V sobotu 6. novembra vo veku 85 rokov v Bratislave zomrel bývalý vynikajúci futbalista Pavol Molnár. Bol jeden len zo štyroch slovenských hráčov, ktorí boli na dvoch svetových šampionátoch (v rokoch 1958 a 1962) a zároveň mali v zbierke trofejí striebro z majstrovstiev sveta 1962 v Čile aj bronz z majstrovstiev Európy 1960 v Marseille. Okrem neho sa niečím podobným mohli pochváliť len Ján Popluhár, Titus Buberník a Andrej Kvašňák.

O úmrtí Pavla Molnára informovala webová stránka Slovenského futbalového zväzu.

Bratislavský rodák (nar. 13. februára 1936) časť detstva prežil v Štúrove. V dorasteneckom veku prišiel do Slovana Bratislava, v ktorom prežil dvanásť rokov. V roku 1955 ako 19-ročný získal v belasom drese svoj jediný titul. Hrával na poste ofenzívneho tvorivého hráča, výborne spolupracoval s ofenzívnym Antonom Moravčíkom.

Napriek silnej domácej konkurencii sa veľakrát presadil aj do reprezentácie ČSR, resp. ČSSR. Prvý raz už ako 20-ročný. V reprezentačnom tíme odohral 20 zápasov a strelil tri góly. Na MS 1958 aj na ME 1960 patril medzi platných hráčov družstva, na MS 1962 sa však do základnej zostavy nedostal. Doplatil na to, že v tom čase ešte neboli povolené striedania.

Ako uvádza Sme, svoj posledný zápas v reprezentačnom drese odohral na ME 1960 v boji o bronz. V ňom tím ČSSR vyhral nad Francúzskom 2:0. „Nik nám nedával šance, ale po dobrom výkone sme zdolali domáce mužstvo. Mal som iba 24 rokov. Až neskôr sa ukázalo, že to bola moja rozlúčka s reprezentáciou, hoci som do nej podľa mňa stále patril,“ uvádzalo Sme Molnárove slová.

„Najlepšie som cítil na poste ofenzívneho rozohrávača. Tam bola silná konkurencia, musel by som vytlačiť zo zostavy Masopusta, veľkú osobnosť, kľúčového hráča. Alebo Kvašňáka, ktorého nominovali dodatočne, ale v Čile sa dostal do výbornej formy,“ citoval Molnára v článku v denníku Sme Peter Fukatsch.

Po 12 rokoch v Slovane pôsobil od roku 1967 v Interi Bratislava. Na sklonku kariéry si zahral v Austrálii za FC Prague Sydney a po návrate domov ešte v FC Donauwitz.

Keď mal osemdesiatku, pre Pravdu Pavol Molnár prezradil: „Dosť času strávim pri počítači, používam internet a podvečer debatujem s dcérou cez skype. Žije v USA. Nevydržím dlho sedieť, musím sa hýbať. Chodím na dlhé, šesť- sedemkilometrové prechádzky, najradšej popri Dunaji. Od roku 2001 chodím do USA každý rok za dcérou Dankou. Syn Pavol skúšal hrať futbal, ale nechcelo sa mu do ťažkých tréningov."

„Dcéra Danka prišla v minulých dňoch za otcom domov, postarala sa, aby nebol sám, kým bol syn Paľo na liečení. Pri ceste späť do USA ju v Amsterdame zastihla správa, že ockovo dobré srdce dotĺklo,“ napísal Peter Šurin na stránke futbalsfz.sk. 

Česť jeho pamiatke!