Keď som mala asi 5 rokov, dostala som od rodičov za úlohu vybrať si šport, ktorému sa budem venovať. Vybrala som si tenis. A tak ma moja mamina odviedla na môj prvý tenisový tréning. Keď som si však uvedomila, že na tréningu nebudem sama, ale budú tam aj iné deti, otočila som sa a odišla som. Začala som s tancovaním, no nanešťastie ma aj to po pár rokoch prestalo baviť.

Raz ma však môj starší brat zobral na jeho bikrosový tréning. Najprv sa mi to vôbec nepáčilo, ale viac-menej som nemala na výber, tak som trénovala spolu s ostatnými. Ku koncu tréningu som mala aj pár nových kamarátov, a tak som sa rozhodla, že na tréningy budem chodiť častejšie. V mojich ôsmich rokoch som sa zúčastnila prvých veľkých pretekoch. Boli to majstrovstvá Európy v Belgicku. Nevedela som, čo od toho očakávať, ale nakoniec som sa dostala až do finále, kde som sa umiestnila na šiestom mieste.

Ak by ste mi vtedy povedali, že o pár rokov budem jazdiť v eliťáckej kategórii a budem v Juniorskom olympijskom tíme, bola by som na seba nesmierne hrdá a tešila by som sa, čo ma v budúcnosti čaká. A preto, aj keď sa teraz zamyslím nad budúcnosťou, teším sa na to, čo mi život prinesie a aké prekážky budem musieť zdolať.