Vedúci slovenskej výpravy na OH v Paríži Roman Buček: Malá, ale ambiciózna výprava
Športový riaditeľ Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) ROMAN BUČEK na Hrách XXXIII. olympiády v Paríži (od 26. júla do 11. augusta) štvrtý raz povedie našu olympijskú misiu. Predtým bol v pozícii šéfa výpravy na ZOH 2018 v Pjongčangu, OH 2020 v Tokiu aj na ZOH 2022 v Pekingu.
Pre Romana Bučeka to bude od premiéry na OH 2000 v Sydney už trináste oficiálne olympijské účinkovanie vo vedení slovenskej výpravy. Má teda skúseností na rozdávanie. Viac o tom v rozhovore s ním, ktorý pre časopis OLYMPIC.sk jar/leto 2024 pripravili Svetlana Barátová a Ľubomír Souček.
Vzhľadom na to, že od prípravy rozhovoru pre printovú verziu časopisu prešli už tri týždne, niekoľkí športovci do výpravy ešte pribudli. Jej zloženie schválilo plénum SOŠV 28. júna, ale ešte aj po tomto termíne môžu niektorí naši športovci dostať pozvanie na OH pri prerozdeľovaní miesteniek, ktoré z rôznych dôvodov niektoré krajiny nevyužijú.
Oslava jubilea a bilancovanie až po hrách
Štrnásteho júla oslávi Roman Buček šesťdesiatku. „Jubileum mi vychádza na dátum dobytia Bastily, čo v spojitosti s Francúzskom nadobúda akoby symbolický význam. Som však v plnom pracovnom nasadení, takže veľké bilancovanie ani oslavy neplánujem. Bilancovanie síce z času na čas na človeka doľahne, ale ja sa teraz skôr zaoberám tým, ako sa poučiť z predošlých skúseností a ako sa lepšie pripraviť na to, čo nás v Paríži čaká. Na návrat k jubileu bude čas po olympijských hrách.“
Historicky najmenšia výprava predstavuje problém
Čo ste očakávali, že bude v tejto fáze inak?
„Predovšetkým som predpokladal, že sa nám bude črtať podstatne početnejšia výprava. Predstavy športových zväzov a aj nás na SOŠV boli výrazne optimistickejšie, než je realita. Vyzerá to, že budeme mať zhruba o desať športovcov menej ako v Tokiu, kde sme pritom mali na OH dovtedy najnižší počet 41 športovcov. To je dosť výrazný úbytok. Tým sa potvrdzuje už dávnejší trend poklesu našich olympionikov.
Okrem toho som predpokladal, že administratívne úkony vo vzťahu k organizátorom OH budú jednoduchšie, keďže Slovensko je člen Európskej únie. Ale všetky veci, napríklad licencie pre lekárov či povolenia na transport zbraní a streliva, podliehajú prísnym predpisom. Francúzi veľmi dbajú o bezpečnosť a všetko si preverujú. Mnoho vecí sme museli vysvetľovať.“
Prečo nám počet olympionikov takmer kontinuálne klesá?
„Na to nie je jednoduchá odpoveď. Ide zrejme o komplex príčin. Možno to súvisí aj s úrovňou telesnej výchovy a športovania v školách. V priemere máme dve hodiny telesnej výchovy, čo je v porovnaní s mnohými inými krajinami málo. Napríklad Slovinci majú až štyri hodiny školskej telesnej výchovy a bojujú o piatu – a ich športová úroveň ako maličkej krajiny je obdivuhodná. Tam šport ponímajú očividne vážnejšie. Trebárs testovanie všeobecných pohybových schopností realizujú už od 60. rokov minulého storočia. Majú k tomu úžasné štatistické podklady z celej populácie. Na základe toho môžu nastavovať rôzne politiky.
