Zriadenie Ministerstva cestovného ruchu a športu SR: Šanca na posilnenie postavenia športu
V utorok 25. júna vyšiel časopisecký magazín Slovenského olympijského a športového výboru OLYMPIC.sk jar/leto 2024. Na webe olympic.sk budeme postupne zverejňovať viacero článkov z jeho bohatého obsahu. V texte „Šanca na posilnenie postavenia športu“ sa právnik Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Patrik Hrbek venoval začiatkom pôsobenia Ministerstva športu a cestovného ruchu SR a jeho prioritám.
Začiatky Ministerstva cestovného ruchu a športu SR
Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky (MCRŠ SR) vzniklo 1. februára 2024 s ambicióznymi cieľmi posilniť a skvalitniť oba sektory, zlepšiť ich synergický efekt a zvýšiť prínos oboch odvetví pre štátny rozpočet.
Vznik nového ministerstva, ktoré v aktuálnej vládnej koalícii po vlaňajších parlamentných voľbách politicky presadila Slovenská národná strana, si vyžiadal zmenu kompetenčného zákona a prináša viaceré očakávania.
V oblasti športu sa MCRŠ SR chce zamerať na zlepšenie športovej infraštruktúry, efektívnejšiu podporu vrcholového športu, ale i na zlepšenie podmienok pre amatérsky šport a celkové pozdvihnutie významu športu v spoločnosti. Sústredí sa aj na prilákanie súkromných sponzorov, ktorí by mohli športu na Slovensku výrazne pomôcť.
Rezort prezentuje ambíciu vniesť do oblasti športu viac transparentnosti, znížiť byrokratické zaťaženie a zároveň zabezpečiť navýšené financovanie ako investíciu do prosperujúcej a zdravšej budúcnosti Slovenska.
Rezort bude hospodáriť s rozpočtom približne 236 miliónov eur. Na prevádzku ministerstva je určených päť percent, zvyšné prostriedky pôjdu na výzvy a plánované projekty v športe a v cestovnom ruchu. Počet zamestnancov by sa mal pohybovať medzi 150 – 200.
Športové hnutie vznik nového rezortu ocenilo
Najvyšší predstavitelia slovenského športového hnutia vyzdvihujú spoluprácu s novým rezortom a význam spoločného dialógu pre efektívnu podporu tejto významnej oblasti a jej rozvoj. „Máme s kým rokovať, zdieľať údaje, ktoré máme k dispozícii, a spoločne hľadať, čo je pre slovenský šport najlepšie a najefektívnejšie. Dialóg a porozumenie strán sú dôležité. Športové hnutie môže byť príkladom pre ostatné sféry spoločnosti, ako diskutovať a hľadať názorové prieniky,“ povedal na aprílovom stretnutí so zástupcami členov SOŠV aj s predstaviteľmi MCRŠ SR prezident SOŠV Anton Siekel.
Prvé kroky a iniciatívy
Minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi (nominant SNS) predstavil na májovej tlačovej konferencii aktivity rezortu za prvé týždne jeho existencie.
Prvé mesiace bola činnosť rezortu venovaná najmä kreovaniu organizačného poriadku, organizačnej štruktúry, štatútu, ktorý schvaľovala vláda, ale taktiež riešeniu personálnych otázok. Vedenie nového ústredného orgánu štátnej správy muselo riešiť napojenie na štátny rozpočet, centrálny ekonomický a rozpočtový systém, ale i na ďalšie štátne informačné systémy. Ministerstvo preberalo podriadené organizácie, riešili sa nové zriaďovacie listiny, prípravy zmlúv a personálne i technické zabezpečenie rezortu.
Medzi najdôležitejšie realizované aktivity počas prvých 100 dní nového ministerstva zaradil jeho šéf Dušan Keketi navýšenie finančnej podpory národných športových zväzov o 13 miliónov eur, finančnú podporu viac ako 16 významných športových po dujatí vo výške dvoch miliónov eur, vyplatenie finančných prostriedkov pre športovcov Top tímu vo výške 80 % (vzhľadom na blížiace sa olympijské hry) a naštartovanie diskusií o novelách Zákona o športe a Zákona o Fonde na podporu športu.
Ako ďalej minister uviedol, zamestnanci rezortu tiež hľadajú možnosti podpory športu zo strany Slovakia Travel a ešte vo väčšej miere ako doteraz od Národnej lotériovej spoločnosti TIPOS, a. s., ktorá prešla pod nové ministerstvo.
Okrem týchto a bežných denných aktivít pracuje sekcia športu momentálne na viacerých projektoch, ktoré sú v určitom stupni rozpracovanosti a plánovania. V nasledujúcej časti predstavíme tie najvýznamnejšie.
Rozvoj športovej infraštruktúry
Nový rezort chce venovať pozornosť rozvoju športovej infraštruktúry. Okrem budovania a modernizácie bežných regionálnych športovísk sa chce ministerstvo sústrediť aj na športovú infraštruktúru národného významu.
