Rozhovor s ombudsmanom SOŠV Ľubomírom Fogašom, ktorý stráži rešpektovanie práv
Už osem rokov má Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) svojho ombudsmana. Túto funkciu verejného ochrancu práv v športe zastáva renomovaný právnik s bohatými skúsenosťami aj z pôsobenia v športe ĽUBOMÍR FOGAŠ, ktorý do nej bol na októbrovom valnom zhromaždení SOŠV zvolený na ďalšie štyri roky. Pohovorili sme si s ním nielen o tejto práci.
S Ľubomírom Fogašom viedol rozhovor Ľubomír Souček. Rozhovor vyjde 19. decembra v časopise OLYMPIC.sk jeseň/zima 2024. Na rovnomennej webovej stránke zverejňujeme aj vyjadrenia renomovaného právnika s bohatými skúsenosťami z aplikácie práva v športe na margo doteraz platného Zákona o športe, ktoré sa do časopisu nezmestili.
ĽUBOMÍR FOGAŠ
Ľubomír FogašNarodil sa 12. decembra 1950 v Podolí, okres Nové Mesto nad Váhom. Vyštudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave. Následne tam dlho pôsobil na Katedre občianskeho práva, ktorú aj viedol. V roku 1981 získal titul CSc., roku 1985 habilitoval na docenta v odbore občianske právo a v roku 2004 sa stal mimoriadnym profesorom.
Bol spoluautor prvej Ústavy Slovenskej republiky. Ako významný predstaviteľ Strany demokratickej ľavice dlhšie pôsobil v politike. Okrem iného bol podpredseda vlády SR pre legislatívu (1998 – 2002), člen predsedníctva Slovenskej národnej rady a predseda jej mandátového a imunitného výboru, člen ústavnoprávneho výboru, či podpredseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Pôsobil aj ako predseda rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. V súčasnosti sa venuje advokácii.
Niekoľko mesiacov viedol Organizačný výbor Svetovej zimnej univerziády 1999 v Poprade-Tatier aj Výbor kandidatúry Popradu-Tatier na ZOH 2006. V Slovenskom futbalovom zväze v rokoch 2003 – 2011 viedol legislatívno-právnu komisiu. Od roku 2016 je ombudsmanom SOŠV, v októbri 2024 bol znovuzvolený.
● Ako by ste stručne charakterizovali zmysel a obsah práce ombudsmana SOŠV?
„Vo všeobecnosti je úlohou ombudsmana strážiť rešpektovanie práv členov olympijských inštitúcií a upozorňovať na porušovanie týchto práv a žiadať o nápravu. Športový ochranca práv nemá oprávnenia meniť rozhodnutia dotknutých orgánov členov SOŠV, ale využitím mäkkej sily a predložením argumentov ich môže presviedčať o prijatí odporúčaní, ktoré navrhuje s cieľom dosiahnuť nápravu situácie spojenej s porušením práv.
Hlavným poslaním ,športového´ ombudsmana, alebo jemu na roveň postavených inštitúcií, je sledovať napĺňanie olympijských myšlienok a dohliadať na dodržiavanie olympijských princípov. Ombudsman poskytuje základným právam a slobodám aj abstraktnú ochranu. Táto jeho úloha sa manifestuje napríklad aj v jeho oprávnení žiadať od príslušných orgánov zväzu vykonanie nápravy, ak ďalšie uplatňovanie ich rozhodnutí môže ohroziť základné práva alebo slobody, alebo ľudské práva a základné slobody či princípy olympizmu, vyplývajúce z našich športových predpisov.“
● Mohli by ste byť konkrétnejší?
„Ombudsman SOŠV pôsobí ako ochranca práv členov SOŠV, zaručovaných Olympijskou chartou, Stanovami SOŠV a ďalšími predpismi SOŠV, ako aj princípmi demokratického právneho štátu v záležitostiach vyplývajúcich z pôsobenia a konania orgánov členských subjektov SOŠV.
