Na čo potrebujeme veľké medzinárodné športové podujatia na Slovensku a čo si vyžadujú?
Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) nedávno realizoval medzi športovými subjektmi dotazníkový prieskum „ŠPORTOVÉ PODUJATIA MEDZINÁRODNÉHO VÝZNAMU“. Z 81 členských subjektov SOŠV (právnických osôb) sa do prieskumu zapojilo 62, veľká väčšina bola zo zväzov individuálnych olympijských športov. Celkove sa do prieskumu zapojilo až 69 organizácií.
Vyhodnotenie dotazníka je tematicky rozdelené do 4 hlavných častí: • Podujatia, ktoré boli organizované v minulosti • Podujatia, ktoré budú organizované v budúcnosti • Informácia o zastúpení slovenských predstaviteľov v medzinárodných športových štruktúrach • Informácia o procese kandidatúry a lobingu.
Podľa prieskumu sa od roku 2020 doteraz na Slovensku uskutočnilo 206 významných podujatí medzinárodného významu (majstrovstvá sveta - MS, majstrovstvá Európy - ME, MS juniorov - MSJ, ME juniorov - MEJ, preteky Svetového či Európskeho pohára – SP/EP a letný Európsky olympijský festival mládeže - EYOF). Z toho bolo 123 podujatí v olympijských športoch. Až 39 percent zdrojov príjmovej časti rozpočtu na nich tvorili účastnícke poplatky, 29 percent verejné, 14 percent medzinárodné a 18 percent súkromní zdroje.
Do roku 2030 sa na Slovensku plánuje usporiadanie ďalších 149 podujatí niektorého z uvedených typov, z toho 121 v olympijských športoch. Z nich je 64 už pridelených a zvyšné sú v stave kandidatúry. Z už pridelených podujatí má 56 percent záštitu príslušnej štátnej inštitúcie a/alebo samosprávy a 12,5% garanciu financovania z verejných zdrojov.
Na prvý pohľad je celkový počet významných medzinárodných podujatí vysoký. Pri rozmenení na drobné však vidno, že zväčša organizujeme významné medzinárodné podujatia nižšieho rangu. Tie najvýznamnejšie sa u nás konajú predovšetkým v neolympijských športoch.
Svetových šampionátov v olympijských športoch bolo u nás počas 30-ročnej éry samostatnosti Slovenskej republiky ako šafranu: po dva razy sa uskutočnili MS v ľadovom hokeji v Bratislave a v Košiciach (2011 a 2019) i vo vodnom slalome v Čunove (2011 a 2021) a raz MS v biatlone v Osrblí (1997).
Európske šampionáty sme hostili vo vodnom slalome, stolnom tenise, krasokorčuľovaní, zápasení a participovali sme na usporiadaní ME vo volejbale žien (konali sa v štyroch krajinách) i ME v hádzanej žien, ktorých hlavným dejiskom bolo Maďarsko.
Pokiaľ ide o multišportové podujatia na našom území, najväčšími boli Svetová zimná univerziáda v Poprade-Tatrách 1999 a čiastočne aj v roku 2015 (jej hlavným usporiadateľom bola španielska Granada), plus zimný EYOD 1999 v Poprade-Tatrách a letný EYOF 2022 v Banskej Bystrici.
Najväčšie podujatia sa na Slovensku organizujú hlavne v neolympijských športoch. V tých olympijských vo vekovej kategórii dospelých dominujú podujatia nižšieho rangu, zvyčajne európskeho.
Častejšie je konanie európskych mládežníckych podujatí. O ich získanie je vzhľadom na geografické ohraničenie nášho kontinentu v porovnaní so svetom zvyčajne menej uchádzačov. Ich usporiadanie si navyše nevyjadruje plnenie takých prísnych podmienok zo strany príslušných európskych federácií, ako v prípade tých najväčších podujatí dospelých.
Čo všetko treba na získanie práva zorganizovať vrcholné medzinárodné podujatia
Z prieskumu SOŠV vyplynulo, že organizátori chcú medzinárodnými športovými podujatiami predovšetkým propagovať Slovensko, svoj šport, rozvíjať infraštruktúru, športovú diplomaciu, ale aj zapojiť mladých ľudí do športovania či dať výhodu slovenským reprezentantom zo súťaže v domácom prostredí. Možné benefity sú teda identifikované.
Kde však hľadať príčiny toho, že Slovensko organizuje menej podujatí, než mnohé porovnateľné európske krajiny? Na toto sa prieskum síce nezameriaval, ale v princípe možno konštatovať, že kľúčovo doplácame na nedostatok špičkovej športovej infraštruktúry, čo je zásadný limitujúci faktor.
