Šport bol už odmalička mojou súčasťou. Najprv som pretekala v turisticko-orientačnom behu a nedávno som sa stala aj úspešnou absolventkou baletu na ZUŠ. K lezeniu som sa dostala ako dvanásťročná, keď ma na skaly prvýkrát zobral môj brat. Už vtedy som mala pocit, že to nebude len ďalšia mimoškolská aktivita. Vedela som, že toto bude niečo viac. Začala som sa lezeniu venovať intenzívnejšie. Moje začiatky boli hlavne na skalách a na malej lezeckej stene v Žiline. Časom som sa zlepšovala a chcela som trénovať stále viac a viac, aby som sa mohla stať najlepšou verziou samej seba. O dva roky neskôr som sa zúčastnila na majstrovstvách Slovenska v lezení s lanom. Šla som zo srandy, iba že to skúsim. Domov som prišla s bronzovou medailou a pozvánkou do slovenskej reprezentácie. Celé to bolo ako sen. Od toho momentu som na sebe pracovala ešte viac. Uvedomovala som si, že ak chcem byť naozaj dobrá, bude ma to stáť veľa síl. To ma však nikdy neodradilo. Kebyže mi 3 roky dozadu niekto povie, že budem cestovať po Európe a pracovať na sebe každý deň, neuverím im. Avšak sen sa stal skutočnosťou a ja som vďačná, že môžem. Lezenie pre mňa už nie je len športom, je to súčasť toho, kým som.