Moja právomoc zahŕňa aj spolupôsobenie pri riešení niektorých sporov. Najmä tých, ktoré sa dotýkajú ochrany pred diskrimináciou, obťažovaním, šikanou a zneužívaním v športe. Táto posledná kompetencia vyplýva zo Smernice o ochrane pred diskrimináciou, obťažovaním, šikanou a zneužívaním v športe, platnej od 1. októbra 2020. Nemám rozhodovaciu právomoc, ale môžem odkrývať rôzne nespravodlivosti a upozorňovať na ne.
Agendy je dosť a myslím si, že je načase dobudovať úrad ombudsmana SOŠV a posilniť ho o tajomníka, ktorý by všetko evidoval na jednom mieste a administroval. Tak ako je to napríklad v Česku. Umožnilo by to aj to, aby niekto mohol plynule nadviazať na moje pôsobenie, keď ja v pozícii ombudsmana skončím.“
.jpg?itok=rLc4oiuR)
● Môžete konať aj z vlastnej iniciatívy, alebo len reagovať na podnety?
„Je potrebné rozlíšiť kompetenciu ,riešenie sporov vo vnútri slovenského olympijského hnutia´ a ,ochrana práv členov SOŠV´, a to aj s ohľadom na vyššie spomínanú smernicu. Podľa súčasného znenia stanov a štatútu nemôžem sám od seba vstúpiť do sporov medzi členmi SOŠV. Kým nedostanem podnet od niektorej strany sporu, môžem byť len v pozícii pozorovateľa. Strany sporu totiž musia s procesom ,urovnania sporu´ súhlasiť. (čl. XI ods. 5 Stanov SOŠV).
Iniciatívny môžem byť iba v prípade, keď vidím porušovanie práv členov SOŠV (čl. XI ods. 3 Stanov SOŠV) a podľa už spomínanej smernice. Považujem to za nedostatočné a myslím si, že štatút inštitútu ombudsmana SOŠV by mal byť doplnený aj o právo ombudsmana iniciatívne vstupovať do sporov medzi členmi. Ombudsman Českého olympijského výboru takúto právomoc má.“
● Dala by sa pre laika náplň činnosti ombudsmana prirovnať k mediátorovi?
„Ak má byť v prípade sporov úsilie ombudsmana úspešné, musia mať proti sebe stojace strany ochotu podrobiť sa tomuto inštitútu. V takom prípade má kompetencie mediátora, ale okrem toho má aj ďalšie výrazne nad tento rámec. Keď vidím porušovanie práv, vyplývajúcich z Olympijskej charty, z predpisov SOŠV alebo zo základných demokratických právnych noriem, tak mám právo vstúpiť z vlastnej iniciatívy do veci a žiadať nápravu.“
● V októbrovej správe pred plénom SOŠV ste spomenuli dva veľké spory v lyžiarskom hnutí. Povedali ste, že jeden sa riešil s vašou účasťou a skončil sa zmenami stanov, ale druhý spor išiel mimo vás a skončil sa vznikom nového zväzu. Lyžiarske spory sledovala široká športová verejnosť, takže skúste byť konkrétnejší.
„Prvý spor sa odohrával v rámci Slovenskej lyžiarskej asociácie (SLA). V nej bola skupina, ktorej sa nepáčil spôsob vedenia asociácie, ale hlavne delegačný kľúč na volebnú konferenciu SLA. Boli tam veľké osobnostné konflikty a hrozilo, že SLA môže zaniknúť. V určitej fáze ma preto oslovili obe strany sporu a diskutovali sme s nimi aj v spoločnosti vtedajšej hlavnej kontrolórky športu Alice Fisterovej. Chceli sme uplatniť demokratické princípy a riešenie cez valné zhromaždenie a voľby, preto sme odporučili úpravu stanov. Prijatá úprava stanov zodpovedala našim odporúčaniam a v jej dôsledku nastali aj personálne zmeny.