Niekdajší štátny tajomník Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu Jozef Gönci v roku 2019 konštatoval, že investičný dlh v oblasti športovej infraštruktúry u nás predstavuje zhruba pol miliardy eur. Týka sa to športovísk všeobecne, ale samozrejme aj tých „top“ športovísk.
Pritom aj realizovanú výstavbu niektorých špičkových športovísk pred niekoľkými rokmi sprevádzali škandály. Stačí spomenúť dva parádne športové stánky pre najpopulárnejšie športy v Bratislave – Národný futbalový štadión a Zimný štadión Ondreja Nepelu. Škandál predčasom vznikol aj v súvislosti s renováciou biatlonového areálu v Osrblí.
Na to, aby sme u nás hostili vrcholné podujatia, musíme mať nielen kvalitné športoviská, ale aj podporu štátu, vyšších územných celkov a miest, plus zákulisný lobing. Ten môžu obstarať predovšetkým Slováci vo významných medzinárodných športových funkciách.
Žiaľ, prieskum SOŠV ukázal, že v tomto smere na tom nie sme dobre. Zrejme aj preto až 91 percent respondentov uviedlo, že by v kandidátskom procese prijali podporu/lobing SOŠV. Okrem toho až 80 percent by privítalo podporu SOŠV pri samotnej realizácii, napríklad pri tvorbe organizačnej štruktúry či pri tvorbe rozpočtu.
Spolu 42 zo 62 respondentov uviedlo, že má v súčasnosti minimálne jedného zástupcu v medzinárodných štruktúrach. Celkove ide až o 110 ľudí. Ale keď to rozmeníme na drobné, tak zistíme, že až 80 percent z nich pôsobí len v rámci komisií v európskych či medzinárodných federáciách, čiže sú bez priameho vplyvu na rozhodovacie procesy, pokiaľ ide o prideľovanie podujatí.
V exekutívnych orgánoch pôsobí len 12 percent z celkového počtu, pričom sú dominantne vo vedení európskych federácií. Len tri percentá sú zamestnané v rámci medzinárodných či európskych federácií.
Potrebujeme systém, koordináciu a predvídateľnosť
Na Slovensku nemáme celistvý systém, ktorý by umožňoval určitú koordináciu a dlhodobé programové plánovanie kandidatúr na usporiadanie významných podujatí. Keďže je očividné, že v našich pomeroch sa organizátori nezaobídu bez finančnej podpory z verejných zdrojov (či už štátnych, alebo samosprávnych), bez existencie systému, „posväteného“ štátom, sú príslušné športové zväzy odkázané predovšetkým na vlastnú šikovnosť a lobing.
Vzhľadom na to, že čím väčšie podujatie, tým s väčším časovým predstihom sa treba oň uchádzať, je zrejmé, že bez systému chýba v celom procese predvídateľnosť. Teda reálna predstava, že ak je projekt pripravený kvalitne, akú mieru verejnej podpory by organizátor v prípade úspešnej kandidatúry mohol očakávať.
Ako problém vnímajú súčasný stav tak SOŠV, ako aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Aj preto sa v poslednom čase snažia svoj postup koordinovať. Na účel utvorenia určitého systému slúžil aj viackrát spomínaný prieskum, ktorý mal poskytnúť základné informácie o situácii v tejto oblasti.
„Našou snahou je pripraviť logický a zrozumiteľný nástroj na dlhodobé plánovanie a realizáciu významných medzinárodných športových podujatí na Slovensku a koordinovať proces podávania žiadostí,“ uviedol na minulotýždňovom stretnutí vedenia SOŠV s členskými subjektmi vyhodnotenie prieskumu generálny sekretár SOŠV Jozef Liba. Výsledky prieskumu prezentovala účastníkom riaditeľka medzinárodného oddelenia SOŠV Petra Gantnerová.
Celý materiál uvádzame TU a nájdete ho aj v prílohe. V jeho úvode sa uvádza, že jedným z hlavných identifikovaných cieľov v rámci dokumentu Stratégia športu 2030 je podporovať rozvoj a prosperitu športu, športovcov a celého segmentu športu s cieľom dosiahnuť spoločenské a ekonomické postavenie, ktoré odzrkadľuje prínos v tejto oblasti.
Ako jeden z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa bola identifikovaná aj podpora športových podujatí mimoriadneho významu. Na efektívne fungovanie tohto nástroja je dôležité zabezpečiť a udržiavať funkčný a transparentný mechanizmus s cieľom systematickej podpory pre organizovanie športových podujatí nielen pre zainteresované strany, ale aj pre štát.
