Pred letným EYOF v Banskej Bystrici: tradícia multišportového podujatia pre mládež trvá už 31 rokov
Banská Bystrica bude od 24. do 30. júla hostiť XVI. letný Európsky olympijský festival mládeže (EYOF). Pod Urpínom nás čaká najrozsiahlejšie multišportové podujatie v histórii na našom území. Je to preto ideálna príležitosť pripomenúť si vznik a význam podujatia tohto typu, jednotlivé edície letného EYOD/EYOF a predovšetkým slovenskú účasť na nich.
Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) vydal k XVI. letnému EYOF v Banskej Bystrici brožúru s názvom „EYOF javisko budúcich hviezd“ autorov Martina Horvátha a Ľubomíra Součka. Budeme z nej postupne zverejňovať časti textu.
Začiatok v Bruseli v roku 1991, otcom myšlienky bol Jacques Rogge
S myšlienkou organizovať Európske olympijské dni mládeže (EYOD) vyšiel v roku 1989 vtedy novozvolený prezident Asociácie európskych národných olympijských výborov (AENOV), Belgičan Jacques Rogge.
Premiéra multišportového podujatia pre mládež vo veku 14 – 18 rokov sa uskutočnila v belgickom Bruseli v roku 1991. Vtedy malo názov Európske olympijské dni mládeže a skratku EYOD. Počnúc rokom 2001 má podujatie súčasný názov.
Nové podujatie dostalo do vienka dvojročný cyklus s konaním v nepárnych rokoch a už od roku 1993 má aj zimnú verziu. Vlastníkom práv na podujatie sú v súčasnosti Európske olympijské výbory (EOV), na ktoré sa predčasom pretransformovala AENOV.
EYOD/EYOF sa od svojho vzniku vždy konal v dvojročných cykloch počas nepárnych rokov – letný od roku 1991, zimný od roku 1993. Jediná zmena nastala teraz v dôsledku pandémie nového koronavírusu a ochorenia COVID-19.
Pôvodne sa zimný EYOF vo fínskom Vuokatti aj letný v Banskej Bystrici (originálne bol pridelený Košiciam, ale tie sa v roku 2019 usporiadateľského práva vzdali) mal uskutočniť v roku 2021. Lenže pandémia si vynútila preloženie olympijských v Tokiu z leta 2020 na leto 2021. A v dôsledku presunu termínu najväčšieho multišportového podujatia na svete sa dominovým efektom museli o rok neskôr posúvať aj ďalšie veľké podujatia, aby nedošlo k termínovej kolízii.
Slovensko je v poradí pätnástou hostiteľskou krajinou EYOD/EYOF. Iba v jednej krajine – v Holandsku – sa toto podujatie uskutočnilo dvakrát. Je však vhodné pripomenúť, že v roku 1999 sa na našej pôde v Poprade-Tatrách konal IV. zimný EYOD. Jeho usporiadanie bolo súčasťou aktivít na podporu kandidatúry Popradu-Tatier na usporiadanie XX. zimných olympijských hier v roku 2006.
Okrem Slovenska boli hostiteľom letnej aj zimnej edície tohto podujatia len Taliansko, Fínsko, Španielsko a Turecko.
Do vienka od začiatku olympijský rozmer
Zakladateľ EYOD Jacques Rogge, ktorý bol v rokoch 2001 – 2013 aj prezidentom Medzinárodného olympijského výboru (MOV), zrod nového podujatia pred viac než 30 rokmi odôvodnil takto: „Potrebujeme omladiť olympijské hnutie. Musíme sa adaptovať na želania a potreby mladých ľudí. Nemôžeme zostať príliš konzervatívni. Tento festival prináša mladým európskym športovcom motiváciu, vďaka ktorej im dáva ich kariéra zmysel od úplného začiatku.“
EYOD/EYOF sa stal javiskom budúcich hviezd, ktoré má vysokú športovú úroveň. Vďaka olympijskému charakteru však prekračuje čisto športový rozmer. Učí mladých športovcov olympijským myšlienkam a ideálom, vzdeláva ich o zdravom životnom štýle a motivuje, aby sa venovali športu.
Pohľady vedúcich slovenských výprav na význam podujatia
Všetkých vedúcich slovenských výprav na doterajších letných EYOF/EYOD sme sa popýtali na ich názor, v čom vidia hlavný význam tohto multišportového podujatia.
