SOŠV zorganizoval workshop „Udržateľná športová infraštruktúra“
Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) začal venovať zvýšenú pozornosť oblasti trvalej udržateľnosti. Od začiatku tohto roka je súčasťou medzinárodného projektu ASAP (As sustainable as possible), ktorý je financovaný z prostriedkov programu Erasmus plus a je iniciovaný a koordinovaný Českým olympijským výborom.
Tento projekt spája dohromady národné olympijské výbory Česka, Slovenska a Maďarska, ktoré sú z hľadiska trvalej udržateľnosti v pozícii akýchsi žiakov, s národnými olympijskými výbormi Nemecka, Fínska a Dánska, ktoré majú s aplikáciou udržateľných opatrení bohaté skúsenosti.
SOŠV nadviazal v rámci tohto programu spoluprácu s Národným olympijským výborom a Konfederáciou športových zväzov Dánska, ktorý mu v priebehu nasledujúcich troch rokov bude pomáhať pri tvorbe a následnej aplikácii vlastnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja.
SOŠV sa už momentálne nachádza vo fáze špecifikácie okruhov tém a konkrétnych cieľov, ktoré by mali byť súčasťou stratégie. Tá by mala byť schválená VV SOŠV do marca budúceho roka, čím sa zaviaže k jej naplneniu.
Je nepochybné, že oblasť športovej infraštruktúry má v tejto stratégii svoje dôležité miesto a ako strešná organizácia slovenského športu chce SOŠV prispieť svojim vlastným dielom k rozvoju slovenských športovísk v duchu trvalo udržateľných princípov.
Jedným z prvých krokov bolo pracovné stretnutie na tému udržateľnej športovej infraštruktúry, ktoré sa uskutočnilo 23. septembra v Bratislave. Vďaka spolupráci s nemeckým NOV zavítala na Slovensko prof. Natalie Essigová z univerzity v Mníchove, ktorá má viac ako 15-ročné praktické skúsenosti s touto problematikou.
N. Essigovej pripadla neľahká úloha komunikovať prístupnou a zrozumiteľnou formou mimoriadne širokú a odborne náročnú tému a skomprimovať ju do relatívne krátkeho vystúpenia.
Auditórium tvorené predstaviteľmi SOŠV, Fondu na podporu športu, zástupcami samospráv či športových organizácií si vypočulo široké spektrum informácií, ktoré mali byť akýmsi uvedením do problematiky a pomôcť nájsť odpoveď na otázku, čo vôbec pojem udržateľná športová infraštruktúra znamená a čo všetko zahŕňa.
Zmyslom stretnutia bolo rozprúdiť diskusiu a zvýšiť povedomie o udržateľnom prístupe k budovaniu a prevádzke športovísk u tých, ktorí takéto projekty plánujú alebo už reálne pripravujú, zvyknú ich iniciovať, príp. budú rozhodovať o ich spolufinancovaní. Prezentované informácie im môžu tiež pomôcť porozumieť a vedieť aj samostatne definovať niektoré udržateľné požiadavky a očakávania, ktoré môžu ďalej v spolupráci s odborníkmi z radov architektov a projektantov rozvíjať a realizovať.
Pochopiteľne tak široké spektrum informácií, aké zaznelo počas pracovného stretnutia, nie je jednoduché absorbovať. Z priestorových dôvodov, ale tiež v dôsledku protipandemických opatrení tiež nebolo možné pozvať všetkých, ktorých sa táto problematika dotýka.
Pozitívnym výsledkom je ochota a odhodlanie sa tejto téme aj naďalej venovať a preniesť udržateľné kritériá a štandardy aj do systému spolufinancovania projektov športovísk v rámci Fondu na podporu športu.
Slovenské športové hnutie je na začiatku tejto cesty, ktorý môže byť sprevádzaný nezdarmi, rozpakmi či pochybnosťami. Nepochybne však ide o dlhodobý proces, v ktorom treba byť trpezlivý a vytrvalý, aby sa dostavili pozitívne výsledky.
Na naliehavosť tejto témy poukázala N. Essigová aj súvislosti pripravovaným stretnutím pre zástupcov ministerstiev zodpovedných za šport členských krajín EÚ, ktoré mníchovská univerzita v spolupráci s EÚ a nemeckým ministerstvom vnútra plánuje zorganizovať v apríli budúceho roka. To má byť zamerané práve na oblasť udržateľného rozvoja športovej infraštruktúry.
Tlak EÚ na zavádzanie trvalo udržateľných opatrení je už dlhšiu dobu a sektor športu sa mu nemôže vyhnúť. Sprísnenie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov od januára budúceho roka je len jedným z príkladov toho, čomu všetkému sa bude musieť aj slovenský šport prispôsobovať.
Aj skúsenosť mentorských NOV v rámci projektu ASAP jasne ukazuje, že je múdrejšie sa priebežne pripravovať a naskočiť na tento „udržateľný“ vlak dobrovoľne už teraz, než pasívne čakať na to, až nás vonkajšie okolnosti donútia k tomu, aby nastala požadovaná zmena.