Takýto mechanizmus by mohol zvýšiť záujem o organizovanie významných športových podujatí na Slovensku do roku 2030 a pomohol tak nielen rozvoju športu, ale aj pri plnení úloh v rámci prezentácie Slovenska v zahraničí.
Dosiahnutie tejto ambície predpokladá:
• Stanovenie jasných pravidiel pre nárokovanie podpory pri organizácii vrcholových podujatí.
• Definovanie okruhov podpory v oblasti financií, administratívy, logistiky a propagácie.
• Utvorenie procesnej mapy pre organizátorov športových podujatí.
• Jasné vymedzenie ohľadom počtu športových podujatí, ktoré budú finančne a organizačne podporované zo strany štátu, samospráv a SOŠV.
• Utvorenie ďalších podporných programov počas plánovania a organizácie športových podujatí.
Ako to má fungovať
Systém žiadosti o štátnu podporu významných športových podujatí by sa mohol začať implementovať v druhej polovici tohto roka. Jednotlivé súťaže by boli rozdelené podľa stupňa dôležitosti. Výška podpory by záležala aj od celospoločenského významu podujatia. Nemalo by ísť o cyklickú súťaž. Spolufinancovaná zo strany štátu by bola iba športová časť, aj to nie v plnej výške, ale maximálne 75 %. Ide o pracovnú verziu návrhu, ktorou sa budú zaoberať príslušné inštitúcie.
Išlo by o dvojstupňový proces. Prvé posudzovanie by bolo na úrovni SOŠV, ktorý by pôsobil ako garant, následne by išla žiadosť na ministerstvo školstva či na Fond na podporu športu.
„Každému by malo byť jasné, ako a o čo sa môže uchádzať. Je dôležité, aby existovala predvídateľnosť a organizátori sa po získaní podpory už mohli sústrediť na samotné prípravy,“ povedal na uvedenom stretnutí generálny riaditeľ sekcie športu Peter Dedík. A dodal, že v priebehu leta chcú materiál k tejto téme finalizovať.
Ideálne by bolo mať na Slovensku organizáciu, ktorá by disponovala know-how na celý proces uchádzania sa o tieto podujatia, aj na ich úspešné usporiadanie. Na druhej strane treba povedať, že takýto systém existuje len málokde. Výrazným príkladom je agentúra Sport Event Denmark v Dánsku, ktorá sa špecializuje práve na túto činnosť. Kým by sme však dospeli k takémuto modelu, muselo byť prejsť veľa rokov... My musíme hľadať riešenia, aplikovateľné v našej súčasnej realite.
Základné informácie o procese podpory významných športových podujatí na Slovensku a o žiadostiach o ich štátnu podporu
Podrobné informácie o procese podpory významných športových podujatí na Slovensku a o žiadostiach o ich štátnu podporu môžete nájsť v celistvom materiáli, ktorý bol prezentovaný na stretnutí členských subjektov SOŠV. Na tomto mieste uvádzame len niektoré vybrané pasáže.
Žiadosť o štátnu podporu významnej športovej akcie a metodika jej prípravy:
Významnou športovou akciou sa rozumie akcia medzinárodného významu, ktorá sa koná na území Slovenska a pri ktorej sa predpokladá okrem športového aj spoločenský, hospodársky a ekonomický prínos pre Slovensko. Zároveň ide o akciu, ktorá si môže vyžadovať štátny príspevok/podporu.
Celospoločenský význam podujatia: Prínos podujatia pre celú spoločnosť by mal byť definovaný: a) sledovanosťou v elektronických médiách na Slovensku a v zahraničí (počet sledovaných minút), b) návštevnosťou podujatia (počet divákov na športovisku), c) kultúrno-politickým významom (medzinárodné zmluvy, turistický ruch, značka SVK), d) ekonomickým prínosom pre Slovenskú republiku (prínos do štátneho rozpočtu a/alebo do rozpočtu samospráv), e) mobilizačným potenciálom pre aktívny pohyb obyvateľov (počet obyvateľov, ktorí sa začnú vďaka podujatiu systematicky venovať voľnočasovej pohybovej činnosti).
