Aké olympijské hry nás čakajú v Paríži? Inovatívne, naširoko otvorené aj rizikové
V časopise OLYMPIC.sk jar/leto 2024, ktorý vyšiel koncom júna, Ľubomír Souček komplexne priblížil prípravy Paríža na usporiadanie Hier XXXIII. olympiády, kľúčové inovácie aj možné riziká. Krátko pred slávnostným otvorením najväčšieho podujatia na svete jeho obsiahly text zverejňujeme aj na rovnomennej webovej stránke. Budúci čas sme sa na viacerých miestach textu zmenili už na prítomný.
Paríž je jedna z najznámejších svetových metropol a turistická top destinácia.
Francúzsko je zase jedna zo svetovo najrozvinutejších krajín s veľkou históriou (aj olympijskou), veľmi bohatou a rozmanitou kultúrou.
Tieto atribúty vytvárajú základný rámec pre olympijské hry (OH, oficiálne v termíne od 26. júla do 11. augusta, súťaže vo futbale, sedmičkovom ragby, hádzanej i v lukostreľbe sa začnú už o deň – dva skôr) a následné paralympijské hry (PH, od 28. augusta do 8. septembra 2024).
Mimochodom, olympijsko-paralympijské prepojenie je v prípade Paríža doteraz najsilnejšie v histórii. Obe podujatia majú totožné logo (líšia sa v ňom akurát symboly Medzinárodného olympijského výboru – MOV a Medzinárodného paralympijského výboru) a spoločný plagát. Aj maskoti oboch sú totožní, akurát jeden má namiesto nohy barlu. Olympijské i paralympijské medaily sa síce líšia, ale obsahujú kúsky z Eiffelovej veže, ktoré zo symbolu Paríža odstraňovali pri početných renováciách.
Na druhej strane je novinka, že obidve podujatia budú mať rozdielne dejiská otváracích ceremoniálov. Olympijský má podľa plánu po plavbe výprav po Seine vyvrcholiť na námestí Trocadéro, paralympijský sa odohrá na najväčšom námestí Place de le Concorde. Záverečné ceremoniály však budú na rovnakom mieste – na Stade de France.
NOVÁ ÉRA A HRY NAŠIROKO OTVORENÉ
Parížske hry sa nesú v znamení dvoch hesiel:
NOVÁ ÉRA: Odkaz na to, že to sú prvé hry pripravené podľa štandardov strategického dokumentu MOV Olympic Agenda 2020+5, ktoré sa majú stať predlohou pre budúcnosť.
HRY NAŠIROKO OTVORENÉ: Jeho naplnením bude predovšetkým širšie umožnenie priameho bezplatného sledovania olympijského diania pre verejnosť, vrátane otváracieho ceremoniálu, zaradenie súťaží v tzv. urbánnych športoch a ďalších na najväčšie parížske námestie, ako aj možnosť pre 2024 rekreačných bežcov zabehnúť si maratón na olympijskej trati a pre ďalších 40-tisíc bežcov absolvovať beh na kratšej trati.
Organizátori veľmi zdôrazňujú aj silnú ambíciu zanechať olympijské dedičstvo pre celú krajinu a najmä pre mladú generáciu. V rámci programu TERRE DE JEUX 2024 zapojili vyše 4000 miestnych a regionálnych samospráv do aktivít zameraných na propagáciu športovania i samotných hier s cieľom posilniť postavenie športu v spoločnosti. Na mnohých základných školách si osvojili výzvu, aby 30 minút denne venovali cvičeniu.
Organizátori hier sumou 47,8 milióna eur podporili viac než 1100 sociálnych projektov. V ich rámci sa v meste napríklad zlepšili podmienky pre zdravotne znevýhodnených.
ŽENY PREMIÉROVO ROVNOCENNÉ S MUŽMI
Parížske olympijské hry budú prvé rodovo vyvážené v histórii. Počet ženských účastníčok, ako aj počet ich súťaží bude totožný ako v prípade mužov.
Na ilustráciu: na prvých novovekých OH v Aténach 1896 nesúťažila ani jedna žena a na Hrách II. olympiády v roku 1900 práve v Paríži len 22. Pri ďalšej olympijskej zastávke v Paríži 1924 ich počet narástol len na 136.
Aspoň 40-percentné zastúpenie žien v celkovom počte účastníkov OH sme premiérovo zaznamenali až v Aténach 2004. Teraz je to už rovných 50 percent.
