Ako malá som robila balet, ale vadilo mi, že ma tam len drilujú a nemohla som byť sama sebou. Môj brat sa venoval breakingu a vždy som mu závidela a potajomky som si skúšala tanečné moves pri ňom, tak aby to moja mamka nevidela. Jedného dňa si môj brat posadil mamku a vysvetlil jej, že vo mne vidí veľký potenciál, ktorý by som mala využiť. od tej chvíle sa s tým musela mamka vyrovnať, že nebudem dievčatko v drese a konťou na hlave, ale začnem byť konečne tým, prečo som sa narodila. Som rebel, vždy som iná, breaking a tanečné battle je niečo, kde môžem byť sama sebou. Od 7 rokov som trénovala s dospelými chlapmi, moji rodičia so mnou začali chodiť na tie najlepšie tanečné kempy, workshopy a tanečné súťaže. Po 3 rokoch ma už nemal kto v Košiciach trénovať a posunúť a pretože som bola na takej úrovni, rodičia sa rozhodli predať byt a presťahovať sa do chaty, ktorú sme mali na víkendy. Chatu prerobili na celoročné bývanie a postavili nám menšiu halu na trénovanie. Istý čas som sa posúvala len vďaka worshopom a neustálemu cestovaniu s mojimi rodičmi, ktorý sa vždy starajú, aby som trénovala so svetovou špičkou v breaku. Kým sa ostatné deti hrajú a užívajú si víkendy a prázdniny, ja prídem domov a pracujem sama na sebe, či som to robila správne sa dozviem až na battly a v tom je to trénovanie náročné, ale o to hodnotnejšie. Za všetko čo som zatiaľ dosiahla vďačím svojej rodine, nakoľko breaking je na Slovensku nepochopený, ale pre mňa je break umenie, ktoré vystihuje mňa, môj životný príbeh, viem v ňom prejaviť svoje emócie, viem, že som iná, to som ja B-girl Vanda.