Spor sa na určitý čas uzavrel, ale po čase sa rozhorel znovu. Skupina kritikov vedenia SLA ho už vtedy nechcela riešiť v rámci rokovaní a radšej sa rozhodla vytvoriť nový zväz – Zväz slovenského lyžovania.“
● Najmä v lyžiarskom a v biatlonovom zväze sa pred časom objavili hojne medializované spory reprezentantov s vedením zväzu v súvislosti so štatútmi reprezentantov. K viacerým štatútom športového reprezentanta ste sa z pozície ombudsmana vyjadrovali. V tejto súvislosti by nás zaujímalo, ako sa dá nájsť rovnováha medzi záujmami športového zväzu a reprezentanta. Váš pohľad?
„Štatút by mal veľmi výrazne odlíšiť veci spojené priamo s výkonom športovej činnosti od vecí, ktoré sa vzťahujú k právam športovca. K nim patria napríklad práva súvisiace s ochranou zdravia, s lekárskou starostlivosťou, s poskytnutím primeraného materiálno-technického zabezpečenia na reprezentovanie, ďalej napríklad právo byť poistený, či právo byť nominovaný v prípade splnenia nominačných kritérií, čo sa pochopiteľne dá oveľa ľahšie formulovať v prípade individuálneho športu. Keďže žijeme v dobe čoraz väčšej profesionalizácie športu, športovec by mal mať za kvalitnú reprezentáciu štátu aj právo na primeranú odmenu. A tá by mala byť vyvážená.
Prax ukazuje, že mnohé zväzy by chceli, aby športovci plnili voči nim rôzne povinnosti, ale nezohľadňujú, že tí športovci majú aj nejaké práva. Na druhej strane, zväz má povinnosť starať sa aj o mládež, preto reprezentant zase musí akceptovať, že značná časť zväzových prostriedkov musí ísť práve do tejto oblasti. Nedá sa v tejto veci stanoviť nejaký vzorec, ale treba veľmi citlivo zvážiť prerozdeľovanie zdrojov.“
● Vo svojej správe ste povedali aj to, že vo veci diskriminácie, obťažovania, šikany a zneužívania v športe ste dostali v posledných štyroch rokoch podstatne viac podnetov, než predtým, čo súvisí s prijatím príslušnej smernice SOŠV. Smernica je platná od 1. októbra 2020. Čo je v nej kľúčové?
„Osobitne ochraňovanie princípu rovnosti, ktorý sa týka mnohých oblastí. Ukazuje sa, že smernica bola prijatá v správnom období. Ale hoci ju máme, mali by sme zbystriť pozornosť pri sledovaní toho, čo sa okolo nás deje. Členské subjekty SOŠV vyzývam, aby viedli svojich členov k tomu, nech sa neboja oznamovať prípady porušovania smernice o ochrane pred zneužívaním v športe. Neraz sa stáva, že v prípadoch neplnoletých športovcov, ktorí čelia takémuto správaniu, rodičia vôbec neinformujú príslušné zväzy, ale mlčia, alebo sa obracajú priamo na orgány činné v trestnom konaní.“
● Podnetov, ktorými ste sa zaoberali od prijatia smernice, bolo spolu dvanásť. Čoho sa týkali?
„Najčastejšie nedodržiavania rodovej rovnosti, čo sa trebárs v miešaných družstvách prejavovalo nerovnakým prístupom k športovcom rôzneho pohlavia. Objavili sa aj niektoré prípady sexuálneho obťažovania. A takisto aj diskriminácie na základe veku, keď vek bol ako kritérium pri uprednostňovaní niekoho dôležitejší než výkonnosť.
Obrátili sa na mňa aj vo veci nespravodlivého hodnotenia na súťaži napríklad v tanečnom športe, ale do toho ja priamo nemôžem vstúpiť, pretože ide o športovo-technickú záležitosť. Poukazujem však na to, že vo viacerých športoch bývajú rozhodcovia v konflikte záujmov, pretože niektorí zároveň sú aj rodičom alebo trénerom športovca, ktorého posudzujú ako rozhodcovia. A to je problém.“
.jpg?itok=QrOANmk7)
● Čo bol najzložitejší prípad, ktorý ste doteraz ako ombudsman museli riešiť?
