Z výrokov Thomasa Bacha na stretnutí so slovenskými športovými osobnosťami
Prezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomas Bach v rámci svojej dvojdňovej návštevy na Slovensku (8. a 9. januára) absolvoval aj stretnutie so slovenskými olympionikmi a s ďalšími našimi športovými osobnosťami. V Slovenskom olympijskom a športovom múzeu zhruba hodinu odpovedal na ich otázky. Z jeho výrokov sme viaceré zaujímavé vybrali.
Pripomeňme, že v druhej polovici marca bude zvolený Bachov nástupca v pozícii prezidenta MOV. Tomu 23. júna odovzdá funkciu po jej takmer 12-ročnom výkone. Za prezidenta MOV bol bývalý špičkový nemecký šermiar (s družstvom fleuretistov olympijský víťaz v Montreale 1976 a majster sveta v Buenos Aires 1977) zvolený na osem rokov v septembri 2013. V roku 2021 bol znovuzvolený na ďalšie štyri roky.
● O hlavných výzvach, ktorým ako prezident MOV musel čeliť počas predošlých 11 rokov:
„Do funkcie som nastúpil niekoľko mesiacov pred ZOH 2014 v Soči. V tom čase sa tam borili s meškaním výstavby hotelov aj športovísk. K tomu pribudli z USA výzvy na bojkot hier. Bolo to krízové obdobie.
Potom prišli OH 2016 v brazílskom Riu de Janeiro – v krajine, ktorá bola pred bankrotom. Hrozilo, že prípravy hier môžu každý deň ,vybuchnúť´. Štyri či päť dní pred koncom hier nám Brazílčania povedali, že nemajú peniaze na následné paralympijské hry. Vyzeralo to veľmi zle, ale prekonali sme to.
Päť mesiacov pred začiatkom ZOH 2018 v juhokórejskom Pjongčangu susedná KĽDR vykonala testy jadrových zbraní a Južnej Kórei adresovala ostré vyhrážky. Pjongčang leží len 80 km od spoločnej hranice, takže hrozba bola vážna. Všetko sme však zvládli a na otváracom ceremoniáli sme mali spoločný nástup oboch kórejských výprav.
Niekoľko mesiacov pred OH 2020 v Tokio vypukla pandémia ochorenia COVID-19. Tá si napokon vynútila preloženie hier o rok neskôr a množstvo protipandemických opatrení. Tie sa uplatňovali aj na následných ZOH 2022 v Pekingu.
No a vlani sme mali OH v Paríži. Vo februári 2022 vypukla vojna na Ukrajine a odvtedy sme sa zaoberali otázkou a podmienkami štartu ruských a bieloruských športovcov na OH. Ďalší rok zase prišiel útok Hamasu na Izrael. K tomu sa pridali bezpečnostné hrozby, predovšetkým v súvislosti s otváracím ceremoniálom plánovaným na rieke Seina.
Tak to bol stručný výpočet výziev, ktorým sme čelili počas môjho pôsobenia na čele MOV. Okrem toho sme sa zaoberali významnými reformami, ktoré sme definovali v Olympijskej agende 2020, resp. 2020+5, riešili sme rodovú rovnosť, agendu okolo využívania umelej inteligencie, spoluprácu s E-športmi a samozrejme, finančnú prosperitu organizácie a ďalšie veci.“
● Ako si predstavuje prvé mesiace po vypršaní jeho mandátu na čele MOV, čomu sa chce predovšetkým venovať?
„Predovšetkým chcem veľa spať. Potrebujem spávať aspoň osem hodín denne, čo sa mi podarí naozaj zriedkakedy. Myslím si, že v úvodnom období po ukončení môjho pôsobenia mi postačí dostatok spánku a k tomu dobré červené víno.“
● Na otázku, ako sa v čase aktívnej športovej kariéry pripravoval na prechod do občianskeho života a prečo sa stal športovým funkcionárom:
„Rozhodnutie o ukončení športovej kariéry treba prijať vtedy, keď si je športovec naozaj istý, že už chce robiť niečo iné. Pre mňa to bolo veľmi špeciálne. Neplánoval som, že to bude takto. Ale zasiahol ma nemecký bojkot olympijských hier 1980 v Moskve, kde sme mali obhajovať zlato. Keď vtedy padlo rozhodnutie o bojkote, nevedel som si predstaviť, že by som sa ešte štyri roky mal venovať vrcholovej športovej príprave popri štúdiu práva. Neželám žiadnemu športovcovi, aby zažil niečo také ako bojkot olympijských hier. Športovým funkcionárom som stal aj preto, aby som prispel k tomu, nech už športovci niečo podobné nezažijú.“
● Ako zmení zisk olympijskej medaily život športovca?
