Jeden z dvoch slovenských gymnastov s medailou z ME Jozef Konečný oslavuje v sobotu 70
Bývalý úspešný gymnasta, olympionik a popredný tréner Jozef Konečný v sobotu 2. decembra oslavuje sedemdesiatku. Účastník olympijských hier 1980 v Moskve (člen šiesteho družstva ČSSR), trojo majstrovstiev sveta (v Štrasburgu 1978, Fort Worthe 1979 a v Moskve 1981) a predovšetkým strieborný medailista v preskoku z majstrovstiev Európy 1979 v Essene, sa už viac než štyri desaťročia úspešne venuje trénerskej práci.
Ak odrátame lučeneckého rodáka, onedlho už 95-ročného (!) Ferdinanda Daniša, ktorý na Slovensku prežil len najútlejšie detstvo (odmala žije v Čechách), tak Jozef Konečný je historicky jediný slovenský gymnasta, ktorý získal medailu z majstrovstiev Európy. Trénersky sa na jeho raste podieľali legendárny Ladislav Kornoš, Juraj Kniežo a Stanislav Fiala, ale v záverečnom období športovej kariéry bol sám sebe trénerom.
Preskok mohol na ME v Essene aj vyhrať
Konečný začínal s gymnastikou ako 10-ročný v Slovane Bratislava, ale najväčšie úspechy dosiahol ako člen Slávie UK, kam prestúpil v roku 1973. Síce nikdy nepatril medzi hviezdy svetovej gymnastiky, ale na majstrovstvách Európy 1979 v západonemeckom Essene v preskoku predviedol fantastický výkon. Vo finále vtedy podľahol iba o 25 tisícin bodu Bogdanovi Makucovi z bývalého ZSSR. Podľa našincov, ktorí tú súťaž videli, mal Slovák vyhrať – ale to by rozhodcovský zbor na tomto náradí nesmel viesť Makucov krajan...
V roku 1981 sa Konečný stal absolútnym majstrom ČSSR. Okrem toho počas kariéry získal tri tituly majstra ČSSR na náradiach. Na OH 1980 v Moskve mal v preskoku na dosah postup do finále. Vtedy v ňom štartovalo len šesť borcov a nie osem ako dnes – a on bol pre finále so známkou z viacboja prvým náhradníkom.
Ale je jasné, že predovšetkým striebro z ME mu v ankete o najúspešnejšieho čs. gymnastu za 35 rokov zjednotenej telovýchovy (1987) medzi mužmi vynieslo vynikajúce šieste miesto. Zo Slovákov skončil vyššie len už spomínaný Daniš, ktorý bol pred ním aj jediným Slovákom s titulom absolútneho domáceho šampióna.
„Nedá sa povedať, že by som bol býval talent, bol som zrejme iba najvytrvalejší z ostatných chlapcov. A je dobre, že som športoval, ktovie, na aké scestie by som sa dostal v puberte. Vôbec, bol som dosť problémový typ, ani v telocvični to nemohlo byť so mnou ľahké. Prečo som vlastne cvičil? Určite viac než túžba byť prvý ma hnala vpred ctižiadosť dokázať vždy viac; zvedavosť, čo ešte dokážem. Nové som sa učil veľmi rád a pomerne rýchlo,“ prezradil kedysi dávno v denníku Šport.
Vo vtedajšom článku Ľudovíta Majora sa Jozef Konečný zamyslel aj nad tým, prečo dosiahol životný úspech v podobe striebornej medaily z majstrovstiev Európy 1979 práve v preskoku. „Ani neviem, veď som nemal osobitné predpoklady na túto disciplínu. Ako prvý od nás som vedel cukaharu s obratom, to bol ten ,medailový´ skok. Azda je to v tom, že som odmalička veľa cvičil na trampolíne a mal som dobrú orientáciu,“ povedal. V článku, ktorý v Športe pred 10 rokmi vyšiel k jeho šesťdesiatinám, prezradil, že aj so šiestimi krížikmi na chrbte si na trampolíne ešte občas zaskákal...
Z úspešného reprezentanta dlhoročný výborný tréner
Bratislavský rodák s gymnastikou spojil celý svoj život. Z pozície pretekára absolvent štúdia trénerstva na bratislavskej Fakulte telesnej výchovy a športu UK plynule prešiel do pozície trénera, ktorej zostal verný dodnes. Ako tréner pôsobil aj na medzinárodných majstrovstvách Slovenska, ktoré sa koncom predošlého týždňa konali v Poprade.
Robil a stále to robí veľmi dobre a poctivo. Z mladých tovarišov (ale aj tovarišiek) gymnastického fachu kresal nielen majstrov Československa, resp. Slovenska, ale aj poriadnych ľudí. Konečného nielen kvalitné trénerské, ale aj výchovné pôsobenie ocenil Klub fair play Slovenského olympijského výboru (SOV) už dávno ocenil diplomom za celoživotné pôsobenie v duchu fair play.
Dlhé roky viedol prípravu našej špičky v jednom z najnáročnejších športov bratislavskom Osemročnom športovom gymnáziu i v Slávii UK. Teraz už tretí rok pomáha pri formovaní mladých talentov z radov dievčat i chlapcov v gymnastickom klube XBS v Šamoríne. Dlhodobo sa trénersky dominantne venoval mužskej zložke, ale trénoval aj ženskú, čo platí aj teraz.
Jozef Konečný v minulosti ako tréner priviedol Martina Modlitbu k pozícii domácej jednotky (trikrát po sebe získal federálny absolútny titul) a jeho i Arnolda Bugára aj k štartu na OH 1992 v Barcelone. V rovnakom čase trénersky viedol aj nášho neskôr najúspešnejšieho gymnastického trénera v ére samostatnosti Martina Zvala. Ten k výrazným medzinárodným výsledkom aj na vrcholných podujatiach priviedol olympionikov Samuela Piaseckého i Barboru Mokošovú, čím ešte prekonal svojho učiteľa.
Slovenský olympijský výbor Jozefovi Konečnému v roku 2004 udelil Bronzový odznak SOV a v tomto roku ho Slovenský olympijský a športový výbor ocenil Strieborným odznakom SOŠV. Toto ocenenie za výrazný prínos pre olympijské a športové hnutie mu prezident SOŠV Anton Siekel odovzdal spoločne s viceprezidentom Medzinárodného olympijského výboru Juanom Antoniom Samaranchom ml.
Slovenský olympijský a športový výbor jubilantovi Jozefovi Konečnému srdečne blahoželá!