Vrcholový šport kladie na športovca, trénerov i na ľudí okolo športovca obrovské nároky. Zrejme ich u nás mnohí nie sú ochotní či schopní znášať. A aj mnohí rodičia, ktorí dajú dieťa na šport, vôbec netúžia, aby sa mu venovalo na vrcholnej úrovni.
Možnože náš problém súvisí aj s tým, že na Slovensku sa dlhodobo venovala malá pozornosť duálnej kariére. Práve na túto tému sme sa v SOŠV v poslednom čase dosť zamerali a snažíme sa športovcom pomáhať, aby popri športovej príprave mohli dostať aj plnohodnotné vzdelanie a pripraviť sa na pôsobenie po športovej kariére.
K našim problémom patrí aj nedostatočná športová infraštruktúra. Máme málo športovísk vo všeobecnosti, aj málo kvalitných. To je tiež limitujúci faktor.“
Na Slovensku máme obrovský Top tím, ale čoraz menej olympionikov. Ako sa pozeráte na tento paradox?
„Robil som si štatistiku za posledných 8 – 9 rokov, ktorí športovci z Top tímu čo dosiahli a či je tento projekt efektívny. Bude potrebné zhodnotiť doterajšie fungovanie Top tímu a aj to, či sa naplnili očakávania spojené s jeho kreovaním. Otázne je aj to, či je názov Top tímu adekvátny obsahu, ktorý sa pod ním teraz skrýva a či by nebolo lepšie zúžiť ho ako kedysi na naozaj elitných športovcov, ktorým by sa program podpory šil na mieru. Vidím tam veľa otázok, ktoré si bude treba položiť v debatách tak s ministerstvom cestovného ruchu a športu, ako aj v rámci športovej rady SOŠV.
Zrejme bude treba upraviť kritériá zaraďovania do nejakého systému podpory a zamerať sa nielen na podporu medailistov, ale aj samotného úsilia kvalifikovať sa na hry. Ak by sme totiž boli schopní vysielať väčšie výpravy, tak by nám to pomohlo aj v lepšom zabezpečení tej absolútnej špičky priamo na hrách.“
Postup ktorých našich športovcov na OH vás príjemne prekvapil?
„Určite hlavne windsurfistu Róberta Kubína. Ale aj Jessicy Triebeľovej, ktorá bude historicky prvou Slovenkou v olympijskom ringu.“
Zato tých sklamaní bolo určite viac...
„Som bývalý kajakár a neviem sa stotožniť s tým, že v rýchlostnej kanoistike po prvý raz v ére samostatnosti nebudeme mať zastúpenie na OH. To bolo určite najväčšie sklamanie. Viacerým našim športovcom aj v ďalších športoch chýbalo na postup len málo, takže u nich by som nehovoril o sklamaní. Ale určite som mal celkove vyššie očakávania.“
„ČO SA TÝKA CELKOVEJ KVALITY ŠPORTOVCOV VO VÝPRAVE, TÁ URČITE PREVYŠUJE KVANTITU.“
Prečo by sme na OH potrebovali viac športovcov?
„V minulosti náš olympijský výbor zvykol mať ešte vlastné sprísnené kritériá nominácie v porovnaní s kvalifikačnými kritériami medzinárodných federácií. Hlavným cieľom bolo uspieť. Teraz je pre nás dôležitá už aj samotná účasť. Nízky počet športovcov negatívne ovplyvňuje našu logistiku, pretože všetky benefity, služby a privilégiá pre výpravu sa odvíjajú práve od počtu športovcov. Takže sa nám výrazne znížili počty členov realizačných tímov, poskytnutých áut, či priestory v dedine. Má to teda negatívny dopad na celkovú úroveň zabezpečenia.
Povedzme si na rovinu, že každý športovec chce mať pri sebe osobného trénera a svoj mikrotím. S týmto máme obrovské problémy. Kalkulátor nepustí, takže veľkú časť členov realizačných tímov budeme mať mimo dediny. Nebudú teda mať plnohodnotné akreditácie. K športovcom sa síce dostanú pri tréningoch, ale počas súťaže už viacerí nie. Bude to teda náročné. Keby sme mali aspoň 50 športovcov, naše možnosti by boli nepomerne väčšie, čo sa týka napríklad aj akreditácií pre našich hostí.“
Napriek tomu, že naša výprava bude malá, určite viacerí v nej budú mať medailové ambície. Ako to vidíte?
