Pod Eiffelovkou budú olympijské hry po tretí raz – znovu po 100 rokoch
V časopise OLYMPIC.sk jar/leto 2024, ktorý vyšiel koncom júna, zverejnil Ľubomír Souček text o to, čo predchádzalo návratu olympijských hier v Paríža. Pod Eiffelovkou sa budú konať už po tretí raz, pričom do metropoly Francúzska sa OH vracajú po 100 rokoch. Článok zverejňujeme aj na rovnomennej webovej stránke.
Dlhodobá rivalita Paríža a Londýna sa prejavuje aj na olympijskej pôde. Londýn sa v roku 2012 stal prvým mestom na svete, ktoré hostilo olympijské hry už po tretí raz. Paríž sa britskej metropole teraz v lete (od 26. júla do 11. augusta) vyrovná. Pod Eiffelovu vežu zavítajú OH takisto po tretí raz.
V PARÍŽI OH 1900, 1924 A 2024
V Paríži sa olympijské hry premiérovo konali v roku 1900. Reprízovo v roku 1924 – teda presne pred sto rokmi. Práve storočnicový motív bol pre Francúzov pri poslednej kandidatúre Paríža kľúčový. V predošlom období trikrát neuspeli, keď sa uchádzali o OH 1992, 2008 aj 2012. O to viac im záležalo na úspechu spojenom s okrúhlym jubileom.
V októbri 2016 bol na návšteve Paríža prezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomas Bach. Pri tejto príležitosti si prevzal originál olympijskej vlajky z OH 1924. Na margo ponuky mesta vtedy povedal: „Paríž má veľmi, veľmi silnú kandidatúru pre jednotu a šírku podpory, ktorej sa teší. Urobilo na mňa dojem, že som ju cítil v športových aj v politických kruhoch. V minulých kampaniach Paríža to nebolo pravidlom.“
Z PÄTICE ZOSTALA DVOJICA
O usporiadanie OH 2024 prejavili pred spustením procesu v septembri 2015 záujem v piatich krajinách – v štyroch európskych a v USA. Po dvojo hrách mimo Európy (2016 v brazílskom Riu de Janeiro a 2020, resp. 2021 v japonskom Tokiu) bolo zrejmé, že európski kandidáti majú lepšie vyhliadky. Tým viac, že americký Boston, ktorý doma uspel v súboji Los Angeles, San Franciscom i Washingtonom, to pre silnú opozíciu v meste „zabalil“ ešte pred spustením oficiálneho procesu.
Ale napokon bol v hre predsa aj uchádzač z USA, pretože tamojší olympijský výbor (USOC) navrhol Los Angeles, ktoré pôvodne v domácich voľbách skončilo druhé za Bostonom.
Traja zo štyroch európskych kandidátov však postupne vycúvali z boja o OH 1924 takisto ako Boston. Prvý to vzdal nemecký Hamburg. V novembri 2015 tam kandidatúru v referende s 50-percentnou účasťou pomerom hlasov 51,6:48,4 % proti OH obyvatelia stopli.
V talianskom Ríme novozvolená starostka Virginia Raggiová v septembri 2016 vyhlásila, že ona a jej tím prevzali mesto v dezolátnom stave a na usporiadanie OH v ňom nie sú podmienky. Rím odstúpil.
A vo februári 2017 ho nasledovala Budapešť, ktorej nepomohla ani veľká podpora maďarského premiéra Viktora Orbána. Dovtedy málo známe občianske hnutie Momentum totiž zorganizovalo veľmi úspešnú petíciu, v ktorej sa vyše 260-tisíc ľudí vyslovilo za referendum k tejto veci. Proti OH v Budapešti sa uskutočnilo aj niekoľko demonštrácií. V obave z výsledku referenda mestská rada projekt radšej stopla.
V hre o OH 2024 zostali len Paríž a Los Angeles, v ktorom sa hry v minulosti tiež uskutočnili dvakrát.
Opakovala sa nemilá situácia pred voľbami dejiska ZOH 2022. O tie sa uchádzalo ešte viac miest, ale jedno za druhým zo súboja odstúpili a napokon si MOV musel vybrať len z dvojice čínsky Peking a kazašské Almaty.
PARÍŽ VERZUS LOS ANGELES, DISKUSIE O DVOJITEJ VOĽBE
Prezident USOC Larry Probst už pred odstúpením Budapešti oslovil prezidenta MOV Bacha s návrhom, aby MOV zvážil možnosť dvojitého pridelenia usporiadateľského práva na OH – nielen na rok 2024, ale aj na rok 2028, aby boli spokojní obaja silní kandidáti. Pritom proces podávania prihlášok na OH 2028 sa mal začať až v roku 2019.
