekordov v 25 m bazéne je Géry na prvom mieste!
Na záver kariéry na OH v Barcelone bronz v štafete a 6. miesto individuálne
Na Hrách Commonwealthu v Aucklande v tom istom roku bol Marcel druhý na 100 m motýlik a získal dve medaily ako člen kanadských štafiet – zlato na 4x100 m pol. pret. a bronz na 4x100 m v. sp. Na Panpacifických majstrovstvách 1987 v Brisbane bol tretí na 200 m motýlik, na rovnakom podujatí v roku 1991 v Edmontone získal striebro na 100 m motýlik aj ako člen polohovej štafety, plus bronz v štafete na 4x100 m.
Zlatým klincom Géryho kariéry bol olympijský bronz v Barcelone 1992. V polohovej štafete Kanady na 4x100 m (bol v nej spolu s Tewksburym, Clevelandom a Clarkom) prispel svojím podielom na delfinárskom úseku (motýlik) k zisku bronzu. Na 100 m motýlik obsadil šieste miesto.
Na margo individuálneho výsledku neskôr priznal, že sa pred OH pretrénoval: „Keď som sa kvalifikoval na OH, ,zbláznil´ som sa a chcel som naakumulovať čo najviac sily. Podcenil som rýchlostnú zložku, stále som mal pocit, že musím byť mocný ako býk.“
Ešte v zimnej sezóne 1992/93 dosiahol niekoľko medailových umiestení v pretekoch Svetového pohára, ale potom aj pre problémy s medzistavcovými platničkami pretekársku kariéru ukončil a začal pracovať ako nezávislý realitný agent.
Keď som s Marcelom Gérym v roku 2003 viedol telefonický rozhovor pre denník Šport, napriek skvelej kariére konštatoval, že mal na viac, než sa mu podarilo dosiahnuť. „To, čo som v bazéne dokázal, ma vnútorne nenaplnilo. Byť individuálne šiesty na olympiáde, štvrtý, dvakrát piaty a šiesty na MS, či tretí na ,Európe´ - to bolo pre mňa pri bilancovaní kariéry málo. V Severnej Amerike sa rátajú len víťazstvá, prípadne medaily – štvrté miesta už nikoho nezaujímajú,“ povedal vtedy.
Synovia sa mu upísali tenisu
V roku 1996 sa manželia Géryovci usadili v Aurore, 54 kilometrov od Toronta. Ich obaja synovia Nathaniel a Nolan sa vážne venovali tenisu. Marcel popri práci trénoval deti. V roku 1997 ho uviedli do Siene slávy plaveckých športov provincie Ontario. V roku 2015 mu kanadská plavecká federácia udelila vyznamenanie Circle of Excellence a vlani ho uviedli do Aurorskej športovej siene slávy.
Na Slovensko Marcel Géry zvyčajne chodieva raz za dva roky. Naposledy tu bol vlani v decembri pri smutnej príležitosti, pretože mu zomrela mama. Preto nereflektoval na aktuálne pozvanie na marcové otvorenie zrekonštruovanej plavárne na Pasienkoch, ktorá oslavuje 50. výročie prevádzky. Organizátorom však k tejto slávnostnej príležitosti poslal pekné videoposolstvo, v ktorom aj po bezmála 39 rokoch života v Kanade hovorí peknou slovenčinou.
Sám teraz oslavuje šesťdesiatku. Všetko najlepšie k jubileu, Marcel!
