V sobotu 17. decembra zomrel vo veku 88 rokov Vojtech Marcibál. Bývalý pedagóg, tréner, funkcionár a rozhodca bol považovaný za nestora atletiky a športu na Kysuciach. Vychoval stovky nasledovníkov – učiteľov telesnej výchovy i trénerov.

Krátko pred vlaňajšími Vianocami si vtedy 87-ročný Vojtech Marcibál z rúk predsedu Olympijského klubu (OK) Kysuce Jaroslava Klusa za dlhodobé pôsobenie v duchu fair play prevzal najvyššie ocenenie fair play na Slovensku – Cenu Jána Popluhára. Na návrhu Klubu fair play SOŠV mu ju ako svoje výročné ocenenie udelil Slovenský olympijský a športový výbor.

O úmrtí informoval Olympijský klub Kysuce a jeho predseda Jaroslav Klus. Vlani sme Vojtecha Marcibála predstavili v článku z periodika Kysuce od autora Pavla Stolárika. Prinášame z neho krátky výber.

Vojtech Marcibál sa narodil 5. apríla 1934 v Šaštíne. Od roku 1966 pracoval ako profesor telesnej výchovy na Strednej všeobecnej škole, neskôr na Gymnáziu v Čadci. Vychoval množstvo učiteľov telesnej výchovy a trénerov, ktorí prenášali a prenášajú jeho myšlienky fair play na svojich zverencov. Patril medzi popredných a zaslúžilých čadčianskych pedagógov s významným podielom a zásluhami na výchove a rozvoji mladej generácie.

Vojtech Marcibál patril medzi zakladateľov Olympijského klubu Kysuce, ktorého bol aj čestným členom. Podieľal sa na založení Kysuckého maratónu, druhého najstaršieho maratónu na Slovensku. Život v duchu fair play bol preňho samozrejmosťou. Rozvoju športu, najmä atletiky na Kysuciach, sa venovali spolu s manželkou celý svoj život. Bol tréner, rozhodca i organizátor podujatí. Bol jedným z hlavných rozhodcov aj na Čadčianskej desiatke, Behu na Veľkú Raču, Hornokysuckej dvadsaťpäťke alebo tradičnom Behu na Husárik. Aj v pokročilom veku sa venoval lyžovaniu, plávaniu a behu.

„Na Kysuciach som začínal ako ,bafuňár´, teda úradník na Okresnom výbore Československého zväzu telesnej výchovy a športu, neskôr som bol metodikom. Chcel som sa stať učiteľom, no nemal som potrebnú kvalifikáciu. Na gymnáziu sme začali spolu s manželkou Mariškou trénovať atletiku s dievčatami. Až dovtedy, kým nevznikli pri stredných školách športové strediská. Veľmi sa nám spoločne darilo, v celorepublikovej súťaži sme skončili na druhom mieste. Pražáci vtedy zúrili, lebo ani nevedeli, kde nejaká Čadca leží. Mali sme tri prvé tisícpäťstovkárky. Talenty sme hľadali jednoducho. Ktoré dievča páslo kravy, tak to bolo na behanie ako stvorené,“ spomínal si vlani Vojtech Marcibál.

V roku 2011 získal Cenu mesta Čadca za dlhoročnú pedagogickú činnosť na poste stredoškolského učiteľa telesnej výchovy, za dlhoročnú záslužnú trénerskú, rozhodcovskú a organizátorskú prácu v oblasti športu a atletiky. V roku 2013 bol odmenený Čestným uznaním Slovenského olympijského výboru.