Winnipeg odštartoval pred 25 rokmi najlepšie slovenské hokejové roky
„Ci pána, to boli nervy,“ uľavil si pred 25 rokmi v kanadskom meste Winnipeg Ladislav Nagy. Ako kapitán reprezentácie do 20 rokov oslavoval po výhre 5:4 nad Švédskom prvú veľkú slovenskú medailu z majstrovstiev sveta. V predvečer sviatku Troch kráľov pokropil slovenský hokej nečakaný kov. Bronz z Winnipegu 1999 začal úspešné obdobie slovenského hokeja, počas ktorého získal zlato, striebro i bronz zo seniorských šampionátov.
Slovenskí mladíci neodchádzali na svetový šampionát 1999 do kanadskej provincie Manitoba s veľkými očakávaniami. V predošlých troch rokoch počas účinkovania medzi svetovou juniorskou elitou predvádzali slovenské juniorské výbery rozpačité výkony, aj keď mali tímy možno väčší talent ako ten z roku 1999. Raz však výkony padli na výbuchu brankára a rezerv v defenzíve, inokedy na disciplíne a naivných vylúčeniach, alebo na nezohraní sa a nezladení sa hokejistov pôsobiacich v Európe a v zámorí. Rok predtým vo Fínsku síce Slováci zdolali USA, ale prehrali s Kazachstanom a museli hrať o záchranu s Nemeckom. V roku 1997 vo Švajčiarsku zasa v skupine zdolali Švédov a Poliakov, ale vo štvrťfinále tvrdo narazili na Kanadu. V roku 1996 zasa v USA v bojovali o záchranu.
Tréner Ján Filc chcel do svojho tímu aj vtedy devätnásťročných Mariána Hossu a Róberta Dömeho, avšak Ottawa a Pittsburgh svojich hráčov odmietli na šampionát uvoľniť, čo tiež posúvalo Slovákov do úlohy outsiderov.
Nesmelé ambície pred turnajom
Ján Filc s kolegom Dušanom Žiškom vytvorili na klziskách v provincii Manitoba výborný team work. Pred šampionátom sa zamerali predovšetkým na nácvik obrany, keďže prvotná stratégia bola vyhnúť sa bojom o záchranu. Každý hráč v tíme sa napokon nebál odviesť na úzkom kanadskom ľade čiernu robotu.
„Pred odchodom do zámoria sme síce tvrdili, že chceme zamiešať poradím medzi najlepšími, ale rozhodne nikto z nás nemyslel až na medailové priečky,“ hovoril po návrate z Kanady Ján Filc. „Všetko prišlo postupne, od zápasu k zápasu. Potvrdilo sa, že zvolená príprava mala svoje opodstatnenie, ale najdôležitejším faktorom bola skutočne dobrá partia a atmosféra medzi chlapcami.“
Nácvik defenzívy a nesmelé ciele mali svoje opodstatnenie. Slovensko hralo v skupine s Kanadou, Fínskom, Českom a USA. V druhej skupine boli Švédsko, Rusko, Kazachstan, Bielorusko a Švajčiarsko. Slovenskej skupine pripadol prívlastok, že je smrteľná. V kanadskej bránke žiarili Roberto Luongo, v zostave javorového listu korčuľovali aj Simon Gagne, Brenden Morrow, Brian Campbell, Robyn Regehr či Andrew Ference. Česi mali v tíme Karla Rachůnka, Jaroslava Balaštíka, Michala Siveka, Václava Pletku, Fíni Ossiho Väänänena, Niklasa Hagmana, Američania aj Scotta Gomeza, Adama Halla či Briana Giontu.
V slovenskej bránke vo Winnipegu 1999 žiaril Ján Lašák, s ktorým sa pôvodne počítalo pre šampionát ako s trojkou. Napokon po príprave ho tréneri uprednostnili pred Rastislavom Staňom a Karolom Križanom. „Domov sme si priniesli množstvo zážitkov, smutným bol iba jediný - semifinálová prehra s Ruskom,“ hovoril po šampionáte Ján Lašák.
Z Maďara bol István
Partiu stmeľoval vždy dobre naladený kapitán Ladislav Nagy, ktorý prišiel do tímu ako posledný a na letisku vo Winnipegu sa dozvedel o svojej líderskej úlohe. V elitnej formácii ho skvele dopĺňali Miroslav Zálešák a Zoltán Bátovský. Nagy, ktorého v hokejových kabinách prezývali Maďar, musel počas šampionátu počúvať novú prezývku István. Zapríčinil to omyl hlásateľa po jeho góle do siete Fínska. Kanadský spíker do mikrofónu zahlásil, že gól strelil István Nagy.
