Skalický génius s hokejkou Žigmund Pálffy
Mal talent od Boha, jeho nenapodobiteľné kúsky na ľade milovali fanúšikovia, oceňovali hokejoví odborníci. ŽIGMUND PÁLFFY bol vždy originál aj vďaka svojmu nezávislému pohľadu na hokej, vnímavosti. Jedinečný zjav slovenského hokeja oslávil pred zopár mesiacmi, 5. mája, päťdesiatku.
Drobný Pálffy, ktorého prezývali v Skalici „Čiky“, si najskôr tykal s futbalovou loptou. Trávnaté ihrisko pred jeho skalickým panelákom bolo o zopár metrov bližšie než zimný štadión. V žiackych kategóriách ho dvakrát vyhlásili za najlepšieho futbalistu skalického okresu.
Článok vyšiel v novom vydaní časopického magazínu Olympic.sk. Celý aj s textom o dvojičke Žigmunda Pálffyho Jozefovi Stümpelovi si môžete pozrieť aj v elektronickej verzii.
Talent od Boha
V piatej triede sa však Žigo musel rozhodnúť. V Skalici v tom čase otvorili športovú hokejovú triedu a Pálffy privolil. Od začiatkov žiackych ročníkov ho vyhlasovali za najlepšieho strelca napriek tomu, že hrával s minimálne o rok staršími spoluhráčmi.
„Už keď som ho mal v prípravke, bolo mi jasné, že to nebude len taký bežný hokejista,“ spomínal na Pálffyho začiatky na skalickom ľade jeho prvý tréner František Kazinota.
„Z paneláku na Športovej ulici mal zimný štadión krížom cez ulicu a hoci chodil na tréning medzi poslednými, na plochu vykorčuľoval medzi prvými. Bleskovo sa prezliekal. A furt sa smial. Pohoďák. Zobral si puk a háčkoval s ním po ľade. Iným chlapcom odskakoval od čepele, no on si vari na ňu dával asfalt alebo čo.“
Mládežnícky kouč Zbyněk Černý ho viedol v doraste od 14 rokov a aj on sa zavše začudoval: „Nikdy nezabudnem na testy rýchlosti na dĺžku klziska. Neveril som vlastným očiam. Pálffy mal rýchlejší čas pri korčuľovaní s pukom ako bez neho. Vždy. Všetci ostatní to mali naopak.“
ŽIGMUND PÁLFFY
Dátum narodenia: 5. mája 1972 v Skalici
Výška/hmotnosť: 183 cm, 83 kg
Post: pravé krídlo
Kluby: HK Nitra, Dukla Trenčín, HK 36 Skalica, Slavia Praha (ČR), Salt Lake City Golden Eagles (IHL), Denver Grizzlies (IHL), New York Islanders (NHL), Los Angeles Kings (NHL), Pittsburgh Penguins (NHL)
Čevabčiči, nech sa páči
V rokoch 1987 až 1991 sa Pálffy vyučil na strednej odbornej škole v Senici za kuchára. „Moje výstupné dielo bolo čevabčiči,“ smial sa cestou na vyhlásenie najlepšieho nováčika roka federálnej hokejovej ligy do Slaného, kde sa ho dnes už nebohý vtedajší tréner Litvínova Ivan Hlinka snažil zlomiť na prestup za vtedy astronomickú sumu 20-tisíc korún mesačne.
Dovtedy mu pani učiteľka Huttová zvykla pripomínať: „Žigmund, uč sa, lebo ten hokej ťa neuživí.“
Do extraligy vkročil ako osemnásťročný na jeseň 1990 v drese Nitry v útoku s rovesníkom Jozefom Stümpelom a odvtedy sa datuje ich silné kamarátstvo. „Tí dvaja si razom padli do oka. Rozumeli si na ľade aj mimo neho,“ vravel ich tréner Rudolf Uličný. „Jožko sa v Nitre staral o Žiga ako starší brat. Na ľade sa výborne dopĺňali.“
Hneď v druhom kole ligy prekonal Pálffy vtedajšiu reprezentačnú brankársku jednotku Petra Břízu zo Sparty Praha. „Trvalo len chvíľu, kým každý odborník pochopil, že Žigo má talent od Boha. Mal oči aj na chrbte. Jeho najsilnejšou zbraňou bolo nevyspytateľné vedenie puku,“ spomína jeho vtedajší tréner v Nitre Rudolf Uličný.
V nasledujúcej sezóne sa Pálffy ocitol na vojenčine v Dukle Trenčín, kde ho tréner Július Šupler zaradil do formácie s Róbertom Petrovickým a Branislavom Jánošom, s ktorými utvoril najproduktívnejšiu formáciu v play-off. Dotlačili „vojakov“ k historickému prvému titulu vo federálnej lige.