„Konanie pred ombudsmanom je neverejné, preto nemôžem uvádzať mená. Veľmi komplikovaný prípad sa spájal so sexuálnym obťažovaním mladistvej osoby. Podľa zverejnených informácií bol v prvom stupni tréner uznaný za vinného a odsúdený. Krajský súd však toto rozhodnutie zmenil a vydal oslobodzujúci rozsudok. Podľa dostupných informácií bude vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok. Druhý podobný prípad sa skončil smutne. Sexuálne obťažovaný mladý športovec sa obával riešiť ho súdnou cestou a radšej odišiel do Česka. Vec nechcel medializovať, ale podľa mňa by to mal spraviť, pretože ten tréner ďalej pôsobí v našom športe, čo nie je dobré.“
● Predstavujú sexuálne obťažovanie, šikanovanie, či nerovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k pohlaviu podľa vašich skúseností v našom športe vážny problém?
„Evidujem viaceré sťažnosti naznačujúce, že v činnosti niektorých členov SOŠV sa objavili signály o porušovaní zásady rovnakého zaobchádzania, alebo šikany. Ide o nerovnaké zaobchádzanie s ohľadom na vek a diskrimináciu, či o vytváranie psychického nátlaku až násilia.
Problematika šikanovania sa však v podnetoch, ktoré mi boli adresované, objavuje len sporadicky. Podľa mňa to nie je spôsobené tým, že by tento problém neexistoval, ale dotknutí športovci, predovšetkým v nedospelom veku – resp. ich zákonní zástupcovia – riešia tento problém na pôde klubu a nemajú záujem na zverejňovaní udalostí okolo ich detí. K šikanovaniu v mládežníckych kategóriách zrejme v nejakej miere dochádza, pričom neraz ho na svojich rovesníkoch uplatňujú takisto maloletí. Musím povedať, že hoci každý je povinný oznámiť šikanózne správania, oznámení je málo – a teda aj riešení problémov.
Prípadom, v ktorých podávatelia podnetu namietajú neriešenie incidentov šikanovania (resp. namietajú neefektívnosť prijatých opatrení) zo strany vedenia klubu, sa však treba venovať aj z pohľadu ustanovenia §144 ods. 1 školského zákona. Podľa neho má dieťa alebo žiak, junior (okrem iného) právo na výchovu a vzdelávanie v bezpečnom prostredí, právo na úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a sexuálnemu násiliu. Zákon stojí v hierarchii predpisov nad našou smernicou.“
● Pochádza viac prípadov, ktorými ste zaoberali, z klubovej, alebo z reprezentačnej úrovne?
„Z klubovej, pretože v kluboch sa športový život odohráva dennodenne a teda aj rôzne problémové situácie sú častejšie. Reprezentačné akcie sú len raz za čas.“
● Na valnom zhromaždení SOŠV ste vyzdvihli kampaň Šport v bezpečí a projekt Bezpečný futbal pre deti. O čo ide?
„Bezpečný futbal pre deti je kampaň, ktorú pred časom spustili futbalové federácie – svetová FIFA a európska UEFA. Ja som pri jej realizácii na Slovensku pôsobil ako konzultant. Aktivity v rámci tejto kampane považujem za významný prínos k prevencii a všeobecne k realizácií Smernice SOŠV o ochrane pred diskrimináciou, obťažovaním, šikanou a zneužívaním v športe. Tento projekt myslí aj na ochranu pre domácim násilím.
Šport v bezpečí je širší projekt a možno v ňom rovnako evidovať silné prvky prevencie pre zneužívaním postavenia ,silnejších voči slabším´. Zdôrazňuje najmä hodnoty s odkazom na platné športové kódexy, pravidlá a predpisy a na zdržanie sa nabádania iných k porušovaniu akýchkoľvek zákonov, pravidiel alebo predpisov.“
● Na základe návrhu novely Zákona o športe by SOŠV mal zriadiť športový arbitrážny súd. V akých prípadoch by sa potom mala niektorá zo sporových strán obracať na ombudsmana a v akých na arbitrážny súd? Kde je tá hranica?