Bývalá dlhoročná podpredsedníčka Slovenského olympijského výboru Mária Mračnová viedla najčastejšie naše výpravy na EYOD/EYOF – až päťkrát (Brusel 1991 – to bola ešte československá výprava, Valkenswaard 1993, Bath 1995, Murcia 2001, Trabzon 2011). O podujatí hovorí: „Geniálnu myšlienku, ktorú pretvoril do reality Jacques Rogge v roku 1991, obdivujem od začiatku. Mladí športovci, ktorí sa dovtedy stretávali so svojimi rovesníkmi len v rámci vlastného športu, zrazu mali možnosť spoznať súperov aj z iných športových odvetví. Najzaujímavejšie pre nich bolo spoznávanie olympijských symbolov, rituálov od slávnostného nástupu, prinášania olympijskej vlajky olympijskými šampiónmi usporiadateľskej krajiny, zapaľovania olympijského ohňa, až po sľub športovcov a rozhodcov.“
Vladimír Miller, ktorý viedol slovenskú výpravu na letnom EYOF 1997 v Lisabone:
„Ide o prvý kontakt v podstate ešte detí s podujatím multišportového zamerania. Napríklad plavci či atléti majú svoje vrcholné podujatia v podobných vekových kategóriách. Na EYOF je však úžasné to, že v jeho programe sú aj iné športy. Športovci zároveň prvý raz ,vykročia´ smerom k olympizmu.“
Zdenko Kríž, ktorý viedol slovenské výpravy na letnom EYOD 1999 v Esbjergu a na letnom EYOF 2003 v Paríži: „Účasť na tomto podujatí znamená predovšetkým neskutočnú emóciu a inšpiráciu do ďalšej športovej kariéry. Veď mladí športovci sa dovtedy zúčastňujú prakticky len na súťažiach v rámci svojho športu. Na EYOF sa dostanú do kontaktu so športovcami z iných športových odvetví. Označil by som to ako maturitu pred prechodom do vrcholového športu v kategórii dospelých.“
Ľubor Halanda, ktorý viedol slovenské výpravy na letnom EYOF 2005 v Lignane Sabbiadoro a 2007 v Belehrade: „Vždy som bol, som a budem veľkým podporovateľom tohto multišportového podujatia, pretože je veľmi dôležité pre mladých športovcov. Prvýkrát sa stretávajú na takom „veľkom“ podujatí. Dovtedy sa zúčastňujú len na šampionátoch vo svojich športoch. Veľakrát si myslia, že ich šport je najnáročnejší. Ale keď sa predstavia na EYOF, tak vidia, že v každom športe treba tvrdo pracovať na úspech. EYOF má obrovské výhody po stránke socializácie mladých športovcov. Nekladieme dôraz len na to, aby všetci boli iba medailisti, ale ide aj o celkový osobnostný rozvoj športovca. Atmosféra je na EYOF vždy vynikajúca. Sami športovci sú často prekvapení z prostredia. Ide pre nich o obrovskú skúsenosť. Dostávajú sa na vyššiu výkonnostnú úroveň a mnohí z nich sa následne predstavia aj na olympijských hrách. Potom sú už pripravení na atmosféru.“
Vedúci slovenskej výpravy na letnom EYOF 2009 v Tampere, nedávno zosnulý olympionik v rýchlostnej kanoistike Ľubor Štark: „V záujme každého vrcholového športovca bez rozdielu veku je dostať sa do jednotlivých reprezentačných výberov. Či je to v rámci zväzov alebo SOŠV. Na podujatiach sa stretne so svojimi rovesníkmi. Môže sa s nimi porovnať nielen výkonnostne, ale nadobudne aj nové vedomosti či získa nové kontakty. Určite môže získať motiváciu pokračovať v športovej príprave. Športový život v mladom veku vám prináša rôzne benefity nielen finančné, ale aj osobnostné. Tie sa už v živote nezopakujú. Obdobie juniorského veku treba naplno využiť v súlade osobnostným rozvojom človeka. Samozrejme, netreba zabúdať na vzdelanie. Hviezd nie je tak veľa, aby na vrchole mohli byť všetci. Športovec môže nadobudnúť morálno-vôľové vlastnosti, ktoré využije aj v prípadnom zamestnaní. Sú to vytrvalosť, cieľavedomosť či ,ťah na bránu´. Môžem to povedať aj za seba. Viaceré pozitívne vlastnosti, získané pri športovaní, sa mi podarilo využiť v osobnom živote.“