„Čo sa týka celkovej kvality športovcov vo výprave, tá určite prevyšuje kvantitu. Máme naozaj viacero vysoko ambicióznych športovcov, čo utvára predpoklady relatívne vysokej výsledkovej efektivity. Máme aj ašpirantov na zisk zlatej medaily, aj keď nerád to hovorím nahlas. Za úspech vždy považujem zisk akejkoľvek medaily. A keď sa všetky priaznivé faktory zídu v jednom čase, môže byť z niektorej aj zlatá.“
Najviac členov výpravy sa zrejme stretne na sľube
Papierovo najsilnejšiu časť slovenskej výpravy na OH 2024 budú tvoriť strelci. Všetci šiesti však budú súťažiť v Chateauroux, až 270 km od Paríža. Ešte o dosť ďalej od Paríža – v Marseille – bude súťažiť windsurfista Robert Kubín. Čo to znamená pre výpravu?
„Šiestich strelcov bude sprevádzať sedem, možno osem členov ich realizačných tímov. Budú bývať v blízkosti strelnice. Ponúkané oficiálne ubytovanie však nie je na úrovni toho parížskeho, preto si hľadali bývanie na inom mieste. Fungovanie streleckého tímu teda budeme zabezpečovať na diaľku, ale budeme tam aj cestovať. Vedenie výpravy tam príde pred súťažami prevziať naše priestory. Potom budú fungovať tak, ako sú zvyknutí na streleckých podujatiach.
Pokiaľ ide o windsurfistu Kubína, vieme, že so svojím otcom dlhodobo na veľmi dobrej úrovni spolupracujú s poľským trénerom. Takže verím, že tento mikrotím bude fungovať v poriadku.“
Stretne sa aspoň raz celá výprava pohromade?
„Nie. Niektoré športové súťaže sa začínajú hneď na začiatku hier, iné budú až v ich druhej polovici. Okrem toho sedem športovcov bude bývať úplne mimo Paríža. Navyše sa vyžaduje, aby športovci po ukončení svojich súťaží čo najskôr opustili dejisko hier – už aj preto, aby uvoľnili postele tým ďalším.
Pokiaľ by niekto chcel zostať dlhšie, riešili by sme to individuálne a podľa reálnych možností. Sprievod športovcov však určite bude musieť odísť z dediny krátko po odsúťažení. Naposledy v Tokiu sa stalo dokonca to, že na záverečnom ceremoniáli OH sa zúčastnila jediná naša športovkyňa – strelkyňa Danka Barteková. A aj ona len vďaka tomu, že bola členka Medzinárodného olympijského výboru. Najvyššia koncentrácia členov výpravy teda pravdepodobne bude na sľube u prezidenta republiky 16. júla.“
Kto z našej výpravy pricestuje do Paríža ako prvý?
„Naša trojica zo športového oddelenia SOŠV, teda okrem mňa Boris Demeter a Alexandra Miškovská. Už 17. júla nás čaká registračný míting, na ktorom sa meno po mene prechádzajú všetci akreditovaní a v prípade športovcov aj ich prihlášky na súťaže. V ten istý deň preberieme pridelené vozidlá aj ubytovacie priestory našej výpravy. V nich aj s pomocou dobrovoľníkov následne začneme chystať ich výzdobu a doplnkové vybavenie.
