Podiel športu na HDP jednotlivých krajín sa v roku 2020 zníži

Šport sa bude na tohtoročných hrubých domácich produktoch krajín Európskej únie podieľať výrazne menšou čiastkou, ako sa predpokladalo. Vyplýva to zo štúdie Európskej komisie o ekonomických dopadoch pandémie COVID-19 na šport v Európskej únii, na prípravách ktorej sa podieľali Ecorys a SportsEconAustria. Kľúčovými cieľmi štúdie boli podpora tvorby aktuálnych politík pre šport na vnútroštátnej úrovni a aj na úrovni EÚ.

Kým prvá časť štúdie sa zameriava na hospodárske dopady krízy v športovom priemysle, druhá sa zaoberá vývojom iniciatív a opatrení na zmiernenie sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie v ňom. Celú štúdiu si môžete stiahnuť v závere textu.

Podľa záverov bolo odvetvie športu súčasnou krízou a protipandémiovými opatreniami výrazne zasiahnuté vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Vďaka tomu môže nastať pokles financií, ktoré plynú zo športu a pridružených aktivít do rozpočtov jednotlivých krajín v niektorých krajinách aj o 10 %. Klesá aj počet zamestnancov naviazaných na činnosti v športe. Ekonomická analýza pritom pripomína, že športové kluby sú v súčasnosti vo veľmi zložitej situácii, keďže mali už pred krízou nízke finančné rezervy a spoliehali sa predovšetkým na členské príspevky a podporu od dobrovoľníkov. Je dôležité si uvedomiť, že štúdia sa pripravovala pred nástupom druhej vlny pandémie a finančné dopady budú napokon ešte horšie. V čase príprav bolo náročné vzhľadom na nejasné opatrenia a vývoj situácie predvídať, aké drastické budú straty zo vstupného či rôznych členských príspevkov.

Väčšina členských krajín EÚ sa v náročnej dobe rozhodla podporiť športový priemysel, keďže si uvedomuje, význam propagácie pohybových aktivít pre zdravie spoločnosti.

Na základe štúdie skupina odborníkov, medzi ktorými boli aj zástupcovia kancelárie Európskych olympijských výborov pri EÚ, prijali do budúcnosti deväť kľúčových odporúčaní, aby sa zabránilo ďalším stratám v sektore športu.

KĽÚČOVÉ ODPORÚČANIA ŠTÚDIE

1. Pokračovať v sprístupňovaní tokov financovania zo zdrojov EÚ vrátane zahrnutia športu do regionálnych a kohéznych fondov.

2. Výraznejšie začleneniť šport do akčných plánov EÚ vrátane fondu obnovy.

3. Zdôrazňovať prínos športu pre ďalšie odvetvia spoločnosti.

4. Začleniť šport do stratégií hospodárskeho a sociálneho rozvoja a využiť širšie medziodvetvové väzby, najmä s verejným zdravím, zelenou agendou a inými príslušnými oblasťami.

5. Zabezpečiť flexibilnejšie financovanie kapitoly Šport v programe Erasmus+.

6. Podporiť koordináciu jednotlivých športových podujatí v rámci jednotlivých štátov i medzi nimi.

7. Podporovať rozvoj zdieľania a šírenia informácií medzi zainteresovanými stranami.

8. Využívať a rozvíjať digitálne možnosti ako integrálny prvok v rámci existujúcich športových ponúk.

9. Vypracovať širšie núdzové plány na riešenie podobných situácií v budúcnosti.