Vedúci slovenskej výpravy na letnom EYOF 2013 v Utrechte, päťnásobný olympionik v športovej streľbe a dvojnásobný bronzový medailista z OH Jozef Gönci: „Toto multišportové podujatie by som nazval ,mini´ olympijskými hrami. Tento formát ich v podstate v menšom kopíruje. Vekom ešte deti tam vidia, ako to môže fungovať pod piatimi kruhmi. Je tam veľa športov a športovcov. Uskutočňujú sa ceremoniály. Nachádza sa tam olympijská dedina, v ktorej spolu fungujú. Športovci, tréneri i funkcionári si môžu prísť pozrieť aj ostatné športy. Športovec nasáva atmosféru, s ktorou sa môže stretnúť v neskoršom veku. Potom nie je prekvapený, keď príde na iné vrcholné podujatia podobného typu.“
Vedúci slovenskej výpravy na letnom EYOF 2015 v Tbilisi, trojnásobný olympionik v atletike Peter Korčok: „Pre mladých športovcov to môže byť ,odrazový mostík´ do budúcej kariéry. Myslím si, že to je predovšetkým motivácia do práce, ktorá ich čaká. Viacerí športovci následne síce skončili s aktívnou činnosťou, avšak mnohí z nich sa predstavili aj na olympijských hrách. Samozrejme, závisí to od daného športovca. Mnoho z nich však na EYOF spomína po celú kariéru ako na jedno z veľmi dôležitých podujatí, na ktorých sa zúčastnili.“
Vedúci slovenskej výpravy na letnom EYOF 2017 v Győri Roman Hanzel: „Priznám sa, že EYOF medzi podujatiami medzinárodného významu nie je z pohľadu všetkých zväzov vnímaný ako úplne najdôležitejšie podujatie. Momentálne pôsobím vo Zväze slovenského lyžovania, ktorý na vyššiu úroveň stavia zimné olympijské hry mládeže a majstrovstvá sveta juniorov. Z môjho pohľadu však ide o veľmi dobrú ,štartovaciu líniu´ pre mladého športovca, aby sa mu ,otvorili oči´, čo ho čaká neskôr v profesionálnom športe. Pre mládežníkov je to prvý kontakt s vrcholovým športom. Ide o veľmi dobrý nástroj, aby to mladá generácia dostala pod kožu.“
Vedúci slovenskej výpravy na letnom EYOF 2019 v Baku aj na nadchádzajúcom letnom EYOF 2022 v Banskej Bystrici Boris Demeter: „Ide o olympijské podujatie, ktoré by som označil za ,malé´ olympijské hry. Každý náš športovec, ktorý tam súťaží, by si mal veľmi vážiť, že reprezentuje Slovensko. Už len tento fakt a účasť na olympijskom podujatí v takom mladom veku musí byť preňho motivácia.“
EYOD/EYOF predobrazom olympijských hier mládeže
Trojnásobný olympionik v jachtingu Jacques Rogge od svojho nástupu do olympijských funkciií veľmi zameriaval svoju pozornosť na mládež. Na olympijských hrách v prejave pri ich otvorení vždy apeloval na špičkových športovcov, aby si uvedomili, že pre mládež predstavujú vzory, a preto nielen ich športové výkony sú dôležité. Zdôrazňoval výchovný a formatívny aspekt športu, preto veľmi tvrdo bojoval za čistotu športu a proti dopingu. Upozorňoval, že len víťazenie nestačí na to, aby sa športovec stal skutočným šampiónom.
Európa sa stala prvým kontinentom, ktorý už pred 31 rokmi dostal multišportové podujatie pre mládež. Nie v každej krajine mu síce prikladali rovnako veľký význam a neraz pred účasťou na ňom jednotlivé národné športové federácie uprednostňovali aj stále uprednostňujú účasť svojich najlepších športovcov na svetových či európskych šampionátoch v rovnakej vekovej kategórii.
Olympijský rozmer však dodával a dodnes dodáva EYOD/EYOF pre mladých športovcov osobitnú príťažlivosť. Vďaka účasti na tomto podujatí mohli mladí športovci nadobudnúť širší a komplexnejší pohľad na šport, ako aj zážitky, o ktoré boli na podujatiach len vo svojom športe ochudobnení. Nadviazali kontakty so športovcami z iných odvetví a pri spoločnom nástupe výpravy či pri povzbudzovaní „kolegov“ nadobúdali pocit vzájomnosti a vedomie širšieho spoločenstva. Aj kultúrno-vzdelávací program ich obohacoval.
Úspech EYOD/EYOF sa nepochybne podpísal na tom, že neskôr si Jacques Rogge už ako prezident Medzinárodného olympijského výboru trúfol predložiť návrh na založenie olympijských hier mládeže (OHM). Ich letná verzia mala premiéru v Singapure v roku 2010 a zimná (ZOHM) v Innsbrucku 2012.