„Veľmi výrazne. Zisk olympijskej medaily otvára mnoho nových možností a dvier. Váha medaily spočíva v tom, že jej zisku prechádza mnoho životných lekcií. Medaila akéhokoľvek lesku je dôsledkom tvrdej práce. Jej zisk neznamená koniec, ale oduševnenie do ďalšej práce.“
● V roku 1981 sa Thomas Bach stal členom historicky prvej komisie športovcov MOV. Ako sa pozerá na dnešnú komisiu športovcov MOV?
„Dnešní členovia komisie športovcov MOV sú volení a mnohí sú aj členmi samotného MOV, takže sami môžu voliť, hlasovať, aj sa vyjadrovať ku všetkým dôležitým otázkam olympijského hnutia. Mnohí z členov komisie sa v posledných rokoch naozaj výrazne funkcionársky presadzujú. Za všetkých môžem menovať Kirsty Coventryovú (bývalá predsedníčka komisie je jedným zo siedmich kandidátov na post Bachovho nástupcu na čele v MOV v marcových voľbách – pozn. autora) a Danku Hrbekovú-Bartekovú.“
Danka Hrbeková-Barteková na tieto slová reagovala: „Tri roky som bola podpredsedníčkou komisie športovcov MOV. V tom čase sme mávali časté konferenčné hovory, niektoré som absolvovala aj od druhej hodiny v noci. Jedným z hlavných výsledkov našej práce bolo, že MOV zriadil oddelenie športovcov.“ Thomas Bach doplnil: „Dnes na tomto oddelení pracuje 21 ľudí. So športovcami mávame pravidelné konzultačné hovory. Je to dôležité, pretože športovci nielenže sú v srdci olympijského hnutia, ale sami predstavujú jeho srdce.“
● Odpoveď na otázku, ako žije prezident MOV počas olympijských hier:
„Pierre de Coubertin hovoril o radosti z vynaloženého úsilia a to je to, čo cítim počas hier. Moja práca je mojou vášňou. Vstávam skoro ráno a končím neskoro večer. Privilégiom prezidenta MOV je, že na olympijských hrách môže navštíviť súťaže vo všetkých športoch. To sa ostatným členom MOV nepodarí. Samozrejme, činnosť prezidenta MOV počas hier nespočíva len v návšteve športovísk. Kedykoľvek sa na olympiáde môže stať čokoľvek vážne a prezident MOV na to musí reagovať.“
● O udržaní sociálnej interakcie medzi športovcami počas ceremoniálov olympijských hier v ére masového využívania mobilných technológií a sociálnych sietí:
„Je vždy na samotných športovcoch, ako sa postavia k tomu, čo sa okolo nich deje. Žiaľ, prakticky všetci ľudia dnes takmer stále hľadia do mobilov a príliš si nevšímajú okolité dianie. To, že počas otváracieho ceremoniálu OH v Paríži sa výpravy plavili na lodiach po Seine, bolo výrazne odlišné od všetkých predošlých otváracích ceremoniálov. Výpravy mohli túto príležitosť využiť ako určitý tím building, slúžiaci na lepšie vzájomné spoznanie členov výprav.
Treba povedať, že záverečný ceremoniál hier má odlišný koncept. Športovci z rôznych krajín by naň mali nastupovať pohromade ako jedna celosvetová komunita, tvoriaca tím. Malo by to tak byť, ale mnohé výpravy aj na záverečnom ceremoniáli v Paríži nastupovali ako jeden celok. Bolo na samotných športovcoch, ako sa k tomu postavia.“
● Na tému jeho najlepšieho zážitku z OH 2024 v Paríži:
„Je ťažké vybrať jeden zážitok. Pre prezidenta MOV je najlepšia tá chvíľa, keď sa po skončení záverečného ceremoniálu hier vracia do hotela. Priznám sa, že počas konania hier nedám do úst ani kvapku alkoholu, ale po ich skončení si otvorím fľašku dobrého červeného vína.“
● Aké výzvy vidí pre organizátorov OH 2028 v Los Angeles:
„Určite to musia spraviť inak ako v Paríži, veď ani Eiffelova veža sa nedá skopírovať. V Los Angeles musia prezentovať svoju športovú kultúru, ale tak, aby to svet pochopil a prijal. Američania milujú šport aj dobrú šou. Počas olympijských hier to musia skombinovať s pohostinnosťou. Každej výprave by mali ponúknúť ,fanklub´ z radov ľudí, ktorí sú blízki príslušnej krajine. A svetu určite budú prezentovať krásne moderné štadióny s úžasnými technológiami.“