„Žigo ma fascinoval zmenami smeru pri korčuľovaní. Po klamlivom pohybe jeho hokejové nohavice lietali na vtedy ešte chlapčenskej postave zotrvačnosťou na opačnú stranu. Bol kompletný hokejista s nenapodobiteľným riešením situácií. Nikto nikdy nevedel, čo spraví s pukom. Občas bol síce tvrdohlavý, ale rád si naňho spomínam. Vždy potiahol, keď bolo najviac treba, “ nostalgicky si povzdychol Šupler.
Žigmund Pálffy nechal na stole 12 miliónov dolárov
Kým sa dostal do NHL, stačil zamotať hlavu šéfom a trénerom v New York Islanders. V lete 1992 sa z večera na ráno zbalil a z prípravného kempu ušiel domov. To vraj nikdy nezažili. Po roku sa do New Yorku vrátil a už sa nedal zastaviť. Zapracoval na svojej muskulatúre, zdokonalil si angličtinu.
Hráčom Islanders bol do leta 1999, keď sa dohodol na zmluve s Los Angeles Kings. Po výlukovej sezóne 2004/05, ktorú strávil v Skalici i so svojou hokejovou „dvojičkou“ Jozefom Stümpelom v Slavii Praha, zamieril do Pittsburghu. V Penguins robil popri ňom prvé kroky v NHL Sidney Crosby a posledné zase Mario Lemieux.
Z Pittsburghu však prišla v roku 2006 pre hokejový svet absolútne nečakaná správa. Vtedajší generálny manažér „tučniakov“ Craig Patrick neveril vlastným ušiam. Pálffy mu jedného dňa oznámil, že s hokejom končí. Ako dôvod uviedol chronické bolesti ramena.
Uzavrel tak skvelých dvanásť sezón v NHL. V základnej časti odohral v tímoch New York Islanders, Los Angeles Kings a Pittsburgh Penguins 684 zápasov, nazbieral 713 bodov, dal 329 gólov. Len on, Stan Mikita a Peter Šťastný majú zo slovenských rodákov v štatistikách NHL viac ako jeden bod na zápas.
„Zdravie je prvoradé, chcel by som v budúcnosti ešte svoju dcérku zdvihnúť na ruky," oznámil vtedy v Pittsburghu dôvod návratu na Slovensko. Mal 33 rokov, pretrvávajúce problémy s ramenom a lekári mu už neodporúčali ďalšiu operáciu.
Pálffy si zo zmluvy s tímom Penguins odkrojil iba kúsok, na stole nechal 12 miliónov dolárov. Prekvapený zostali spolumajiteľ klubu Mario Lemieux aj vychádzajúca hviezda v útoku tučniakov Sidney Crosby.
Návrat domov
Po roku sa Pálffymu zdravotný stav zlepšil a ďalších päť sezón zabával divákov v extralige v rodnej Skalici. Vynechal ročník 2010/11, na výkonoch mužstva to bolo cítiť. Dal si prestávku. A znovu sa vrátil k mužstvu. A stal sa najproduktívnejším hráčom základnej časti extraligy.
„Chcem byť ako Gordie Howe, ktorý hral v NHL ako päťdesiatdvaročný,“ smial sa vtedy. Napokon túto vetu nenaplnil, s kariérou sa rozlúčil ako 41-ročný po sezóne 2012/13.
„Správa o konci Pálffyho kariéry ma neprekvapila. Mal som pocit, že v poslednej sezóne ho už hokej nebavil tak ako predtým. Treba si len spomenúť na odchod z Pittsburghu, keď ešte mohol v NHL pokračovať. Je svojský. Žigo bol dobrácky živel,“ spomínal si na svojho zverenca niekdajší reprezentačný tréner Ján Filc.
Skalica je Pálffyho srdcovka. Po návrate z NHL už nikde inde nehral, hoci ponuky sa hrnuli aj z KHL. Pôsobením doma pozdvihol úroveň materského klubu i celej extraligy. Skalicu potiahol v roku 2009 do finále proti Košiciam. Jeho 99 bodov zo základnej časti 2008/09 je dodnes neprekonateľným rekordom TIPOS extraligy.
Jeho kamaráti si spomínajú, ako sa raz vydal na extraligový zápas do Banskej Bystrice. Keď v prvých dvoch tretinách nastrieľal domácim štyri góly, vyzliekol si výstroj a autom odišiel domov. „Víťazstvo by ste už mali udržať,“ lúčil sa v šatni so spoluhráčmi. Vyhrali 7:1.