„Arbitrážny súd máva výrazne odlišné kompetencie, než má ombudsman. Orgány na riešenie športových sporov budú oprávnené rozhodovať spory, ktoré vzniknú v súvislosti so športovou činnosťou, za porušenia pravidiel ukladať sankcie a stanovovať opatrenia, ako aj preskúmavať rozhodnutia orgánov športových organizácií. Poviem to stručne – všade, kde vznikne konflikt, ktorý je medzi dvoma sporovými stranami z oblasti športu, to bude riešiť arbitrážny súd. To platí aj pre spory športovo-technického charakteru, ale nielen pre ne.
Samozrejme, že civilné a majetkové spory, čo sa týka napríklad vyplácania miezd a podobne, nebudú spadať do právomoci tohto súdu. Tie patria na civilné súdy.
Pokiaľ pôjde o spor, ktorý sa dá riešiť aj mimo rozhodovacích orgánov, môžu sa strany sporu obracať aj na ombudsmana. A ja budem vždy ochotný prispieť k zmierlivému riešeniu. Ale tam, kde už ide o rozhodovanie sporu či ukladanie sankcií, prípadne o preskúmavanie súladu predpisov športových organizácií so základnými dokumentmi, už bude potrebné obracať sa na tento súd.
Vítam, že takýto inštitút vznikne, lebo sa tým priblížime k štandardom iných krajín. A ako človek, cítiaci so športovou rodinou, sa teším, že mnohé veci sa budú riešiť ,doma´ a nebudú sa ventilovať na medzinárodnom športovom arbitrážnom súde CAS v Lausanne.“
AKO JE TO V ZAHRANIČÍ?
Keď sme sa ombudsmana SOŠV Ľubomíra Fogaša pýtali, ako fungujú podobné orgány v zahraničí, odpovedal, že podľa jeho informácií pôsobia ombudsmani napríklad pri národných olympijských výboroch Česka, USA, Nemecka nebo Kanady. V Španielsku plní funkcie ombudsmana etická komisia, v Austrálii výbor pre krízové riešenia, ale napríklad v Argentíne športový prokurátor.
ĽUBOMÍR FOGAŠ A ŠPORT: SPOJENIE UŽ OD DETSTVA
● Pán Fogaš, verejnosť vás pozná hlavne ako špičkového experta na občianske právo a bývalého politika. Aký je váš vzťah k športu? Venovali ste sa mu aktívne?
„Šport mi je veľmi blízky. V čase môjho detstva sa väčšina mladých ľudí športu hojne venovala. Ja som v rodnom Podolí organizovane hrával futbal, napríklad spolu s neskorším známym trenčianskym ligistom Jozefom Čechvalom a s ďalšími neskôr známymi hráčmi. Pri futbale som si zranil koleno, ktoré mi lekársky ,mág´ doktor Bínovský síce vyliečil injekciami, ale keď som začal študovať na vysokej škole, futbal musel ísť bokom. Zahral som si však v družstve právnickej fakulty aj s vynikajúcim Jurajom Szikorom z Interu a s hráčmi Slovana Haraslínom a Elefantom. Boli sme úspešní na akademickom turnaji v Prahe. Hrával som aj tenis.
Neskôr som však športové aktivity zo zdravotných dôvodov a aj pre veľkú pracovnú zaneprázdnenosť utlmil. Každý mesiac však ,v športovom tempe´ nachodím okolo 150 km.“
● Vo vašej vizitke pripomíname vaše pôsobenie v športe ako právnika či politika. Čo by ste z neho vyzdvihli?
„Keďže som mal veľmi blízko k futbalu, pôsobil som v legislatívno-právnej komisii Slovenského futbalového zväzu. Osem rokov som ju viedol. Ako advokát som vo viacerých sporoch zastupoval niekdajšie Slovenské združenie telesnej kultúry. Ale športu som bol verný aj počas pôsobenia v politike.