Musíme prebrať aj ubytovanie našich členov výpravy mimo Paríža, teda v Chateauroux a v Marseille. Športové časti výpravy môžu prísť do parížskej dediny najskôr v deň jej oficiálneho otvorenia, čo bude 19. júla. Ako prví prídu vodní slalomári, ktorým sa už na druhý deň začnú oficiálne tréningy na olympijskej trati. Potom budeme mať príchody takmer každý deň.“
Na sľube prvý raz po dlhom čase
Keďže v minulosti Roman Buček chodil na OH či ZOH vždy v niekoľkodňovom predstihu, dlhé roky chýbal na slávnostnom sľube výpravy do rúk hlavy štátu. Teraz však do Paríža odcestuje až po sľube, na ktorom sa 16. júla zúčastní. Ako to vníma? „Sľub výpravy do rúk prezidenta či prezidentky je vážna udalosť. Športovci tam sľubujú, že pri reprezentácii svojej vlasti budú bojovať čestne a s maximálnym úsilím. Na človeka v takej chvíli doľahne pocit zodpovednosti a aj určité dojatie. Protokolárne to býva na vysokej úrovni a človek si uvedomí, že už v krátkom čase bude prvoradá dobrá reprezentácia Slovenska.“
Návrat do Európy po ázijskom „turné“ aj po korone
Francúzi kládli pri prípravách OH veľký dôraz na ekologickú stránku. Súčasťou toho bude aj skutočnosť, že izby v olympijskej dedine nebudú vybavené klimatizačnými jednotkami, ale len podzemným chladením vodou zo Seiny. Bude to stačiť v prípade očakávaných veľkých horúčav?
„V Paríži dedinu vybudovali ako úplne novú v blízkosti Seiny. Postavili tam desiatky domov s apartmánovými bytmi. Ubytovacie priestory sú riešené veľkoryso, ale ich vybavenie bude ako zvyčajne strohé, až sparťanské. A klasická klimatizácia tam naozaj nebude. Vodu na podzemné chladenie bytov majú brať z hĺbky asi 70 metrov. Francúzi sľubujú, že takýmto spôsobom dokážu ochladiť vzduch v miestnostiach o 6 – 7 stupňov.
To nemusí byť dostatočné. Preto plánujeme vybaviť najmä izby športovcov prenosnými klimatizačnými jednotkami. Okrem toho v izbách majú byť ventilátory.“
ZOH 2018 v Pjongčangu, OH 2020 v Tokiu aj ZOH 2022 v Pekingu predstavovali pre SOŠV náročné ázijské „turné“. Boli pre vás prípravy na OH v Paríži výrazne jednoduchšie?
„Určite jednoduchšia a oveľa rýchlejšia je doprava do dejiska hier. Do Paríža sa z Viedne dostanete lietadlom za dve hodiny. Množstvo športového materiálu prepravujeme po cestách. Samozrejme, náklady na dopravu sú takto podstatne nižšie ako v prípade Ázie. Výhodou je aj to, že odpadá nutnosť zabezpečovania aklimatizačných pobytov. Čiže športovci prakticky do poslednej chvíle majú možnosť pripravovať sa v najvyhovujúcejších podmienkach. Do dejiska hier im stačí prísť krátko pred súťažami, pokiaľ nemajú ešte priamo na olympijských športoviskách niekoľkodňové oficiálne tréningy.“
OH v Tokiu aj ZOH v Pekingu sa odohrávali v období celosvetovej pandémie ochorenia COVID-19. Preto na nich platili prísne hygienické opatrenia, vrátane dennodenného testovania, nosenia rúšok, neustáleho monitorovania pohybu prostredníctvom mobilnej aplikácie, izolácie účastníkov v prípade pozitívnych nálezov, absencie divákov v hľadiskách, a podobne. V Paríži sa vám bude dýchať oveľa voľnejšie...
