Svetová antidopingová agentúra (WADA) v pondelok suspendovala Rusko z účasti na medzinárodných podujatiach v nasledujúcom štvorročnom období. Trest zahŕňa budúcoročné olympijské hry v Tokiu a zimné hry 2022 v Pekingu. Rusi navyše nesmú organizovať medzištátne podujatia. Výkonný výbor WADA o tom rozhodol na pondelkovom zasadnutí vo švajčiarskom Lausanne.

Podľa hovorcu WADA bolo rozhodnutie o predĺžení ruských sankcií akceptované jednomyseľne. Rusko čelí obvineniu, že falšovalo záznamy dát z antidopingového laboratória v Moskve. Ruskí športovci budú môcť na najväčších podujatiach štartovať so štatútom "nezávislých" a bez národných symbolov, podobne ako na zimnej olympiáde 2018 v Pjongčangu.

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) už skôr potvrdil, že sa bude držať rozhodnutí WADA. "Sú záväzné," uviedol minulý týždeň prezident MOV Thomas Bach. WADA už predtým opätovne suspendovala Ruskú antidopingovú agentúru (RUSADA). Pondelňajšie rozhodnutie sa vzťahuje aj na futbalové MS 2022 v Katare a šampionáty v ďalších športoch.

Pre Rusov je však pozitívne, že ich účasť na budúcoročných futbalových majstrovstvách Európy nie je v ohrození. Európska futbalová únia (UEFA) totiž nie je evidovaná ako globálny organizátor podujatí. Jedným z miest, kde sa šampionát uskutoční je Petrohrad.

Rusko má 21 dní na to, aby sa voči verdiktu odvolalo. Už avizovalo, že túto možno využije. Pre agentúru TASS to uviedla bývalá olympionička Svetlana Žurovová, ktorá pracuje v parlamentnej komisii pre medzinárodné záležitosti. "Som stopercentne presvedčená o tom, že Rusko sa voči rozhodnutiu odvolá. Musíme brániť našich športovcov," uviedla bývalá rýchlokorčuliarka a víťazka Svetového pohára na 500 m trati, ktorá v roku 2007 úspešne kandidovala za stranu Jednotné Rusko v parlamentných voľbách. Vo štvrtok 19. decembra sa uskutoční zasadnutie dozornej rady Ruskej antidopingovej agentúry (RUSADA), na ktorom sa zvolí ďalší postup a padne rozhodnutie, či sa krajina voči suspendácii zo strany WADA odvolá.

Jedným z mála ľudí z ruského prostredia, ktorý dlhodobo poukazoval na hrozbu trestu bol, paradoxne, šéf Ruskej antidopingovej agentúry Jurij Ganus. Ten už mesiace nabádal na transparentné a korektné riešenie krízy. Pre New York Times povedal, že trest je "iba logickým vyústením udalostí". Napriek tomu sa postaví za odvolanie, hoci pochybuje o jeho úspešnosti. Ganus tiež naznačil, že situáciu v tamojšom športe môže zlepšiť iba prezident Ruskej federácie Vladimir Putin. "Iba jedna osoba má možnosť zmeniť stav vecí," citoval Ganusa New York Times.

Rusom však hrozil oveľa prísnejší trest. Na čelných miestach WADA sa ozývali aj hlasy, ktoré požadovali absolútny zákaz štartu všetkých ruských športovcov. "Čelíme jednému z najväčších škandálov v histórii športu. Jedna z najväčších krajín, športová veľmoc podvádzala, potom manipulovala a ničila dôkazy. Fakty sú zrejmú, sme svedkami mimoriadne vážneho podvodu. Rusi navyše stále popierajú svoju zodpovednosť a bránia sa pohnutiu ďalej. Som za celoplošný zákaz pre všetkých športovcov. Musíme vyslať jasný signál, ktorý prebudí kompetentné orgány v Rusku," povedala viceprezidentka WADA Linda Hellelandová.

Už skôr sa v podobnom duchu vyjadril šéf Americkej antidopingovej agentúry (USADA) Travis Tygart. "WADA musí byť prísnejšia a uplatniť absolútny zákaz v súlade s pravidlami. Odporúčanie komisie je neadekvátne," citovala Tygarta na konci novembra agentúra TASS.

WADA otvorila desiatky prípadov proti ruským športovcom podozrivým z porušenia antidopingových pravidiel. Celkovo je podozrivých 298 Rusov, manipulácia z dátami z moskovského laboratória však výrazne skomplikovala prácu vyšetrovateľov. WADA vyšetruje iba 153 podozrivých, zvyšné prípady zmarili vymazané či zmenené dokumenty z moskovského laboratória. Doposiaľ začali stíhanie voči 41 ruským vzpieračom, dvom reprezentantom v taekwonde, jednom zápasníkovi a kanoistovi.