Narodila som sa 16. marca 2002 v Bratislave. Od narodenia mám len jeden hendikep. Nevidím. Ale napriek tomu sa snažím dosahovať v para plávaní čo najlepšie výsledky. Chodím do deviateho ročníka na ZŠ pre nevidiace a slabozraké deti. Keď sa mama dozvedela o existencii plaveckého klubu pre telesne a zrakovo postihnutých športovcov, išli sme sa pozrieť na jeden tréning a už sme zostali. Som členkou Plaveckého klubu telesne a zrakovo postihnutých športovcov DOLPHINS v Bratislave, do ktorého som vstúpila koncom roka 2012. S plávaním som začala dosť neskoro, v desiatich rokoch. Trénujeme v bazéne na Mokrohájskej ulici, kde trénovali aj takí plavci, ako sú Katarína Listopadová, Tomáš Klobučník, Richard Varga a Richard Nagy. Máme dvojfázové tréningy a k tomu ešte patrí aj suchý tréning. Mojím najobľúbenejším plaveckým štýlom je kraul. Keďže som úplne nevidiaca, trvá mi dlhšie naučiť sa napríklad dobrý štart. Tiež mám problém plávať v strede dráhy. Často sa mi stane, že narazím do dráhy a to ma spomaľuje. Musím tiež dostávať signály, kedy sa blíži koniec bazéna. Na to potrebujem podľa pravidiel plávania IPC "tappera" na každom konci bazéna. Na jej konci je mäkká loptička, aby ma neporanili, keď mi ňou dajú signál, aby som v plnej rýchlosti nenarazila do steny a neublížila som si. Najvyššou métou je pre mňa účasť na paralympijských hrách a zisk medaily. V roku 2014 som sa zúčastnila na ME IPC (International Paralympic Committee) seniorov v holandskom Einhovene, na ktorých som bola najmladšou účastníčkou. V roku 2015 som už bola účastníčkou aj MS IPC v škótskom Glasgowe, kde som bola tiež najmladšia. V máji 2016 sa konali otvorené ME IPC 2016 vo Funchale na portugalskej Madeire, kde som splnila päť B-limitov o účasť na paralympijských hrách do Ria de Janeiro. V škole som si zlomila prst na ruke, a tak som sa nakoniec do Ria nedostala. Splnila som však päť limitov účasti na seniorské MS IPC. Mojím vzorom ja plavkyňa z nášho klubu, Karina Petrikovičová, s ktorou budeme spolu reprezentovať. Chcela by som štartovať aj na paralympijských hrách v Tokiu v roku 2020. Na oddych mám málo času. Keď chodím na tréning pred vyučovaním ráno na šiestu hodinu a potom po vyučovaní, cez víkendy som často na súťažiach, už mi nezostáva veľa času na oddychovanie, ale zatiaľ to zvládam. Okrem plávania, ak mi to čas dovolí, si rada zahrám nejakú akčnú hru na Xboxe, počúvam live stream a dobrú hudbu, rada pozerám filmy. Od mala som rada jazdila na bicykli, najprv s ocinom, teraz sa viem bicyklovať už aj sama, strieľala som aj z luku a v podstate mi žiaden šport nie je cudzí.