„Negatívne spomienky vyprchávajú najskôr, ale keď sa obzriem späť na Tokio a Peking, musím povedať, že protipandémiové opatrenia pre nás predstavovali obrovskú agendu, ktorú sme museli riešiť nad rámec zvyčajných úloh na olympiádach. Už pred odchodom sme museli zabezpečovať povinné testovanie v presne stanovených intervaloch, podrobne inštruovať členov výpravy, atď. Súčasný stav pre nás znamená veľkú úľavu.“
Kvalitná príprava hier aj bezpečnostné riziká
Aký pocit z celkovej pripravenosti Francúzov na hry ste nadobudli z pobytu v Paríži aj z celkovej komunikácie s organizátormi?
„Zhruba 90 percent informácií sme dostali na vlaňajšej porade vedúcich výprav. Platia aj dnes. Som presvedčený, že Francúzi sú dobre pripravení. Existujúce športoviská sú na veľmi dobrej úrovni. Samozrejme, tie dočasné, ktorých je väčšina, dokončujú. Niektoré ani športovci nedostali možnosť si otestovať. Veríme, že homologizácia športovísk zo strany príslušných medzinárodných federácií bude taká, aká má byť. Aj dočasné športoviská určite budú na vysokej úrovni.“
Na čo sa v Paríži najviac tešíte?
„Zvyčajne na mňa dobrý pocit doľahne až na samom konci hier, keď už naši športovci majú všetky súťaže za sebou, keď sa nevyskytne žiadny vážny zdravotný či iný problém, keď sa všetci zdraví vracajú domov a niektorí sa aj tešia z medailí. Až vtedy som si istý, že sa už nič zlé nestane a môžem sa tešiť.“
A z čoho máte najväčšie obavy?
„Všeobecne najviac rezonuje, že najväčšie riziko sa spája s otváracím ceremoniálom. Organizátori a bezpečnostné zložky simulujú všetky možné situácie, aby sa na ne dobre pripravili. Stále uvádzajú, že výpravy sa budú plaviť šesť kilometrov po Seine a ceremoniál vyvrcholí na námestí Trocadéro oproti Eiffelovej veži. Samozrejme, všetci diváci po oboch stranách Seiny aj na Trocadére budú musieť prechádzať veľmi prísnymi kontrolami. Budú zmobilizované všetky možné bezpečnostné sily.
Inovatívne poňatie slávnostného otvorenia hier predstavuje z hľadiska bezpečnosti obrovské sústo. O plánoch B a C sa príliš nehovorí, ale predpokladám, že ak by sa situácia javila ako kritická, organizátori by siahli aj po inom spôsobe.“
Odznaky výpravy s Eiffelovkou od Ľudovíta Fullu
V porovnaní s minulosťou sú odznaky našej výpravy atypické v tom, že obsahujú podobu umeleckého diela. V tom sa dosť angažoval práve Roman Buček. Ako k tomu došlo?
„Paríž má pre Slovensko a pre náš národ osobitný význam. Pred a počas prvej svetovej vojny sa práve tam do určitej miery formovala naša štátnosť v rámci budúcej prvej Československej republiky. Bola tam založená Československá národná rada a Milan Rastislav Štefánik pri procese vzniku ČSR výrazne využil svoje výborné kontakty vo Francúzsku. Následne do Paríža chodievali mnohí naši umelci, intelektuáli a spisovatelia zoznamovať sa s novými svetovými trendmi.
Odznaky slovenskej výpravy na OH 2024.
Olympijské hry majú aj kultúrny rozmer, preto sme hľadali nejaké slovensko – francúzske umelecké prepojenie. A naši sme ho. Medzi našimi umelcami, ktorí pôsobili v Paríži, bol aj maliar Ľudovít Fulla. Rozhodli sme sa využiť jednu jeho grafiku z roku 1938, modernistickým štýlom zobrazujúcu Eiffelovu vežu. Rok predtým bol v Paríži na Svetovej výstave, kde aj získal významné ocenenie – Grand Prix. Prostredníctvom agentúry LITA sme oslovili dedičov Ľudovíta Fullu a získali sme od nich súhlas na použitie fragmentu z jeho grafiky. Je to na našich odznakoch nový a ozvláštňujúci prvok,“ hovorí Roman Buček.