V útoku Slovenska nechýbal vtedy ešte len šestnásťročný trenčiansky talent Marián Gáborík, ktorý v úvodnom zápase proti Česku strelil dva góly.
„Škoda tej prehry, ale všetci máme veľkú radosť aj z bronzu. Pre mňa osobne to bola obrovská skúsenosť porovnávať sa so staršími a ostrieľanejšími hokejistami z celého sveta,“ tvrdil Marián Gáborík.
Slovensko vo Winnipegu 1999
Brankári: Ján Lašák, Karol Križan, Rastislav Staňa.
Obrancovia: Martin Čakajík, Ladislav Harabín, Branislav Mezei, Tomáš Nádašdi, Peter Podhradský, Marek Priechodský, Juraj Slovák, Peter Smrek.
Útočníci: Martin Bartek, Zoltán Bátovský, Martin Cibák, Marián Gáborík, Michal Hudec, Martin Hujsa, Michal Košík, Roman Maczoszek, Ladislav Nagy, Ľubomír Pištek, Peter Sejna, Miroslav Zálešák.
Nečakané štyri dni voľna aj s farbením vlasov
Svetový šampionát do 20 rokov 1999 sa hral až v šiestich mestách Winnipeg, Brandon, Selkirk, Portaga la Prairie, Teulon a Morden. Slováci pôsobiaci v Európe odleteli z Viedne do Toronta týždeň pred Štedrým dňom odetí do šedých sák a čiernych riflí. V zámorí k ním pribudla desiatka hráčov.
Na Štefana 1998 vyhralo Slovensko v úvodnom zápase A-skupiny nad Českom 3:2. O deň neskôr pred 6000 divákmi v Brandone kryl Ján Lašák 36 pukov, Roberto Luongo 31 a Slovensko sa rozišlo s favorizovanou Kanadou bez gólov. „Remizovali sme s mužstvom, ktoré dokázalo zdolať Čechov. S bodom musíme byť spokojní,“ povedal tréner Kanady Tom Renney.
Následne Slovensko vo Winnipegu zdolalo Fínov 4:3 a v Selkirku Američanov 3:2, keď do prázdnej bránky, keďže zámorský tím potreboval na postup do play-off vyhrať, skóroval 24 sekúnd pred koncom Michal Hudec. Slovensko sa nečakane stalo víťazom A-skupiny a zrazu malo 4 dni voľna, keďže vtedy najlepšie tímy v skupinách postupovali priamo do semifinále.
Využili ich aj na to, aby si vlasy prefarbili na blond, aj keď u niektorých mali skôr žltú či ryšavú farbu. Vo Winnipegu bolo aj 28 stupňov pod nulou a veľa možností na trávenie voľného času v treskúcej zime nebolo. Na Nový rok sa väčšina tímu spolu s vedením zúčastnila na sviatočnej omši Tomáša Hancka v slovenčine. Odslúžená však bola v maďarskom kostole, lebo slovenský bol v tej chvíli vyťažený iným programom.
Bronzová oslava z miniveže s technom
Semifinále s Ruskom 4. januára 1999 bolo dlho v réžii zbornej, ktorá viedla už 3:0. Filcovi zverenci znížili na rozdiel gólu, v tretej tretine sa hralo takmer na jednu bránku, ale ďalší presný zásah už nepadol.
Na druhý deň, 5. januára 1999, vyhrali Slováci nad Švédskom 5:4. Hetrikom sa blysol Ladislav Nagy. Na švédskej strane žiarili Daniel a Henrik Sedinovci. „Sme všetci nesmierne šťastní, veď kto by pred šampionátom čakal, že si domov odnesieme bronzové medaily. Ďakujem všetkým chlapcom za predvedené výkony. Zúročili sme kvalitnú prípravu i vhodné skĺbenie zostavy z domácich a zámorských hráčov. Som rád, že aj v zápase so Švédskom sme potvrdili, že doterajšie naše výsledky neboli vecou náhody. V prvej tretine sme dostali súpera pod tlak, dobre sme korčuľovali a zaslúžene strelili dva góly. V rozlete nás potom zastavili zbytočné fauly, čo Švédi dokonale využili. Obrovská túžba získať medaily však vyústila do šťastného konca a som presvedčený, že bronz nám patrí úplne zaslúžene. Vo všetkých zápasoch na šampionáte, a to sme hrali proti kompletnej špičke, sme ukázali svoje prednosti i silu slovenskej hokejovej školy. Zanechali sme tu veľmi dobrý dojem, čo nám nakoniec potvrdili nielen novinári a organizátori, ale aj diváci v podobe svojej podpory,“ povedal po stretnutí tréner Ján Filc.
