Druhé zasadnutie krízového štábu pre šport (KŠŠ) sa prostredníctvom videokonferencie uskutočnilo necelý mesiac po úvodnom, v stredu 10. februára. Krízový štáb pre šport bol ustanovený z iniciatívy Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV). Predstavuje platformu na prenos reálnych a relevantných informácií a stanovísk medzi športovým hnutím na jednej strane a Úradom verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR), resp. Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVŠ) SR na druhej strane.

Zástupcovia všetkých zainteresovaných strán mali na rokovaní štábu významné zastúpenie. Druhé zasadnutie malo výrazne početnejšiu účasť ako prvé. Medzi jeho účastníkmi boli napríklad aj zástupca hlavného hygienika SR pre ekonomické činnosti Juraj Lovásik, či olympijský víťaz v atletike Matej Tóth.

Rokovanie viedol viceprezident SOŠV pre športy a predseda komisie SOŠV pre rozvoj športu Peter Korčok, ktorý je zároveň prezident Slovenského atletického zväzu. Pri kontrole úloh z úvodného zasadnutia vyzdvihol, že vďaka pomoci ÚVZ SR a s podporou MŠVVŠ SR sa v priebehu januára podarilo spustiť vydávanie dekrétov kandidátov štartu na tohtoročných olympijských hrách v Tokiu, čo sa týka 198 športovcov. Umožnila to nová vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR.

Športovci s príslušným dekrétom majú do určitej miery uľahčené trénovanie. Športový riaditeľ SOŠV Roman Buček konštatoval, že zavedenie dekrétov malo v športovej obci veľmi pozitívny ohlas.

Snaha o rozšírenie dekrétov aj na kandidátov štartu na ZOH a ZPH 2022, i členov realizačných tímov

Peter Korčok avizoval snahy SOŠV rozšíriť možnosť využívať dekréty aj pre členov realizačných tímov kandidátov štartu na OH v Tokiu, a takisto aj pre kandidátov štartu na zimných olympijských hrách 2022 v Tokiu, od ktorých nás delí už len necelý rok. Rovnaký režim by sa mal týkať aj paralympionikov.

Zároveň sa diskutuje aj o dekréte reprezentanta SR, ktorý by sa mal týkať širšieho okruhu športovcov – potenciálnych účastníkov iných vrcholných podujatí v olympijských aj neolympijských športov

„Ministerstvo školstva vyjadruje dekrétom podporu. Sú dôležité, aby sa športovci mohli pripravovať na vrcholné podujatie,“ uviedol štátny radca Igor Karaba zo sekcie športu MŠVVŠ SR.

Matej Tóth z pozície predsedu komisie športovcov SOŠV konštatoval, že dekrét kandidáta štartu na OH predstavuje významnú pomoc pre športovcov, pretože im poskytuje viac možností, než mali bez neho. Prípis k dekrétu však považuje za veľmi obsiahly. Preto by podľa neho bolo vhodné stručne zvýrazniť kľúčové body z obsahu, ktoré by športovcom zjednodušili orientáciu v tom, čo s dekrétom môžu a čo nemôžu robiť.

Matej Tóth vyjadril obavu, že vzhľadom na stále veľmi silnú druhú vlnu pandémie ochorenia COVID-19 môže dôjsť k sprísneniu doterajšieho režimu po návrate držiteľov dekrétu z tréningového či súťažného pobytu v zahraničí domov. „Ak by v takom prípade bola nutná dvojtýždňová karanténa, športovcom by to úplne zruinovalo prípravu,“ upozornil.

Diskusia o umožnení konania najvýznamnejších podujatí na Slovensku

Počas druhej vlny pandémie nového koronavírusu a ochorenia COVID-19 sú na Slovensku dlhodobo povolené len profesionálne ligové súťaže v piatich športoch (futbal, ľadový hokej, basketbal, hádzaná, volejbal). V iných športoch sa jednorazové súťaže môžu konať len na základe výnimiek, udeľovaných regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva. S takouto veľmi zriedkavou výnimkou sa nedávno konal skokanský míting Banskobystrická latka.

„Vnímame ako diskrimináciu, že na Slovensku možno súťažiť len v profesionálnych súťažiach v piatich športoch. V individuálnych športoch však máme tiež viacero profesionálov, ktorí doma možnosť súťažiť nemajú. Myslíme si, že vo verejnom záujme by malo byť umožnenie konania aspoň najvýznamnejších športových podujatí na Slovensku, plánovaných na jar. V Česku to funguje a dýcha sa im ľahšie,“ uviedol na zasadnutí štábu Peter Korčok. Tieto podujatia by sa podľa jeho návrhu mohli uchádzať o výnimky na ich usporiadanie. Samozrejme, pri dodržaní prísnych protipandémiových opatrení.