NOVÉ ŠPORTY A DISCIPLÍNY
V Paríži sa bude súťažiť v 28 tradičných a 4 dodatkových športoch – na OH 2020 v Tokiu (v dôsledku pandémie boli až v roku 2021) bolo dodatkových športov až päť. V porovnaní s OH v Tokiu vypadli z programu karate (8 disciplín), bejzbal mužov a softbal žien. Novým športom v programe OH 2024 s jednou mužskou i ženskou disciplínou bude brejking, v minulosti známy pod označením breakdance.
Celkový počet parížskych medailových disciplín bude 329, čo je o desať menej, než bolo v Tokiu. K zníženiu počtu disciplín v porovnaní s predošlou edíciou hier došlo po prvý raz od OH 1956. Počet miešaných disciplín sa zvýšil z 18 na 20. Vo viacerých športoch došlo k redukcii celkového počtu účastníkov, čo by malo priniesť pokles z tokijského sumára 11 092 účastníkov na parížskych 10 500.
Čo sa zmenilo v porovnaní s Tokiom?
V atletike je v chôdzi namiesto 50 km mužov v programe hier miešaná štafeta na trati klasického maratónu. Novinkou na bežeckých tratiach od 100 až po 1500 metrov bude zavedenie opravných behov (repasáží). V boxe sa celkový počet súťaží nezmenil, len ubudla jedna mužská a pribudla jedna ženská. V kanoistike sa namiesto K1 mužov aj žien na 200 m na hladkej vode bude súťažiť v kajakrose mužov aj žien. V streľbe namiesto mix trapu bude mix skeet. V jachtingu došlo k zmenám v nahradení troch pôvodných disciplín novými.
VEĽMI DRAHÉ HRY, ALE LACNEJŠIE AKO PREDOŠLÉ
Podobne ako v prípadoch všetkých predchádzajúcich hier aj tých parížskych sa týkalo postupné zvyšovanie pôvodne kalkulovaných nákladov. Odhaduje sa, že celkové náklady na OH a PH 2024 (zo súkromných i verejných zdrojov) môžu dosiahnuť až 10 miliárd eur. Parížske hry teda budú veľmi drahé, ale vďaka využívaniu drvivej väčšiny už existujúcich športovísk stále lacnejšie ako všetky predošlé od roku 2004.
Náklady rozpočtu samotného organizačného výboru (COJO) boli pôvodne vyčíslené na 3,2 miliardy eur, ale medzičasom sa navýšili na 4,4 miliardy eur. Približne rovnakú výšku dosiahnu náklady na výstavbu pre hry nevyhnutnej infraštruktúry, ktorú realizovala firma Solideo. Do tej vložili peniaze COJO, mesto, aj štát. Celkový príspevok z verejných zdrojov na hry mal byť pôvodne dve miliardy eur. Koncom roka 2023 ho vyčíslili už na 2,44 miliardy, ale v apríli odhadol prezident Najvyššieho účtovného dvora Francúzska Pierre Moscovici ďalší nárast verejných zdrojov až do výšky 3 – 5 miliárd.
COJO kalkuluje s výnosom z predaja vstupeniek, licencií a tzv. hospitality balíčkov vo výške 1,4 miliardy eur. Od vlastných marketingových partnerov organizátori získali 1,24 miliardy eur. „Je to zrejme prvýkrát, čo športové podujatie vo Francúzsku vyzbieralo toľko peňazí od spoločností a partnerstiev,“ povedal prezident COJO Tony Estanguet.
Až 90 percent partnerov hier tvoria francúzske firmy. MOV k tomu prispeje sumou viac než 1,2 miliardy EUR, z ktorej 750 miliónov tvorí podiel z predaja vysielacích práv a 470 miliónov z celosvetového olympijského marketingu v rámci programu TOP.
VÝZNAMNÝ EKOLOGICKÝ ROZMER PRÍPRAV HIER
COJO Paríž 2024 sľuboval, že pripraví doteraz „najzelenšie“ veľké športové podujatie. „Chceme, aby Paríž 2024 zanechal dedičstvo ľuďom, ale nezanechal žiadny ekologický dlh voči planéte,“ deklaroval už dávnejšie Tony Estanguet.
Snaha o minimalizáciu karbónových emisií sprevádzala celú výstavbu. V nej sa využívali takmer výlučne recyklovateľné materiály. Stoličky na dve nové športoviská vyrobili z recyklovaných plastov. Ďalšie opatrenia sa týkajú významnej redukcie používania jednorazových plastov pri stravovaní a pitnom režime.
