Vo veku 82 rokov zomrel Ján Stachera, veľká postava nášho vodného slalomu
Zo Zvolena prišla vo štvrtok 12. decembra smutná správa. Vo veku 82 rokov tam zomrel Ján Stachera, veľká postava slovenského vodného slalomu – najprv ako pretekár, potom ako tréner aj funkcionár. V roku 2012 ho zapísali do Siene slávy vodného slalomu na Slovensku.
Rodený Zvolenčan Ján Stachera súťažil najprv za Lokomotívu Bučina Zvolen, potom za Sláviu VŠLD Zvolen. Bol dlhoročný reprezentant ČSSR nielen vo vodnom slalome, ale aj v zjazde na divokej vode. Trikrát štartoval na majstrovstvách sveta vo vodnom slalome. Na vrcholných podujatiach bolo jeho najlepším výsledkom 8. miesto v K1 na MS 1969 v Bourg Saint Maurice.
Bol aj v hre o účasť pri olympijskej premiére vodného slalomu na OH 1972 v Mníchove, ale napokon zostal doma. Na Slovensku bol v tom čase v K1 dvojka za 19-ročným Mariánom Havlíčkom, takisto pôsobiacim v Zvolene, ktorý na OH na kanáli v Augsburgu skončil v K1 šiesty.
Na Technickej univerzite vo Zvolene Ján Stachera prednášal hydrológiu, zahrádzanie bystrín a meliorácie, takže k divokej vode mal blízko nielen ako pretekár, ale aj ako odborník na jej smerovanie a „krotenie“. Vo vodáckom klube TU Zvolen sa kľúčovo podieľal na výstavbe lodenice, v ktorej vyrastala aj neskoršia dvojnásobná olympijská víťazka Elena Kaliská. Neskôr založil Kajak klub Zvolen, ktorému aj šéfoval. Dlhší čas bol aj člen predsedníctva Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode.
Dlhé roky sa Ján Stachera venoval trénerskej práci. Mal veľký podiel na tom, že Zvolen sa stal významnou liahňou kvalitných pretekárov. Dlhší čas trénoval aj Elenu Kaliskú. „Bolo to tušímže štyri roky, možno aj päť. Viedol ma posledné roky ako žiačku a prvé roky ako juniorku,“ povedala nám olympijská víťazka v K1 z OH 2004 v Aténach a z OH 2008 v Pekingu Elena Kaliská – historicky prvá žena zo Slovenska, ktorá sa stala olympijskou šampiónkou.
Do československej juniorskej reprezentácie sa pod jeho vedením najprv prebojovala jeho staršia dcéra Petra Stacherová. Podstatne výraznejšie sa neskôr presadila jeho mladšia dcéra Gabriela Stacherová (ročník 1980), ktorá dlhé roky bola v slovenskej reprezentácii. Popri nej viedol napríklad aj Blanku Lejsalovú, ktorá bola výborná v juniorskej kategórii. Dlhý čas pôsobil aj ako tréner juniorskej reprezentácie Slovenska.
Gabriela Stacherová sa pod jeho trénerským vedením dvakrát prebojovala na olympijské hry – v oboch prípadoch tam išla ako slovenská kajakárska dvojka za Elenou Kaliskou. Na OH 2000 v Sydney skončila Gaba jedenásta, o štyri roky neskôr v Aténach desiata.
Na svetových šampionátoch dosiahla Gabriela Stacherová najväčší úspech v K1 štvrtým miestom na MS 2002 v Bourg St. Maurice, na ME bola takisto štvrtá v tom istom roku, šiesta v roku 2004 a siedma v roku 2000. V pretekoch Svetového pohára sa šesťkrát prebojovala na stupeň víťaziek, pričom životný úspech si pripísala víťazstvom v roku 2003 na pretekoch v Čunove.
Zo súťaží hliadok 3xK1 získala Gabriela Stacherová striebro na MS 2009 a z európskych šampionátov spolu šesť medailí (2-3-1), z toho zlaté v rokoch 2000 a 2006.
Významné pôsobenie Jána Stacheru v našom športe ocenil Slovenský zväz kanoistiky na divokej vode v roku 2012 jeho prijatím do Siene slávy. Slovenský olympijský výbor mu v roku 2003 udelil Bronzové kruhy SOV a Slovenský olympijský a športový výbor v roku 2022 Strieborný odznak SOŠV.
Posledná rozlúčka s Jánom Stacherom sa uskutoční v pondelok 16. decembra o 11:30 h v Dome smútku na cintoríne Zvolen – Starý Potok. Česť jeho pamiatke!