Od marca 2017 sa v MOV o takejto možnosti veľa diskutovalo. Precedens ponúkalo rozhodnutie medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA), ktorá o niekoľko rokov skôr naraz pririekla MS 2018 Rusku a MS 2022 Kataru.
Thomas Bach svojich kolegov upozorňoval: „Môžeme byť radi, akých silných kandidátov máme, ale na druhý deň to môžeme ľutovať. Potrebujeme nájsť najlepšie mesto, ale nie mať príliš veľa porazených.“
Medzi členmi MOV spočiatku prevažovali odmietavé názory. Aj pod tlakom prezidenta sa však mienka v olympijských kruhoch postupne prikláňala k možnosti dvojitej voľby. Pripúšťali ju aj obe kandidátske mestá. Problémom však bolo, že pre obe bol prioritou rok 2024. Vyvrcholenie volieb však potom ukázalo, že Paríž sa s Los Angeles dohodol.
NAPOKON BOLI SPOKOJNÍ OBAJA
V porovnaní s minulosťou bol celý rozhodovací proces atypický. Na júl 2017 zvolal Thomas Bach do Lausanne ako mimoriadne v poradí 131. zasadnutie MOV. Obe mestá tam po 45 minút prezentovali svoje projekty pred členmi MOV. Paríž prišiel osobne podporiť aj francúzsky prezident Emanuel Macron. Naopak, jeho americký „kolega“ Donald Trump nepodporil LA 2028 osobne, ale iba statusom na Twitteri.
Dvojitú voľbu členovia MOV podporili jednomyseľne. Starostka Paríža Anne Hidalgová i jej kolega z Los Angeles Eric Garcetti si po hlasovaní podali ruky a akceptovali tak, že francúzska metropola bude hostiť OH 2024 a kalifornská o štyri roky neskôr.
K oficiálnemu definitívnemu prideleniu OH 2024 Parížu a OH 2028 Los Angeles došlo 13. septembra 2017 na 132. zasadnutí MOV v peruánskej Lime. Keďže všetko sa dohodlo už predtým, bola to len formalita. Namiesto tajných volieb boli verejné. Prítomní členovia MOV jednomyseľne zvolili Paríž za dejisko OH 2024 a Los Angeles za dejisko OH 2028.
Prezident MOV ocenil, že projekty oboch miest boli plne prispôsobené reformným opatreniam v Olympijskej agende 2020. „Obe mestá si Olympijskú agendu 2020 osvojili rôznym spôsobom, ale predovšetkým tak, že plánujú využiť rekordný počet existujúcich a dočasných športovísk,“ povedal.
TROJO OLYMPIJSKÝCH HIER V PARÍŽI
Úvodná rímska čislica znamená poradové číslo hier olympiády. Nasleduje miesto konania, dátum OH, celkový počet zúčastnených národných olympijských výborov a štartujúcich športovcov (v zátvorke muži + ženy), počet športov i disciplín a potom počet zúčastnených slovenských športovcov, resp. športovcov so slovenským pôvodom, ktorí štartovali na OH 1900 vo výprave Uhorska, v roku 1924 vo výprave ČSR a v roku 2024 v slovenskej výprave.
II. PARÍŽ 14. 5. – 28. 10. 1900 24 1225 (1206+19) 18 87 2
VIII. PARÍŽ 4. 5. – 27. 7. 1924 44 3092 (2956+136) 17 126 4
XXXIII. PARÍŽ 26. 7. – 11. 8. 2024 ?? ????? (????+????) 32 329 28
OLYMPIJSKÉ HRY 1900 V PARÍŽI
Na pôde parížskej Sorbonny na medzinárodnom kongrese padlo 23. júna 1894 rozhodnutie o založení Medzinárodného olympijského výboru (MOV), aj o obnovení antických Olympijských hier v novoveku. Iniciátor oboch prelomových rozhodnutí, vtedy 31-ročný francúzsky barón a pedagóg Pierre de Coubertin, sa tak stal „otcom zakladateľom“.
Coubertin pôvodne chcel, aby práve Paríž ako hlavné mesto jeho vlasti bol dejiskom Hier I. olympiády v roku 1896. Vyslyšal však prosby Grékov, ktorí chceli, aby sa premiérové novoveké hry konali v krajine, v ktorej tie antické vznikli a mali takmer 1200-ročnú tradíciu. Takže OH 1896 sa uskutočnili v Aténach a až tie ďalšie v roku 1900 v Paríži.
