V školách chýbajú telocvične, slovenskí žiaci majú z V4 najmenej telesnej výchovy
Žiaci slovenských základných škôl trávia na telesnej výchove najmenej času z vyučovania spomedzi krajín V4. Na druhom stupni v rámci povinných predmetov venujú predmetu telesná výchova 6,8 percenta času, ich rovesníci v Maďarsku strávia pohybom 16,9 percenta času z povinného vyučovania. Slovensko zaostáva aj za priemerom krajín OECD. V školách zasa chýbajú telocvične.
Dôvodom je výrazný investičný dlh do športovej infraštruktúry škôl, celkové neprehľadné a roztrieštené financovanie športu, ale aj nedostatok kvalifikovaných pedagógov. Vyplýva to zo zistení Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. TASR o tom informovala hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková.
„Pre zdravie detí je absolútne nevyhnutné prijatie opatrení, ktoré zlepšia ich prístup k športu. V 21. storočí je zahanbujúce, že stále existujú na Slovensku školy bez telocvične. Školská chodba určite nie je miesto, kde sa dá plnohodnotne športovať,“ uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Telocvične chýbajú v Košickom a Prešovskom kraji
Ako poukázal, obmedzené podmienky na šport ovplyvňujú aj postoj žiakov k aktívnemu pohybu, čo sa v dospelosti odrazí v ich životnom štýle a zdraví. Nevyhnutné zmeny je podľa neho možné vykonať len v úzkej spolupráci štátu a miestnych samospráv.
Telocvične pri základných školách chýbajú najviac v Košickom a Prešovskom kraji. Najlepšie je na tom Bratislavský kraj. Vyplýva to z dotazníkového prieskumu, ktorý bol súčasťou kontroly. Z 2195 oslovených základných škôl zaslalo odpovede 1010.
Zo škôl, ktoré odpovedali, ich bolo bez telocvične takmer 35 percent, čo je 340 škôl. V Košickom kraji chýbala telocvičňa minimálne 82 školám, v Prešovskom kraji 78 školám. V Bratislavskom kraji odpovedalo 11 škôl bez telocvične. Najviac chýbajú v menších školách s počtom detí do 50. Z dotazníkového prieskumu tiež vyplynulo, že zo zapojených škôl len 27 percent využilo možnosť rozšíriť počty hodín telesnej výchovy.
Pri kontrole športovej infraštruktúry v základných školách sa úrad zameral na roky 2018 až 2021 a súvisiace obdobia. V rámci celoslovenskej kontroly preveril 53 subjektov. Napriek rekonštrukciám telocviční z dotácií a vlastných prostriedkov obcí kontrolóri vyčíslili v subjektoch investičný dlh vo výške vyše štyroch miliónov eur.
Odporúčania pre ministerstvo školstva
Na odstránenie investičného dlhu odporúčajú ministerstvu školstva vytvoriť register športovej infraštruktúry základných škôl, aby sa dali transparentne a efektívne určiť priority pri dofinancovaní športovej infraštruktúry. Zároveň by sa mala podľa NKÚ vytvoriť finančná schéma na dobudovanie telocviční predovšetkým pre plnoorganizované školy. Iniciovať by sa mal tiež úprava systému financovania základných škôl, keďže podľa predsedu NKÚ školy v rámci aktuálneho spôsobu financovania nedokážu nahromadiť dostatok financií na väčšie kapitálové výdavky. Mnohé kapitálové výdavky škôl preto financujú obce ako zriaďovatelia z vlastných alebo externých zdrojov, pričom povinnosti v tejto oblasti realizujú v mene štátu.
NKÚ preverovalo tiež dotácie ministerstva školstva z roku 2018 zamerané na zvýšenie počtu školských telocviční. Z 23 preverovaných dotácií v celkovej hodnote 3,11 milióna eur bolo 21 dotácií využitých na rekonštrukciu telocviční, v jednom prípade išlo o dostavbu. Iba jedna obec požiadala o financovanie výstavby novej telocvične, a to Dechtice (okres Trnava). Napriek dotácii 145-tisíc eur a spoluúčasti obce vo výške 122 938 eur telocvičňa nebola v stanovenom termíne dostavaná pre nedostatok finančných prostriedkov. Obec si musela zobrať úver a kolaudácia by mala byť túto jeseň.
Väčšina obcí nemá koncepciu rozvoja športu
V súvislosti s dotáciami zistil NKÚ aj porušenie viacerých záväzných právnych predpisov i nedodržanie zmluvných podmienok. Najviac pochybení súviselo s verejným obstarávaním. Až 57 percent samospráv ako príjemcov dotácie nedodržalo pravidlá a podmienky zmlúv o poskytnutí dotácie. Rezort školstva robil kontrolu čerpania dotácií v rámci zúčtovania až po ukončení projektov. Mestskí alebo obecní kontrolóri nekontrolovali až v 87 percentách výdavky v týchto projektoch.
„Množstvo zistených nedostatkov svedčí o nedostatočne nastavených kontrolných mechanizmoch zo strany samosprávnych kontrolórov, ale aj útvarov vnútornej kontroly mestského či obecného úradu, za fungovanie ktorých zodpovedá štatutár verejnej inštitúcie,“ upozornil Andrassy.
Koncepcie rozvoja športu chýbali v 65 percentách kontrolovaných obcí. S investíciami do športovej infraštruktúry však obce počítali v programových rozpočtoch. Kontrolóri tiež zistili, že obce v minimálnej miere spracovali komplexnú pasportizáciu športovej infraštruktúry, teda technickú evidenciu majetku, ktorá by umožnila jeho efektívnu správu. Ako príklad dobrej praxe označil NKÚ obce, ktoré vypracovali koncepciu rozvoja športu na podmienky obce, pričom vychádzali z pasportizácie športovej infraštruktúry, ako napríklad Michalovce, Vrútky, Lehnice či Huncovce.