Pálffy rozdával v Skalici hokejovú radosť a chcel, aby po jeho boku vyrástli ďalší mladí hokejisti. Popri ňom vyrástol najmä Juraj Mikúš. Center to vďaka spoluhráčovi dotiahol až do reprezentácie. „Snažil som sa od Žiga pochytiť čo najviac aj na tréningu,“ vravel dnes už ostrieľaný extraligista Juraj Mikúš. „Niekedy som sa nechal uniesť jeho ľahkým korčuľovaním, prácou s pukom až tak, že som zabudol na svoje povinnosti na ľade.“
„Mal výnimočný talent. Vedel ho využiť v prospech kolektívu. Bol súčasťou výrazných úspechov slovenského hokeja, svojím spôsobom hry urobil veľký rozruch aj v NHL. V Skalici pri ňom vyrástlo niekoľko výborných hráčov. Jeho tvorivosť na ľade bola zaujímavá pre spoluhráčov i pre divákov. Pre popularitu hokeja u nás urobil veľmi veľa,“ charakterizoval člena Siene slávy IIHF, kam ho uviedli v roku 2019, Ján Filc.
Strojca dôležitých gólov vo Švédsku
Majstrovstvá sveta v Göteborgu boli pre Pálffyho vrcholom reprezentačnej kariéry. Začínal ju ešte v drese bývalej federálnej reprezentácie, bol aj vo Viedni 1996 pri prvej účasti Slovenska v elitnej kategórii MS. Ešte predtým sa stal s 10 bodmi najproduktívnejším hráčom olympijského turnaja v Lillehammeri 1994. Na olympijskom ľade si zahral aj v Salt Lake City 2002 a bol aj ako hráč z extraligy pri štvrtom mieste vo Vancouveri 2010. Dodnes sú pamätné obrázky, ako spolu s ďalšími hráčmi z NHL sedí na tribúne v Nagane 1998 a nechápavo sleduje dianie na ľade s Kazachstanom. Celkovo v reprezentácii odohral 74 zápasov a dal 37 gólov. Okrem zlata v Göteborgu bol aj pri bronze na MS 2003 v Helsinkách.
Slovenskí hráči prichádzali na MS 2002 do Švédska s pokorou. Po neúspechu na zimných olympijských hrách v Salt Lake City 2002 a chceli si napraviť pošramotenú povesť.
Pálffy prišiel do Švédska spoločne s Ľubomírom Višňovským po vyradení Los Angeles Kings z bojov o Stanleyho pohár. O jeho príchode sa rozprávajú viaceré legendy. Vo Švédsku však musel na prvý štart chvíľu čakať, na súpisku sa dostal až pred štvrťfinále.
„Vtedy to bola taká doba, že sa nevolalo hneď po vypadnutí. Boli sme síce s ,Višňom´ sklamaní, ale dohodli sme sa, že zavoláme Petrovi Šťastnému. Nečakali sme na nič a veľmi radi sme prišli. Chceli sme byť s tímom, v ktorom bolo viacero hráčov z NHL. Nakoniec sme sa tam zišli nielen vynikajúca partia, ale najmä vynikajúci hokejisti. Proste grupa chalanov, ktorí veľmi chceli vyhrať,“ spomínal si na šampionát.
Prihrávky s presnosťou chirurga
V každom z troch odohraných stretnutí zohral dôležitú úlohu. Vo štvrťfinále v Karlstade proti Kanade v závere druhej tretiny zasekol puk po jeho zavezení do útočného pásma, telom oklamal súpera a namiesto strely ho prihral Petrovi Bondrovi, ktorý znížil na 1:2. Slováci napokon vyhrali 3:2.
V semifinále Slovensko opäť prehrávalo 0:2, keď Pálffy pasom s presnosťou chirurga našiel Vladimíra Országha a ten vrátil tím do hry. V nájazdovom rozstrele pripísali Žigovi víťazný gól.
Vo finále MS 2002 proti Rusku začal gólovú akciu, na konci ktorej bol po jeho bekhendovej nahrávke Peter Bondra a 100 sekúnd pred koncom stanovil na konečných 4:3.
„Na ten obraz si pamätám dodnes. V obrannej tretine som trochu zariskoval, ale získal som puk, potiahol som ho, naznačil som pohyb doprava a poslal som ho doľava Petrovi. Trafil to skvele. Na tie chvíle sa nedá zabudnúť,“ zalovil v pamäti Pálffy. „Sú to pamätné momenty, ktoré zostávajú stále v hlave a nikdy sa z nej nevymažú. Ja som sa v živote tešil z viacero dôležitých prihrávok, bolo toho viac, ale táto viedla k titulu majstrov veta, takže bola osobitá.“
Po návrate čakalo na hokejistov veľkolepé privítanie. Fanúšikovia, ktorí sa zišli na Námestí SNP v Bratislave, premenovali priestranstvo na Námestie Slovenskej hokejovej revolúcie. Hrdinov z Göteborgu čakalo v centre slovenskej metropoly asi 50-tisíc priaznivcov.