Coubertinovi však hry v hlavnom meste Francúzska priniesli veľké sklamanie. Boli totiž len „príveskom“ svetovej priemyselnej výstavy, ktorá ich úplne zatienila. Organizácia Hier II. olympiády v Paríži 1900 bola biedna. Ich súťaže boli rozťahané až na obdobie viac než piatich mesiacov! Súťažilo sa na toľkých športoviskách, že mnohí účastníci strácali prehľad, kde a kedy budú štartovať. Navyše športové stánky boli v zlom stave. Divácka návštevnosť bola slabá, hry nikto oficiálne neotvoril, ani neukončil. Sklamaný Coubertin sa od tohto fiaska dištancoval...
Z dlhodobo tradičných olympijských športov pribudli do programu OH veslovanie, jachting, futbal, lukostreľba, jazdectvo a v rámci plávania vodné pólo. Ale súťažilo sa aj v ragby, golfe (tieto dva športy sa relatívne nedávno do programu hier vrátili), póle na koňoch, krikete a v krokete. Pozitívom bola prvá účasť žien, aj keď ich počet bol len symbolický. Štartovali v golfe a v tenise.
OLYMPIJSKÉ HRY 1924 V PARÍŽI
V roku 1924 sa Paríž stal prvým mestom v histórii, ktoré hostilo olympijské hry už po druhý raz. Pritom mesto sa o ne ani oficiálne neuchádzalo.
Hlavným favoritom na hostenie Hier VIII. olympiády bol holandský Amsterdam. Lenže všetko zmenil zakladateľ a dlhoročný predseda MOV Pierre de Coubertin. Na úvod 19. zasadnutia MOV v roku 1921 v Lausanne oznámil, že o štyri roky uvoľní svoju funkciu a v tejto súvislosti požiadal o pridelenie OH 1924 svojmu rodisku. Želanie svojho najvážnejšieho člena MOV vyslyšal.
Po prvý raz v histórii vtedy MOV rozhodol o pridelení naraz až dvojo olympijských hier – nielen na rok 1924 Parížu, ale aj na rok 1928 Amsterdamu. Dejiny sa o 96 rokov neskôr zopakovali: aj OH 2024 a 2028 pridelil MOV naraz – a znovu k tomu došlo v Lausanne a znovu sa to týkalo Paríža...
Francúzi MOV navrhli, aby predohru OH 1924 obstaral Medzinárodný týždeň zimných športov v Chamonix. Toto podujatie pripravoval prakticky totožný tím ľudí. Nové multišportové podujatie sa skončilo veľkým úspechom. Na olympijskom kongrese v Prahe v roku 1925, kde sa Coubertin lúčil s pôsobením na čele MOV, „Týždňu“ v Chamonix dodatočne priznali status I. zimných olympijských hier.
Francúzska metropola sa na OH 1924 pokúsila o napravenie zlej povesti z roku 1900. Vybudovali tam prvú ozajstnú olympijskú dedinu (aj keď oficiálne ešte neniesla ten názov) aj moderné športoviská. Medzi nimi dominoval hlavný štadión Colombes. Dalo sa teda hovoriť o olympijskej rehabilitácii mesta v očiach sveta. Z podujatia sa po prvý raz v histórii OH vysielali rozhlasové prenosy. Treba však povedať aj to, že prípravu sprevádzalo viacero problémov. Spôsobil ich vládny nezáujem a spory jednotlivých mestských častí o miesta výstavby športovísk.
Olympijský ceremoniál v Paríži 1924 obohatilo premiérovo vztýčenie troch vlajok – gréckej na počesť krajiny, ktorá dala ľudstvu olympijské hry, francúzskej na počesť usporiadateľa týchto a holandskej zase budúcich olympijských hier. Počet účastníkov prvý raz prekročil číslo tritisíc, počet žien zase stovku. I napriek Coubertinovým snahám o znovu začlenenie jedného z vinníkov prvej svetovej vojny – Nemecka – boli športovci tejto krajiny opäť z účasti vylúčení, takisto ako na OH v Antverpách 1920.
Slovenskí športovci boli v Paríži premiérovo členmi výpravy ČSR. V Antverpách 1920 ešte absentovali. Medzi 128 športovcami ČSR boli štyria Slováci. Najlepšie z nich obstál šermiar Alexander Bárta, ktorý prispel k štvrtému miestu družstva šablistov. Striebornú medailu získal v preskoku český gymnasta Jan Koutný, ktorý vtedy pôsobil vo Zvolene. Gymnastika vďaka slávnej sokolskej tradícii priniesla výprave ČSR aj historickú prvú zlatú olympijskú medailu, o ktorú sa v šplhu zaslúžil Bedřich Šupčík.
Vo výprave Maďarska súťažili piati športovci, narodení na území dnešného Slovenska. Spomedzi nich bol rodák z Levoče, šermiar Jenö (Edmund) Uhlyárik, členom strieborného družstva v šerme šabľou.