Na návrh reagoval zástupca hlavného hygienika SR Juraj Lovásik tým, že žiadosť na udelenie výnimky by okrem príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) mala smerovať aj na ÚVZ SR. Zástupca ÚVZ Ľubomír Píš však upozornil, že RÚVZ, ktoré najlepšie poznajú situáciu v príslušnom regióne, majú značné rozhodovacie právomoci, a môžu preto v konkrétnej situácii rozhodnúť aj inak, než je uvedené vo vyhláške ÚVZ SR. A dodal, že po nedávnom podaní generálneho prokurátora SR je možnosť udeľovania výnimiek zo strany ÚVZ SR veľmi limitovaná.

Pokiaľ však ide o veci, ktoré majú celoslovenský rozmer, Ľubomír Píš odporučil, aby sa športové spolky obracali na ÚVZ SR prostredníctvom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, konkrétne štátneho tajomníka pre šport Ivana Husára. Ten sa má vo štvrtok zúčastniť na zasadnutí konzília odborníkov, kde sa bude hovoriť aj o „športovom semafore“.

„Bolo by dobré otvoriť tam aj diskusiu o športových podujatiach ,vo verejnom záujme´, ktorých usporiadanie je pre športovú obec prioritou. Konzílium má významné slovo a na jeho pôde sa dá hľadať nejaký kompromis. A aj na Úrade verejného zdravotníctva SR privítame, ak dostaneme navrhovaný zoznam takýchto podujatí,“ uviedol Ľubomír Píš.

„Bubliny“ sú v kompetencii regionálnych úradov verejného zdravotníctva

Ďalšia diskusia prebiehala o „bublinách“, v ktorých prebieha, resp. by mohla prebiehať kvalitná príprava aspoň časti športovcov – mimo piatich najväčších kolektívnych športov. V podobe „bubliny“ sa majú realizovať aj marcové preteky Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní žien v Jasnej.

Prezident Slovenskej plaveckej federácie (SPF) Ivan Šulek, ktorý v štábe zastupuje individuálne športy, upozornil, že zo všetkých športov zrejme najviac je protipandémiovými opatreniami postihnuté práve plávanie. Plavci sa zatiaľ mohli pripravovať jedine v „bubline“ v Šamoríne, kde však pobytový deň stojí tak veľa peňazí, že SPF sa už dostáva na hranicu svojich finančných možností. Na žiadosť o systémovú podporu takejto prípravy zo strany Fondu na podporu športu zatiaľ nedostala odpoveď.

SPF intenzívne bojovala o zriadenie ďalších „plaveckých bublín“ v Novákoch, Poprade a v Spišskej Novej Vsi. Umožňuje ich až nová vyhláška ÚVZ, platná od 8. februára. Ľubomír Píš uviedol, že po novom majú v prípade schvaľovania „bublín“ na prípravu športovcov kľúčové právomoci regionálne úrady verejného zdravotníctva, a nie ÚVZ SR.

Ivan Šulek upozornil, že bez „bublín“ by plávanie bolo v bezvýchodiskovej situácii. Pre tento šport je totiž aktuálne povolenie prípravy za účasti najviac šiestich ľudí zbytočné, pretože náklady na prevádzku bazénov sú také vysoké, že pri takom malom počte ľudí (pritom zo šiestich by jeden musel byť tréner a zo zákona jeden plavčík) by boli nezvládnuteľné. „Navyše pripraviť bazén na prevádzku trvá týždeň. To nie je ako v telocvični, kde sa zapne svetlo a hneď sa môže športovať,“ zdôraznil a upozornil, že napríklad v Rakúsku sa v bazénoch počas pandémie neprestajne trénovalo a trénuje.

Pokračovanie diskusie o očkovaní vrcholových športovcov

Koncom decembra sa na Slovensku začalo očkovanie proti ochoreniu COVID-19. SOŠV sa už v decembri obrátil na Ministerstvo zdravotníctva SR so žiadosťou o systémové riešenie očkovania predovšetkým kandidátov štartu na OH v Tokiu. Odpoveď ministerstva však bola taká, že v duchu národnej stratégie sú olympionici zaradení až do poslednej, teda jedenástej očkovacej skupiny.

