Zomrel bývalý reprezentant v zjazdovom lyžovaní Vladimír Kovár, niekoľko rokov trénersky pôsobil v tíme Veroniky Zuzulovej
Vo veku len 42 rokov v utorok 2. februára náhle zomrel bývalý reprezentant Slovenska v zjazdovom lyžovaní a neskôr
úspešný tréner Vladimír Kovár. Podľa informácií, ktoré sa nám podarilo zistiť medzi jeho blízkymi ľuďmi zo zjazdárskeho sveta, žilinský rodák zomrel na infarkt doma (žil v blízkosti českého Liberca). Jeho priateľka, česká trojnásobná olympionička v zjazdovom lyžovaní Petra Zakouřilová, s ktorou žil, síce privolala rýchlo sanitku, ale už sa mu nedalo pomôcť. Podľa našich informácií mal dlhodobé problémy s krvným tlakom, čo bolo zrejme dedičné. Aj jeho otec podobne náhle zomrel v mladom veku - v čase, keď bol Vlado Kovár len na prahu dospelosti.
Ako pretekár bol Kovár súčasťou mimoriadne mladého reprezentačného tímu mužov Slovenska, ktorý sa v druhej polovici 90. rokov minulého storočia sformoval prakticky zo samých vekom ešte juniorov. Jediný vekom „muž“ v tíme bol vtedy 20-ročný Andrej Huťka, ostatní mali len od 16 do 18 rokov.
V reprezentačnom tíme pod vedením najprv Petra Molčana a potom Rastislava Danišku boli viacerí pretekári, ktorí sa takisto ako Vladimír Kovár objavili skôr či neskôr aj v seriáli Svetového pohára – Michal Rajčan, Andrej Prevuzňák (dnes tréner Slovenky v českých farbách Martiny Dubovskej), Martin Chorogwicki a Ivan Heimschild, okrem nich aj Matej Gemza (súčasný asistent trénera Petry Vlhovej Magoniho), Ivo Šoltýs, Maroš Hudík (neskôr veľmi úspešný navádzač zrakovo znevýhodnených zjazdárov), Tomáš Hudec (neskôr tréner Petry Vlhovej) a Ľuboš Vaculčík.
Vlado Kovár v tejto partii patril k najtalentovanejším. V seriáli Svetového pohára debutoval už ako osemnásťročný. Miloval rýchlosť a najviac mu sedel zjazd. Práve ten sa stal pre jeho ďalšiu pretekársku kariéru osudný. Pred Silvestrom 1996 utrpel vo veľmi náročnom zjazde SP v Bormiu ťažký pád, pri ktorom si potrhal väzy. „Vlado sa na zjazdovky vrátil, ale po tom zranení to už nikdy nebolo také, ako predtým,“ zaspomínal si na jedného zo svojich bývalých zverencov v telefonáte vtedajší reprezentačný tréner Rastislav Daniška. „Ak si dobre pamätám, ďalšie vážnejšie zranenie utrpel v Sestriere. Aj po ňom síce ešte v USA odjazdil veľmi slušne niekoľko super-G, ale plakal, že zranenia mu viac neumožnia,“ doplnil od Kovára o dva roky mladší Ivan Heimschild.
Kariéru ukončil Vladimír Kovár len vo veku 22 rokov v sezóne 2000/01. Prakticky hneď sa stal asistentom reprezentačného trénera mužov Jozefa Smekala. Spoločne boli na ZOH 2002 v Salt Lake City, kde viedli dvojicu Michal Rajčan a Ivan Heimschild, Vlado sa staral aj o servis ich lyží. Potom prišiel do tímu Veroniky Zuzulovej ako asistent trénera Timoteja Zuzulu.
„V našom tíme bol Vlado niekoľko rokov – hádam päť či šesť. Bol výraznou posilou. Bol to kvalitný tréner s vysokými ambíciami, v práci dobre uplatňoval vlastné pretekárske skúsenosti. Nečudo, že sa neskôr stal reprezentačným trénerom v Poľsku a jedného poľského jazdca viedol aj na pretekoch Svetového pohára,“ zaspomínal si Timotej Zuzula.
