Pred 100 rokmi bol na I. ZOH v Chamonix zo Slovenska len Michael Guhr
Od pondelka do stredy sme na stránke www.olympic.sk zverejňovali seriál k storočnici zimných olympijských hier (ZOH). Slávnostné otvorenie premiérových ZOH, aj keď tento status bol Medzinárodnému týždňu zimných športov vo francúzskom Chamonix priznaný až dodatočne o rok neskôr, sa uskutočnilo 25. januára 1924.
V československej výprave nebol ani jeden slovenský športovec, ale predsa len jeden Slovák v Chamonix bol – muž s pozoruhodným životným príbehom MUDr. Michael Guhr z početnej komunity karpatských Nemcov na Slovensku. Jeho osobnosť približuje Zdenka Letenayová zo Slovenského olympijského a športového múzea.
Stredná generácia na Slovensku si spája osadu Tatranská Polianka najmä s učebnicovým textom veršov z obdobia českého poetizmu „Zde leží Jiří Wolker, básník, jenž miloval svět a pro spravedlnost jeho šel se bít...“ Verše, umiestnené na jeho hrobe, napísal 36 dní pred smrťou v budove Tivoli v izbe č. 33 v sanatóriu Dr. Guhra v Tatranskej Polianke. Tam sa v júni až decembri roku 1923 liečil na tuberkulózu. Staršia generácia si azda matne pripomenie aj samotnú existenciu chýrneho Guhrovho sanatória.
Kto bol muž, ktorého meno nieslo chýrne sanatórium? Nielen vynikajúci lekár, ale aj významná postava lyžovania, ktorá podnietila vo Vysokých Tatrách i rozvoj ďalších zimných športov, turistiky aj záchranárstva.
Michael Guhr sa narodil 17. marca 1873 vo Veľkom Slavkove ako prvé dieťa v rodine gazdu Michaela Guhra st. a jeho manželky Juliany, rod. Lischovej. Mal štyri sestry. Gymnázium navštevoval v Kežmarku a Rimavskej Sobote, štúdium medicíny absolvoval na lekárskej fakulte v Budapešti, Viedni a Berlíne.
V roku 1883 jeho otec spolu so švagrami Pavlom Weszterom a Samuelom Nitschom z Veľkej Lomnice kúpili pozemky s lesným porastom a lúkou zvanou „Polianka“ nad Gerlachovom. Cieľom kúpy bola realizácia projektu na výstavbu osady s hotelmi Marianna, Tusculum a Themis. Osadu nazvali Weszterheim. Čoskoro sa stala vyhľadávanou zastávkou pre fiakre na novovybudovanej Klotildinej ceste (dnes Cesta slobody).
Na budovaní osady sa Michael Guhr zúčastňoval už ako študent, keď pracoval vo funkcii letného riaditeľa a lekára. Po promócii v roku 1895 strávil rok v posádkovej nemocnici vo Viedni. Od roku 1896 pôsobil ako dobrovoľný lekár v Brehove (dnes Zakarpatská Ukrajina). Onedlho sa natrvalo usadil v Tatranskej Polianke, aby pokračoval v rozvoji kúpeľov.
V kúpeľnom dome, ktorý dal MUDr. Michael Guhr postaviť, od roku 1907 prevádzkoval sanatórium na klimatickú liečbu pľúcnych chorôb a Basedowovu chorobu. V dvadsiatych rokoch klimatické sanatórium rozšíril o ďalšie dve budovy, čím sa Tatranská Polianka stala po Novom Smokovci (Sanatórium Dr. Szonthaga) druhou najvýznamnejšou špecializovanou liečebnou osadou vo Vysokých Tatrách.
Guhrovu odbornosť a uznanie v odborných kruhoch dokumentuje aj jeho účasť ako jediného Európana na špecializovanom lekárskom kongrese venovanému Basedowovej chorobe v Kansas City USA, kde v samostatnej prednáške prezentoval získané poznatky a overené liečebné postupy. Guhr patril zároveň k uznávaným členom mnohých medzinárodných lekárskych spoločností, bol osobnosťou s rozsiahlymi domácimi aj zahraničnými odbornými a spoločenskými kontaktmi, ktoré využíval aj pre rozvoj športu vo Vysokých Tatrách.
Michael Guhr bol od mladosti aktívny lyžiar i horolezec a neúnavný propagátor športu. S lyžami sa zoznámil počas študijného pobytu vo švajčiarskom Davose v roku 1901. Po otvorení sanatória dokonca zaradil lyžovanie pacientov do liečebných procedúr, na čo využíval aj služby vyškoleného lyžiarskeho inštruktora.
