Zomrel prezident Európskych olympijských výborov Janez Kocijančič
Vo veku 78 rokov zomrel v pondelok 1. júna krátko po 17.00 h po vážnej chorobe jeden z najvplyvnejších mužov európskeho športu, prezident Európskych olympijských výborov Janez Kocijančič. Slovenský olympijský a športový výbor prijal správu o úmrtí s hlbokým zármutkom a súcití s rodinou zosnulého.
Janez Kocijančič bol historicky prvý prezident Slovinského olympijského výboru. V novembri 2017 ho zvolili za ôsmeho prezidenta Európskych olympijských výborov (EOV). K Slovensku mal veľmi blízky vzťah a medzi Slovákmi veľa priateľov. Vlani v októbri odovzdal bývalému prezidentovi Slovenského olympijského výboru a dnes čestnému prezidentovi Slovenského olympijského a športového výboru Františkovi Chmelárovi najvyššie vyznamenanie EOV – EOC Order of Merit. S Chmelárom úzko spolupracoval vo výkonnom výbore EOV, rovnako v posledných rokoch s Jozefom Libom. „Európske olympijské hnutie utrpelo veľkú stratu. Janez Kocijančič zanechal nezmazateľnú stopu v športe v bývalej Juhoslávii, neskôr v Slovinsku i celej Európe. Správu o jeho úmrtí sme prijali s veľkým zármutkom. Smútime a súcitíme s celou jeho rodinou, ktorej vyjadrujeme sústrasť, i so slovinskými športovými priateľmi,“ uviedol generálny sekretár Slovenského olympijského a športového výboru a člen výkonného výboru EOV Jozef Liba.
Kocijančič, rodák z Ľubľany (nar. 20. októbra 1941), bol vyštudovaný právnik. V roku 2010 získal na právnickej fakulte Ľubľanskej univerzity aj doktorát s dizertačnou prácou Právna doktrína a prax v oblasti športu v Európskej únii. Už počas vysokoškolských čias v 60. rokoch bol aktívny. V roku 1961 až 1963 viedol študentský spolok na univerzite v Ľubľane, neskôr bol predsedom Združenia mládeže Slovinska (1966 – 1968) a Združenia mládeže Juhoslávie (1968 – 1971). Bol blízkym spolupracovníkom juhoslovanského predsedu vlády Stana Kavčiča, v jeho vláde bol ministrom. Po páde Kavčičovej vlády v roku 1973 musel odísť z politickej scény a venoval sa ekonomike. Dlho bol riaditeľom leteckej spoločnosti Adria Airways. V 80. rokoch 20. storočia sa do politiky vrátil, bol členom slovinského parlamentu. Obhajoval aj práva albánskeho obyvateľstva v Kosove.
Veľkú časť svojho života však obetoval športu. Rád si zahral tenis a golf, v zime lyžoval. Prvýkrát sa zúčastnil ako funkcionár na olympijských hrách v roku 1972 v Mníchove, odvtedy až do Pjongčangu 2018 nechýbal na vrcholných olympijských podujatiach. Angažoval sa najmä vo svete lyžovania. V rokoch 1974 až 1984 viedol Slovinský lyžiarsky zväz, v rokoch 1984 až 1988 juhoslovanský. Od roku 1981 bol členom výkonného výboru Medzinárodnej lyžiarskej federácie, v roku 2010 ho zvolili za jej viceprezidenta. Slovinský olympijský výbor viedol v rokoch 1991 až 2014, do exekutívy Európskych olympijských výborov ho zvolili v roku 2013.
Od novembra 2017 vo funkcii prezidenta EOV dohliadal aj na úspešné zorganizovanie vlaňajších II. Európskych hier v Minsku i Európskych olympijských festivalov mládeže 2019 v Baku a Sarajeve. Pred pár týždňami napísal prezidentovi Slovenského olympijského a športového výboru Antonovi Siekelovi i primátorovi Banskej Bystrice Jánovi Noskovi list, v ktorom ocenil, že v náročných časoch koronakrízy Slovensko nevzdalo prípravy EYOF. Ten sa uskutoční v lete 2022.
Mnohí ho oceňovali za jeho neochvejnú vieru v silu športu a jednotu olympijského hnutia. Okrem prezidentovania v EOV bol viceprezidentom Asociácie národných olympijských výborov (ANOC) pre Európu. „V mene Slovinskej republiky i svojom vyjadrujem sústrasť rodine zosnulého Janeza Kocijančiča, významnej osobnosti slovinského politického a športového života,“ uviedol na sociálnej sieti Twitter slovinský prezident Borut Pahor.
Česť pamiatke Janeza Kocijančiča!