Pri poľskom tíme Vladimír Kovár pôsobil dosť veľa rokov. Bol tam spolu s ďalším slovenským trénerom Branislavom Bizíkom. Počas ZOH 2014 v Soči boli spoločne navštíviť svojich starých zjazdárskych kamarátov v slovenskej olympijskej výprave. Dobre sme si vtedy pokecali pri káve a aj pri nejakom tom štamperlíku...
Po šokujúcej správe o jeho náhlej smrti som sa spojil s Michalom Rajčanom a Ivanom Heimschildom, s ktorými bol Vladimír Kovár ako pretekár v reprezentácii Slovenska a ako jeden z dvojice ich trénerov na ZOH 2002 v Salt Lake City.
Michal Rajčan, ktorý pred niekoľkými rokmi viedol úsek alpských disciplín Slovenskej lyžiarskej asociácie, sa očividne vo veľkom žiali z nečakanej straty priateľa v telefóne prakticky nezmohol na reakciu.
Ivan Heimschild sa síce priznal, že odkedy sa dopočul tú správu, spomienky na Vlada ho stále prenasledujú a strašne ho mrzí, že nestihli rozlúčiť (hneď však dodal, že kto by také niečo čakal, aby sa niekto vo veku 42 rokov navždy lúčil...), ale potom sa rozhovoril: „Vlado bol skvelý chlap. Medzi našou starou partiou práve on pôsobil akoby taká spojka. Naše cesty sa pobrali rôznymi smermi a často sme o sebe navzájom nevedeli, ale práve Vlado bol ten, kto nás v prípade potreby vedel poprepájať. Bol aj veľký dobrák, ktorý kamarátom nevedel povedať nie. Keď som ho poprosil, či by mi neprišiel pomôcť vymaľovať byt, bez problémov prišiel, aj keď žil v inom meste. Vždy mal na tvári úsmev a tak si ho aj budem pamätať.“
Heimschild nikdy nezabudne na svoje posledné stretnutie s priateľom, ktoré bolo pred poldruha rokom. Zariadila ho náhoda: „Predvlani v lete som išiel autom cez Šturec a zrazu som videl, že na zvodidlá pri ceste sa ,namotala´ motocyklistka. Zastavil som auto a išiel som ju ratovať. Mala zlomené obidve nohy. Zrazu pri nás zastalo ďalšie auto, z ktorého vystúpil Vlado Kovár s Petrou Zakouřilovou. Hneď mi začali pomáhať. Vidíte – tým, že sme žili každý inde, naše stretnutia bývali zriedkavé, ale takto nás dala dohromady náhoda...“ Ivan Heimschild dodal, že vo sne ho posledné dva dni stále prenasleduje spomienka na Vladov večný úsmev.
Posledné dve sezóny pôsobil Vladimír Kovár ako šéftréner českej juniorskej reprezentácie. Preto mu po náhlom úmrtí venovali aj peknú spomienku na internetovej stránke Zväzu lyžiarov Českej republiky (SLČR): „Opustil nás skvelý trenér, srdciar, vynikajúci motivátor, ale hlavne slušný a priateľský človek. Úprimnú sústrasť priateľke Petre a celej jeho rodine. Vlado, ďakujeme Ti za skvelú a inšpirujúcu spoluprácu,“ uviedol v tlačovej správe predseda úseku alpských disciplín SLČR Ladislav Forejtek.
Dcéra Vladimíra Kovára Laura Kovárová vlani štartovala na zimných hrách mládeže v Lausanne v slovenskej výprave ako skialpinistka. V miešanej štafete spolu s Matúšom Černekom obsadili 9. miesto. Jej otec bol na rovnakom podujatí ako tréner mladých českých zjazdárov. Žiaľ, na ďalšie športové ani iné podujatie sa už nikdy nedostane...
Česť jeho pamiatke!