Podľa ministra absentuje adekvátna infraštruktúra pre športy, ktorých reprezentanti pravidelne prinášajú pre Slovensko medaily z olympijských hier alebo z majstrovstiev sveta. Je preto dôležité tejto problematike venovať pozornosť. Zdôraznil však, že výstavba športovej infraštruktúry sa musí riadiť princípom dlhodobej udržateľnosti projektov.
Rezort tiež rokuje s Ministerstvom financií SR a so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou o zmene financovania športovej infraštruktúry tak, aby mohla mať aj dlhodobý charakter a nebola postavená len na nenávratných príspevkoch na konkrétny rok.
Nedávno tiež došlo k významnému navýšeniu financií výzvy Fondu na podporu športu INFRA 4. Okrem toho prebiehajú rokovania o revízii využitia zdrojov fondov EÚ a Plánu obnovy ako možností dodatočného financovania športu.
Legislatíva
V rámci tohto zamerania ministerstvo prezentuje snahy zlepšiť problematickú legislatívu v tomto sektore s cieľom umožniť efektívnejšiu a jasnejšiu podporu športu. V súčasnosti prebiehajú práce na novelizácii Zákona o športe a Zákona o Fonde na podporu športu.
V rámci Zákona o športe chce ministerstvo odstrániť nadbytočnú administratívnu záťaž, nejednoznačnosť ustanovení, upraviť v praxi problematické paragrafy, zefektívniť boj proti negatívnym javom v športe, ale i zatraktívniť sponzoring. Diskutuje sa tiež o zmene vzorca na výpočet príspevku uznaným športom, ako aj o odvodoch profesionálnych športovcov. Zmenami by mal prejsť tiež projekt Top tímu. Ministerstvo má aj ambíciu zjednodušiť problematiku riešenia sporov v športe, či stratu spôsobilosti športových organizácií.
V prípade Zákona o Fonde na podporu športu je cieľom legislatívnej iniciatívy zvýšenie alokácie pre rozvojové projekty Fondu na podporu športu, redefinícia kategorizácie športovej infraštruktúry, ktorú bude možné podporiť, ale i rozšírenie oblastí podpory.
Ministerstvo tiež realizuje ďalšie medzirezortné diskusie o možnostiach navýšenia zdrojov pre športový sektor.
Podpora športových podujatí
„Vrcholné športové podujatia prinášajú reklamu pre Slovensko a aj finančný efekt. Tam budeme spolupracovať so zväzmi,“ povedal minister Dušan Keketi. V súčasnosti už rezort schválil finančnú podporu 16 významných športových podujatí, ako napríklad Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, ktorý v tomto roku oslávi 100 rokov od vzniku.
Športové zväzy môžu nahlasovať ďalšie plánované významné medzinárodné podujatia, pri ktorých chcú žiadať štát o podporu. V rámci tejto problematiky rezort vypracoval usmernenie, ktorého cieľom je priblížiť a uľahčiť proces žiadania o podporu pre tieto podujatia.
Zber dát a digitalizácia
Ministerstvo sa chce v najbližšom období sústrediť na zber dát a digitalizáciu. Šéf rezortu prezentoval najmä potrebnú pasportizáciu športovísk a dobudovanie Informačného systému športu. Inovácie, digitalizácia a maximálne využitie informatizácie a dát v športe majú napomôcť lepšej správe a strategickému plánovaniu.
Ministerstvo už začalo so zberom dát a národné športové zväzy aj národné športové organizácie vyzvalo na spoluprácu. Požiadalo ich o zber informácií o chýbajúcej športovej infraštruktúre národného a regionálneho významu, o plánovaných významných športových podujatiach medzinárodného významu v najbližších rokoch, prípadne o možnosti uchádzať sa o takéto podujatie, ako aj o návrhy na zlepšenie rozvoja slovenského športu.
Ďalšie oblasti aktivít
Medzi ďalšie dôležité aktivity, na ktoré sa chce nový rezort zamerať, patrí napríklad vypracovanie dlhodobej stratégie rozvoja športu, nastavovanie schém čerpania eurofondov, riešenie otázky nedostatku športových odborníkov, vzdelávanie v tejto oblasti, či maximálne využitie informatizácie a dát v športe.
Ambíciou príslušných sekcií je tiež komparácia systémov v zahraničí a nastavovanie koncepčných a strategických dokumentov. V tejto súvislosti sa predstavitelia rezortu už viackrát stretli so zahraničnými partnermi z okolitých krajín.
Prezentované sú aj plánované aktivity v rámci regiónov, pretože šport aj cestovný ruch sú neoddeliteľnou súčasťou regionálneho rozvoja.
Čo sa týka školského športu, ten zostal v pôsobnosti rezortu školstva, avšak Ministerstvo cestovného ruchu a športu plánuje v rámci tejto problematiky intenzívnu spoluprácu a metodické usmerňovanie. Rezort napríklad významnou finančnou čiastkou podporil aj majstrovstvá Slovenskej republiky v školskom športe s názvom Superfinále 2024.
