S triatlonom som vyrastala odmalička. Začalo to, keď som ešte v kočíku sledovala súťažiť môjho otca, ale pravdupovediac, omnoho viac ma bavilo šport robiť, ako sa naň iba pozerať. Už od malého veku som bola zoznámená s rôznymi športami. V 5 rokoch som sa naučila plávať, bicyklovať.
V tomto veku som absolvovala aj svoje prvé aquatlonové preteky, samozrejme iba pre zábavu - behala som na boso. Naša rodina v podstate žila športom. Chodili sme na turistiky, lyžovačky. Keď som bola prváčka na základnej škole, rodičia ma prihlásili na plávanie do Trenčína a tiež na atletiku do Dubnice, pre všeobecný pohybový rozvoj. Hádzala som kriketkou, skákala do diaľky, behala 60-tky...
Konkrétnejšie triatlonu som sa pod vedením svojho otca začala venovať ako 11-ročná. Začala som chodiť na preteky Slovenského pohára v triatlone. Naháňala som sa na pretekoch s dievčatami aj s chlapcami. V 14-tich rokoch som začala trénovať špeciálne triatlon. Minulý rok som sa ako 16-ročná mohla prvýkrát zúčastniť aj na medzinárodných pretekoch a skončilo to až na majstrovstvách sveta s nádherným 5. miestom v juniorskej kategórii do 19 rokov.
Som nesmierne vďačná, že som bola odmalička vedená k tomuto úžasnému športu. Triatlon je vlastne kombinácia troch zásadne odlišných disciplín plávania, cyklistiky, behu a zároveň taktiky a napätia, pretože scenár pretekov nikdy nie je vopred jasný a to ma na ňom najviac baví.