Čas ukáže správnosť cesty
Žigmund Pálffy bol vždy originál aj vďaka svojmu nezávislému pohľadu na hokej, vnímavosti. Často tvrdohlavý skalický rodák zväčša potreboval čas, aby sa vo svojej mysli prehrýzol cez všetko, čo sa v poslednom období v slovenskom hokeji udialo.
Čo vás pri myšlienkach na slovenský hokej kvári na duši?
Veci, ktoré neboli správne, už nezvrátime. Keď už je všetko nastavené, ako je, nemá zmysel otvárať ich. Svoje názory však nemením. Vždy som bol a ostávam veľký fanúšik nášho hokeja, snažím sa naň pozerať pozitívne. Treba, aby každý v hokeji pracoval poctivo a ťahal za jeden koniec povrazu. Keď sa rozhodlo o jednotnom hernom systéme, treba to rešpektovať a hotovo. V novinách o tom čítam len krásne oslavné články. Teda musí byť dobrý... Mediálne prostredie pôsobí, že je nastavené na spoločnú oficiálnu líniu. Z každej strany sa ľuďom hovorí, že všetko je v poriadku. Nemám nič proti kanadskému systému, no ten sám nie je spásonosný. Aj v ňom máva strategický význam kreatívna schopnosť jednotlivcov. Reprezentačný systém bude vždy závisieť od kvality hráčov, ktorých vychovávajú kluby. Treba ho vštepovať už mladým hokejistom, čo môže trvať desať rokov i viac.
Žigmund Pálffy oslavoval narodeniny často na majstrovstvách sveta. Vždy ho tak čakalo „šľahačkové blahoželanie“.Vy ste zámorský systém museli zvládnuť po príchode z Európy do NHL sám. Ako to išlo?
Okrem intenzívnejšieho nasadenia v osobných súbojoch na ľade som musel zvládnuť aj rečovú bariéru. Spočiatku som trénerovi neraz nerozumel, musel som sa cez mnohé veci prehrýzť. Ale takých nás v NHL bolo viac.
Čo je pri zmene najdôležitejšie?
„Preorientovať sa na kanadský systém je pre individuality z nášho prostredia ťažké, i keď samotný herný systém je jednoduchý. Kanadský štýl som zažil už v 90. rokoch, keď som prišiel do NHL. Spočíval v nastreľovaní pukov na zadný mantinel. Kanadské reprezentačné výbery ho však vždy obohacovali o kreatívnu nadstavbu. Umenie trénerov potom spočíva v cite pre správnu skladbu.“
Ani súčasný manažér Miroslav Šatan sa do NHL nedostal hladko. Kým sa stal uznávaným strelcom, otĺkal sa na farmách. Ako vnímate jeho smerovanie v kľúčovej funkcii generálneho manažéra reprezentácií?
Mira Šatana uznávam, rovnako akceptujem aj kouča Craiga Ramsayho. Obaja toho v hokeji prežili dosť. „Šarky“ má svoju víziu, dôverujem mu. Úprimne, obom držím palce, ale až čas potvrdí, či sme na správnej ceste.
Chronickým problémom našej reprezentácie je nedostatok streleckých lídrov. Ako sa z toho dostať?
V minulosti sme mávali v tíme aj päť či šesť hráčov, ktorí boli schopní rozhodovať zápasy. Navyše ich neraz podporovali aj ofenzívne ladení obrancovia ako napríklad Richard Lintner. Keď v súčasnosti nemáme lídrov, musia zabrať všetci. O góly sa musí postarať aj štvrtá lajna.“
Nemal by sa počet legionárov u nás radšej limitovať?
Možno legionári zaberajú miesta juniorom, ale ak chce klub vyhrať titul a má na to peniaze, vydá sa cestou nákupu hráčov, akých potrebuje. Je to logické. Kluby sú súkromné spoločnosti. Napokon, cudzinci sú pre ligu prínosom, ostatní sa pri nich učia a výkonnostne rastú. Ale zase pozor, aby u nás nenastal problém, aký mali Nemci po otvorení dverí pre zahraničie. Dodnes sa spamätávajú z toho, že im vznikla medzera z vlastných zdrojov. Aj ich strieborný výsledok na ZOH v Pjongčangu bol do značnej miery náhodný.
Do reprezentácie si nemôžeme nakúpiť cudzincov. Ako to vyriešiť?
„Neostáva nám nič iné, ako si vychovať vlastných hráčov. Aj so sklonmi ku kanadskému systému. Základ je ich vychovať a nech sa potom zdokonaľujú trebárs v KHL, alebo NHL.