ŠTRUKTÚRA A RIADIACI PRACOVNÍCI SEKTORU ŠPORTU NA MCRŠ SR
Štátny tajomník pre šport: JÁN KRIŠANDA
SEKCIA FINANCOVANIA ŠPORTU A ŠTÁTNEJ ŠPORTOVEJ POLITIKY
Generálna riaditeľka sekcie: MAGDALÉNA DANIHELOVÁ
Riaditeľ odboru financovania športu: JÁN TARABA
Riaditeľ odboru štátnej športovej politiky: PETER MELNÍČEK
SEKCIA ŠPORTU
Generálny riaditeľ: MILOŠ TOMÁŠ
Riaditeľ odboru vrcholového športu a športovo talentovanej mládeže: TOMÁŠ SINGER
Riaditeľka odboru vzdelávania, inovácií a prierezových činnosti: MONIKA ŠIŠKOVÁ
Riaditeľ odboru rozvoja športovej infraštruktúry a podpory športových podujatí: TOMÁŠ ČERVEŇÁK
Dôležitý krok pre budúcnosť
Vznik Ministerstva cestovného ruchu a športu SR je dôležitým krokom pre budúcnosť oboch sektorov. Nový rezort potrebuje čas, aby sa mohol naplno etablovať a efektívne plniť svoje úlohy a vytýčené ciele. Vytvorenie mini sterstva zahŕňa viac než len admini stratívne kroky. Vyžaduje si dôkladné plánovanie, jasné definovanie cieľov a neustálu spoluprácu so športovými organizáciami, klubmi a so samotnými športovcami.
Na začiatku môže nové ministerstvo čeliť rôznym výzvam, ako sú byrokratické prekážky, nedostatok zdrojov alebo potreba získať dôveru verejnosti a športovej komunity. Každý z týchto krokov je nevyhnutnou súčasťou rastu a budovania pevnej základne pre budúce úspechy.
Čas tiež umožňuje ministerstvu vytvoriť si meno a získať reputáciu seriózneho a spoľahlivého partnera pre športové iniciatívy. Potrebné reformy, ako zlepšenie súčasnej legislatívy, modernizácia infraštruktúry, podpora mladých talentov či zvyšovanie kvality tréningových programov, neprinášajú okamžité výsledky, ale vyžadujú si systematickú a dlhodobú (spolu)prácu. Preto je dôležité akceptovať potrebu času pri budovaní nového ministerstva. Trpezlivosť, strategické plánovanie a neustále zlepšovanie procesov môžu priniesť ovocie v podobe zvýšenej kvality športu, jeho podmienok, spokojnosti športovcov, športových odborníkov, športových organizácií a lepších výsledkov na národnej aj medzinárodnej úrovni.
Apel čestného prezidenta SOŠV
Čestný prezident SOŠV František Chmelár na májovom 65. valnom zhromaždení SOŠV apeloval na delegátov: „Bolo by obrovskou chybou nevyužiť vznik ministerstva. Má pred sebou veľkú výzvu, pretože je potrebné veľa naprávať z minulosti. Vyzývam nás všetkých, aby sme ministerstvo nielen rešpektovali, ale aby sme mu boli nápomocní, aby sme komunikovali a prichádzali s nápadmi.“
Cestovný ruch
Okrem športu nové ministerstvo zastrešuje aj oblasť cestovného ruchu. V nej sa chce zamerať na rozvoj turizmu v regiónoch a na prilákanie zahraničných návštevníkov. Rezort plánuje spustiť projekt eVisitor, ktorý má zabezpečovať dáta o pohybe turistov na Slovensku a tak pomôcť pri stanovovaní budúcich stratégií.
Nový rezort sa v poslednom období zameral aj na zmapovanie atrakcií cestovného ruchu, aby bola propagácia cielená a efektívna. Rezort chce tiež hľadať možnosti dodatočného financovania cestovného ruchu prostredníctvom eurofondov a plánu obnovy. Cieľom je tiež vznik Fondu na podporu cestovného ruchu. Z dôvodu nedostatku zamestnancov v tomto sektore na Slovensku chce ministerstvo spolu so školami zatraktívniť štúdium v oblasti gastra a hotelierstva.
Sídlo na nábreží Dunaja
Vláda Slovenskej republiky schválila dňa 8. mája 2024 nové sídlo rezortu, ktorým sú priestory budovy Sklad č. 7 na nábreží Dunaja, v bezprostrednej blízkosti obchodno-administratívneho centra na Pribinovej ulici. Táto historická budova (na fotografii), navrhnutá vo funkcionalistickom štýle a postavená v 20. rokoch 20. storočia, ponúka moderné priestory v blízkosti centra mesta. Sklad č. 7 bratislavského prístavu je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky ako pamiatka priemyselnej architektúry.