Kategorizácia významných športových akcií:
kategória A - len podujatia, ktoré sú buď multišportové (t. j. hry) alebo v športoch podľa koeficientu športu (OH/ZOH, MS seniorov, OH/ZOH mládeže, Svetové hry, Európske hry, EYOF),
kategória B - podujatia budú mať acyklický charakter z pohľadu ich organizácie na Slovensku; nie každoročné tradičné podujatia, tie bude riešiť ministerstvo alebo zväzy vo svojej réžii (MS juniorov, ME seniorov, ME juniorov, SP),
kategória C - rozpočet podujatia nebude významným spôsobom prekračovať rozpočet samotného zväzu, ak nejde o hry, a zároveň ak ide o podujatie s rozpočtom do napr. 15% rozpočtu zväzu, čiže zväz ho vie zabezpečiť vo svojej réžii (Grand prix, ME mládeže a žiakov, ostatní).
Aktuálne sa uvažuje len o olympijských športoch, ale po nabehnutí systému by sa to mohlo zmeniť.
Do špeciálneho režimu spadajú akcie, ktoré si vyžadujú súhlas/garanciu vlády SR a/alebo jej oficiálnu finančnú garanciu na základe požiadavky príslušnej medzinárodnej či európskej federácie, Medzinárodného olympijského výboru (MOV) či Európskych olympijských výborov (EOV).
Možná podpora organizácie podujatí zahŕňa finančnú časť (investičnú aj neinvestičnú), aj nefinančnú (napr. propagácia akcie, televízne prenosy a pod. Rovnaké podujatie by malo byť finančne podporené najviac 1x za olympijský cyklus , t. j. za 4 roky.
Finančná podpora zo strany Fondu na podporu športu (FNPŠ) môže byť smerovaná výhradne na výdavky na zabezpečenie športovej časti podujatia. Pritom športová časť rozpočtu podujatia nesmie zahŕňať akúkoľvek hospodársku činnosť, čiže reklamné predmety, náklady na médiá, sprievodný program, partnerské plnenie, propagácia, prize money, a pod., ani žiadne investičné potreby, čiže infraštruktúru a jej športové vybavenie.
Športovú časť podujatia môže spolufinancovať zo štátnych zdrojov len FNPŠ, a to najviac do sumy 75 % jej nákladov, pričom pri stanovení sumy finančnej podpory by mal byť zohľadnený koeficient športu, ak nejde o multišportové hry.
Ďalšie podmienky: S konaním podujatia súhlasí a podporí ho mesto a samosprávny kraj, v ktorom sa má uskutočniť.
Na nevyhnutnom vybavení potrebnej infraštruktúry musí byť minimálne 50 % prostriedkov z iných ako štátnych zdrojov, tieto športoviská musia byť počas a zostať aj po ukončení podujatia vo verejnom vlastníctve.
Vysielacie práva a iné mediálne náklady môže spolufinancovať zo štátnych zdrojov len Ministerstvo kultúry SR (týka sa iba zapojenia RTVS).
Rozsah prezentácie Slovenskej republiky objedná a náklady spojené s touto prezentáciou bude hradiť agentúra Slovakia Travel, ktorá touto podporou potvrdí, že má celoslovenský význam.
Hospodársky zisk podujatia organizátor vráti do rozpočtu spolufinancovateľa, najviac v sume poskytnutého spolufinancovania z verejných zdrojov.
Hospodársku stratu podujatia hradí výlučne jeho organizátor, okrem straty spôsobenej dôsledkom výnimočného stavu vyhláseného vládou SR.
Dvojstupňový proces vyhodnotenia žiadostí: 1. odborno-technické vyhodnotenie žiadosti na úrovni SOŠV (odborný garant Žiadosti), 2. zhodnotenie žiadosti na úrovni štátu – MŠVVŠ SR, Fond na podporu športu.
Termíny podávania žiadostí: 30. máj a 30. november. Odporúča sa podať žiadosť o podporu minimálne 6 mesiacov pred dátumom, keď je podporu potrebné deklarovať.
Žiadateľ: Žiadateľom je právnická osoba - športová organizácia (NŠO, NŠZ), prípadne subjekt, ktorý nie je športovou organizáciou, ale je oprávnený sa uchádzať podľa pravidiel medzinárodnej organizácie prideľujúcej organizovanie medzinárodnej akcie o usporiadateľstve (toto musí byť doložené pravidlami príslušnej medzinárodnej organizácie). Žiadateľ musí byť usporiadateľom významnej športovej akcie.
Akciu je možné realizovať aj prostredníctvom iných osôb/subjektov, ale žiadateľ musí byť vždy legislatívnou súčasťou organizácie akcie. Žiadateľ je povinný zabezpečiť minimálne 30 % spolufinancovania z iných ako verejných zdrojov.