V šatni na oslavu burácalo techno z miniveže. Hráči sa na ňu poskladali zo svojho vreckového. Po skončení šampionátu ju venovali detskému domovu.
Winnipeg 1999: Slovenské zápasy
A-skupina: Česko 3:2 (2:1, 1:0, 0:1), góly SR: Gáborík 2, Bátovský (26. decembra 1998), Kanada 0:0 (27. decembra 1998), Fínsko 4:3 (2:1, 1:1, 1:1), góly SR: Bátovský, Nagy, Gáborík, Zálešák (29. decembra 1998), Slovensko - USA 3:2 (0:0, 1:1, 2:1), góly SR: Zálešák, Macoszek, M. Hudec (30. decembra 1998).
Semifinále: Slovensko - Rusko 2:3 (0:2, 2:1, 0:0), góly SR: Cibák, M. Hudec (4. januára 1999),
O 3. miesto: Slovensko - Švédsko 5:4 (2:0, 1:3, 2:1), góly SR: Nagy 3, Sejna, Bartek (5. januára 1999).
Winnipeg bol pre mnohých odrazom do hokejového sveta
Bronzový šampionát bol pre členov slovenskej dvadsiatky odrazovým mostíkom do veľkého hokeja. Ján Filc sa stal trénerom A-mužstva, s ktorým získal striebro v Petrohrade 2000 a zlato v Göteborgu 2002. Z hráčov vtedajšej dvadsiatky sa neskôr do NHL dostali Ján Lašák, Rastislav Staňa, Branislav Mezei, Peter Smrek, Miroslav Zálešák, Peter Sejna, Marián Gaborík, Martin Cibák a Ladislav Nagy, Stanleyho pohár zdvihli nad hlavu Cibák a Gáborík.
Z bronzových dvadsiatkárov aj po 25 rokoch hrajú profesionálny hokej Branislav Mezei, ktorý je kapitán extraligovej Nitry, a Martin Hujsa, ktorý pôsobí v Skalici. Pri vrcholovom hokeji dnes pôsobia aj Ján Lašák ako tréner brankárov v reprezentácii, Rastislav Staňa ako tréner mládežníckych reprezentácií, Miroslav Zálešák ako hlavný skaut Colorada Avalanche pre Európu.
Brankár Karol Križan ešte v minulej sezóne chytal za Detvu v tretej najvyššej slovenskej súťaži. Obranca Martin Čakajík zasa aj dnes hráva za Lomnicu nad Popelkou v českej krajskej lige. Ďalší zadák Tomáš Nádašdi je asistent v prvoligovom Žiari nad Hronom, za ktorý hral ešte v minulej sezóne. Z hráčov už nežije Zoltán Bátovský, ktorý zomrel v roku 2001 pri autonehode.
Winnipeg 1999: Kanadské bodovanie Slovákov
1. Ladislav Nagy 6 4 3 7 6
2. Zoltán Bátovský 6 2 3 5 4
Martin Cibák 6 2 3 5 6
4. Marián Gáborík 6 3 0 3 2
5. Miroslav Zálešák 5 2 1 3 4
6. Peter Sejna 6 1 2 3 0
7. Martin Čakajík 6 0 3 3 18
8. Michal Hudec 6 1 1 2 0
Roman Macoszek 6 1 1 2 27
10. Peter Podhradský 6 0 2 2 4
Ladislav Harabin 6 0 2 2 14
12. Martin Bartek 6 1 0 1 4
13. Martin Hujsa 6 0 1 1 2
Ľubomír Pištek 6 0 1 1 2
Peter Smrek 6 0 1 1 4
16. Tomáš Nádašdi 6 0 0 0 2
Michal Košík 6 0 0 0 2
Juraj Slovák 6 0 0 0 2
Marek Priechodský 6 0 0 0 6
Branislav Mezei 6 0 0 0 8