V lyžovaní sa Guhr zdokonalil najmä pri svojich pobytoch v Nórsku a rakúskom Lilienfelde. V roku 1911 ako predseda lyžiarskeho oddielu Budapeštianskych akademikov patril k hlavných organizátorov prvých lyžiarskych pretekov vo Vysokých Tatrách. Zároveň sa zaradil k zakladateľom prvých lyžiarskych organizácií v Uhorsku a neskôr v Československu.
V blízkosti sanatória Guhr inicioval v roku 1912 postavenie prvého stáleho skokanského mostíka pod Žltou stenou vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách (dnes známou najmä stavbou Sliezskeho domu). V roku 1924 dal vybudovať v areáli kúpeľov modernejší drevený mostík s kritickým bodom 24 m, klzisko ale aj bobovú a sánkarskú dráhu. Vedľa mostíka dal postaviť lyžiarsku zrubovú chatu, ktorá slúžila návštevníkom od roku 1926.
V roku 1912 inicioval ustanovenie dobrovoľnej organizácie „Tatranského záchranného zboru“ pre poskytovanie záchrany horolezcom a turistom. Sám sa na záchranných akciách často zúčastňoval.
Podporil zrod najvýznamnejšieho odborného časopisu pre turistov v Uhorku „Turistaság és Alpinizmus“ (Turistika a alpinizmus), finančne sa podieľal na vydaní trojzväzkovej encyklopédie „A Magas Tátra“, dovtedy jedinej príručky o Tatrách (1914).
Počas prvej svetovej vojny v rokoch 1914 - 1915 organizoval vojenské lyžiarske kurzy. Od roku 1917 bol podpredsedom Karpatského turistického spolku – Karpathenverein a od roku 1920 až do svojej smrti jeho predsedom.
V roku 1921 bol zvolený za podpredsedu Hlavného výboru nemeckých spolkov zimných športov v ČSR - HDW (Hauptverband der deutschen Wintersportvereine). Práve na základe Guhrovej diplomacie a dobrých kontaktov s významnými politickými predstaviteľmi podarilo sa normalizovať vzťahy spolku k novovzniknutej Československej republike.
Na začiatku dvadsiatych rokov významnou mierou prispel aj k normalizácii vzťahov s Klubom československých turistov (KČST) súvisiacimi s problematikou nástupníckych práv v oblasti Vysokých Tatier.
K najvýznamnejším Guhrovým aktivitám v oblasti športu nesporne patrí jeho účasť na I. zimných olympijských hrách 1924 v Chamonix. Tam sa ako československý delegát zastupujúci minoritnú skupinu v ČSR sústredenej v nemeckom športovom spolku HDW, (podobná situácia bola aj vo Fínsku, so švédskou minoritou) zúčastnil ako hosť na VIII. kongrese Medzinárodnej lyžiarskej komisie (ISC).
Napriek protestom jedného zo zástupcov Svazu lyžařů republiky Československé Dr. Synáčka sa za podpory vedúceho výpravy československých olympionikov a člena ISC Josefa Rősslera-Ořovského aktívne zapojil do procesu transformovania komisie na Medzinárodnú lyžiarsku federáciu (FIS).
Michael Guhr bol ako jediný zástupca z Československa medzi 33 účastníkmi zakladajúceho kongresu Medzinárodnej asociácie športovej medicíny (AIMS) počas II. zimných olympijských hier 1928 v St. Moritzi. Bol aj členom delegácií na viacerých lyžiarskych kongresoch.
V roku 1927 odkúpil Guhr pozemky na Hrebienku, ktoré venoval Karpathenvereinu. Spolok tam na jeho podnet vybudoval drevenú chatu, ktorej cieľom bolo slúžiť najmä pre potreby mládeže. Slávnostného otvorenia chaty, ktorá niesla jeho meno (dnes Bilíkova chata) sa Michael Guhr nedožil. Zomrel na otravu krvi 23. augusta 1933 v Spišskej Sobote. Pochovaný je vo Veľkom Slavkove.
Od roku 2002 začala TJ Tatran Gerlachov organizovať pod názvom „Memoriál Dr. Michala Guhra“ preteky na kolieskových lyžiach.
V roku 1934 zriadili v múzeu v Poprade s podporou Guhrovej rodiny izbu s jeho rozsiahlou najmä športovou pozostalosťou. Po vojne sa však zbierka roztratila a už nenašla. V novembri 2009 sa podarilo SZTK – Múzeu telesnej kultúry v SR získať do zbierky jej nepatrnú časť.