Peter Korčok informoval, že riaditeľ Vojenského športového centra Dukla dostal od Ministerstva obrany SR odpoveď v podobnom duchu. Po línii Ministerstva vnútra SR však boli zaočkovaní niektorí reprezentanti SR zo Športového centra polície.

Systémové riešenie tejto problematiky zatiaľ neexistuje a SOŠV hľadá cesty, ako by sa táto vec dala riešiť. Zvažovala sa aj možnosť komerčného zakúpenia očkovacích látok, to však súčasná legislatíva neumožňuje.

Roman Buček informoval, že SOŠV ponúkol ministerstvu zdravotníctva možnosť využitia niektorých známych športovcov v rámci kampane na podporu očkovania.

Očkovanie športovcov (ale aj členov ich realizačných tímov) proti COVID-19 bolo aj témou stredajšieho rokovania krízového štábu pre šport (ale hovorilo sa o nej už v januári). Zástupcovia ÚVZ SR konštatovali, že táto téma neprislúcha ich úradu, ale ministerstvu zdravotníctva.

Štátny radca Igor Karaba zo sekcie športu MŠVVŠ SR vyjadril názor, že malo by byť vo verejnom záujme zaočkovanie špičkových športovcov, predovšetkým kandidátov štartu na OH v Tokiu, ktoré budú už v lete.

Problém je v tom, že tak Medzinárodný olympijský výbor (MOV), ako aj organizačný výbor OH v Tokiu vakcináciu členov výprav len odporúčajú. Podľa doterajších vyhlásení nebude podmienkou účasti na OH.

Ako je to s očkovaním olympionikov v zahraničí?

V niektorých krajinách pri očkovaní proti COVID-19 zaradili špičkových športovcov medzi prioritné skupiny. Izrael, v ktorom je najvyššie percento zaočkovanosti populácie na celom svete, už koncom januára oznámil zaočkovanie polovice potenciálnych členov jeho olympijskej výpravy. V Maďarsku aj v Srbsku spustili prednostné očkovanie topšportovcov začiatkom februára. V krátkom čase ho chcú spustiť aj v Belgicku.

„Zohľadnili sme dva dôležité faktory. Jeden je zabezpečenie bezproblémovej účasti športovcov na kvalifikačných podujatiach na OH v zahraničí a druhý úsilie vyhnúť sa ich možno až niekoľkomesačnému výpadku z prípravy v dôsledku ochorenia,“ uvádza sa vo vyhlásení Maďarského olympijského výboru.

Naopak, Taliansky olympijský výbor (CONI) ústami svojho prezidenta Giovanniho Malagóa deklaroval, že CONI nikdy nebude žiadať, aby boli športovci pri vakcinácii uprednostnení pred ostatnými. V prieskume Nemeckého olympijského a športového výboru (DOSB) medzi kandidátmi štartu na OH v Tokiu sa zase len 18 percent spomedzi 676 športovcov vyjadrilo za prioritizáciu olympionikov pri očkovaní. Až 72 percent športovcov pritom deklarovalo, že sú za vakcináciu.

Čo má športovec robiť po prekonaní ochorenia COVID-19?

Po januárovom zasadnutí krízového štábu pre šport SOŠV cez svoju webovú stnku zverejnil text členky lekárskej a antidopingovej komisie SOŠV, imunologičky Kataríny Bergendiovej z Centra Imunovital. Tá vypracovala metodický materiál s odporúčaniami, ako po prekonaní ochorenia COVID-19 upravovať intenzitu tréningového zaťaženia. Tento materiál je veľmi praktickou pomôckou pre športovcov aj trénerom. Môžete ho nájsť TU.

Predseda lekárskej a antidopingovej komisie SOŠV Roman Fano odporučil, aby všetci športovci, ktorí prekonali COVID-19, absolvovali nielen telovýchovno-lekársku prehliadku, ale aj kardiologické a pľúcne vyšetrenie. Tieto vyšetrenia môžu odhaliť možné poškodenie organizmu ochorením. V takom prípade je potrebné výrazne upraviť a znížiť tréningovú záťaž, až kým sa organizmus nezotaví. Športovci, ktorí prekonali COVID-19, môžu aj vyplniť anonymný dotazník cez stránku TU. Dotazník je zameraný na následky infekcie COVID-19 na športový výkon.

Roman Fano upozornil, že v prípade očkovania proti COVID-19 treba počítať s tým, že najmä po aplikácii druhej dávky sa u niektorých môže prejaviť silnejšia reakcia na očkovanie. V takom prípade tiež treba výrazne znížiť záťaž, kým neodznejú problémy. Krátkodobé príznaky môžu byť aj podobné chrípkovým.