Po parlamentných voľbách na jeseň 1998 ma ako podpredsedu vlády nominovali za predsedu Organizačného výboru Svetovej zimnej univerziády 1999 v Poprade-Tatier aj Výboru kandidatúry Popradu-Tatier na ZOH 2006. Rád na to obdobie spomínam. Univerziáda sa veľmi vydarila a ešte veľa som rokov som od ľudí zo zahraničia dostával pozdravy s krásnymi spomienkami na ňu a na Slovensko.
Kandidatúra na ZOH, ktorá vyvrcholila prezentáciou na zasadnutí MOV v júni 1999 v Soule, mala tiež veľmi dobré ohlasy. V Soule som mal možnosť spoznať vtedajšieho prezidenta MOV Juana Antonia Samarancha aj jeho neskorších nástupcov Jacqua Roggeho a Thomasa Bacha a spoznať ich názory na postavenie a rozvoj športu v spoločnosti. Takisto som spoznal aj špičkových športovcov zo sveta, ktorí prišli podporiť kandidatúry zo svojich krajín. Bola to veľmi zaujímavá a cenná skúsenosť. Ako podpredseda vlády SR som bol ako hosť na OH 2000 v Sydney aj na ZOH 2002 v Salt Lake City. A bol som aj na OH 2012 v Londýne a na ZOH 2014 v Soči.“
● Keď ste pred ôsmimi rokmi preberali funkciu ombudsmana SOŠV, cítili ste sa dostatočne vedomostne podkutý v oblasti športu?
„Cítil som, že poznám problémy športu a mám s touto oblasťou bohaté vlastné skúsenosti. Zo strany predstaviteľov SOŠV som od začiatku pociťoval vysoký rešpekt.“
POHĽAD ĽUBOMÍRA FOGAŠA NA DOTERAJŠÍ ZÁKON O ŠPORTE
V tomto čase už mal byť schválený novelizovaný Zákon o športe, ale v Národnej rade SR sa to opakovane nepodarilo. Ďalší pokus o schválenie novely tohto zákona by sa mal odohrať vo februári.
● Zatiaľ je stále v platnosti Zákon o športe prijatý v roku 2015, ktorý bol medzičasom viackrát novelizovaný. Tento zákon pripravovali predovšetkým právnici, a to hlavne z futbalového prostredia. Vy ste na fakulte väčšinu týchto právnikov učili a keďže ste renomovaný právnik, zaujíma nás váš pohľad na doteraz platný zákon. Svojho času ste v našej debate povedali, že má prokurátorský charakter, pretože je veľmi rozsiahly, stanovuje množstvo povinností a je veľmi represívny. Mohli by ste váš pohľad na aktuálne platný Zákon o športe priblížiť zoširšia?
„Je nevhodné, aby v zákone boli veci, ktoré tam nepatria, napríklad organizačné záležitosti a usmernenia – trebárs ako majú vyzerať zápisnice. Zákon definoval množstvo administratívnych úkonov, ktoré zaťažujú športové organizácie. To tam nemuselo byť. Keďže to bol prvý právny predpis, ktorý komplexne upravoval pomery v celej oblasti športu, pôvodný zámer nemusel byť zlý. Ale najprv bolo treba urobiť zákon a potom podzákonnými predpismi upravovať rôzne otázky.
Zákon je preto zákon, lebo má stanoviť určité pravidlá správania pre neurčitý počet subjektov. V stručnosti – aj z ústavy vyplýva, že zákon má stanoviť práva a povinnosti. Čiže má byť všeobecný.
Všetko konkrétne patrí do podzákonných noriem. A najmä v športe, v ktorom je veľmi významné pôsobenie dobrovoľných spolkov, si právne úpravy vyžadujú určitú flexibilitu a poskytnutie určitej slobody rozhodovania občianskym združeniam. Napríklad v tom, aké orgány budú mať, ako sa budú nazývať, či ako si budú riešiť svoju agendu. V tomto smere som ten zákon považoval za zbytočne prepchatý vecami, ktoré nie sú právami a povinnosťami.
Myslím si, že za pravdu môjmu názoru dáva aj návrh novely zákona, ktorý sa v októbri objavil v parlamente.“