Prioritou bolo aj využívanie obnoviteľnej energie. V rámci ekologických opatrení využijú generátory elektrickej energie pracujúce na báze obnoviteľných zdrojov. Toyota ako olympijský TOP sponzor dodala početnú flotilu vodíkových áut. Ďalšou novinkou bude využívanie lietajúcich taxíkov, ako aj množstva elektroáut a taxíkov na vodíkový pohon.
V meste po odznení pandémie COVID-19 výrazne obmedzili automobilovú dopravu. Športoviská sú situované tak, aby boli dostupné pešo, na bicykli, alebo verejnou dopravou. Používanie autobusov pre akreditovaných účastníkov minimalizujú, s výnimkou VIP-hostí im odporúčajú dominantne využívanie MHD. Všeobecne sa odporúčajú aj presuny pešo alebo na zdieľaných bicykloch. V porovnaní s predošlými OH by sa počet áut v dejisku mal znížiť o 30 – 40 percent. Významne sa rozšírili cyklotrasy v meste.
Pre každého viditeľným výsledkom opatrení smerujúcich k čistejšiemu životnému prostredie malo byť dosiahnutie ambiciózneho cieľa, aby sa v rieke Seina po sto rokoch zákazu dalo znovu kúpať. To bola priorita primátorky mesta Anne Hidalgovej. Náklady na opatrenia na čistenie vody a jej zbavenie baktérií a ďalších znečisťujúcich látok vyčíslili na miliardu eur.
Vo vlnách Seiny by mali počas OH súťažiť triatlonisti a diaľkoví plavci. Marcové rozbory vody zo Seiny tomu nenasvedčovali, napríklad koncentrácia baktérií e.coli bola stále vysoká. Začiatkom mája však sprevádzkovali gigantickú pozemnú cisternu s objemom 50-tisíc kubických metrov. Jej úlohou bude počas dažďov zadržiavať množstvo vody. Keď prestane pršať, vodu bude postupne prepúšťať do čističiek a až odtiaľ pôjde do Seiny.
ŠTAFETA PUTOVALA AJ CEZ ZÁMORSKÉ ÚZEMIA
Oheň pre OH v Paríži zapálili pri tradičnom ceremoniáli v antickej Olympii 16. apríla. Po niekoľkodňovej púti po území Grécka ako krajiny, ktorá dala svetu olympijské hry, ho historická trojsťažňová plachetnica Belem priviezla na francúzsku pôdu 8. mája. Privítali ho v druhom najväčšom meste krajiny, prístavnom Marseille. V úvodný deň v štafete s ohňom bežala aj mladá slovenská atlétka a triatlonistka Loriána Popovičová.
Z Marseille sa štafeta vydala na 68-dňovú púť po francúzskom území nielen v Európe, ale aj v niekdajších francúzskych kolóniách na iných kontinentoch, ktoré sú stále pod správou vlády v Paríži. Sú to Guadeloupe, Guyana, Martinique, Francúzska Polynézia a ostrov Réunion. Štafeta má prejsť celkove cez štyristo miest.
Do Paríža štafeta po prvý raz dorazila 14. júla, teda v deň najväčšieho francúzskeho štátneho sviatku, ktorým je výročie dobytia Bastily (14. júla 1789). Po hlavnom meste a po jeho okolí bude oheň putovať až do 26. júla, keď hry slávnostne otvoria. Oheň zapália na Trocadérskom námestí, ale počas OH bude horieť v čaši v Tuilerijských záhradách, čo je verejný park medzi Louvrom a námestím Svornosti.
VŠAKOVAKÉ STAROSTI
Pridrahé ubytovanie: Študenti musia na leto uvoľniť internáty, prenajímatelia bytov zase v hojnom počte dali výpovede zvyčajným nájomníkom, aby zarobili na olympijských a paralympijských návštevníkoch. To vyvoláva ich protesty. Ceny v hoteloch sa na obdobie OH zvýšili niekoľkonásobne, takisto napríklad aj ceny ubytovania cez Airbnb. Pre zníženie záujmu však v apríli začali ceny znovu zlacňovať.
Odsúvanie bezdomovcov, migrantov a squatterov: V snahe „vyčistiť“ Paríž od ľudí, ktorí by mohli vzbudzovať pohoršenie návštevníkov, mesto postupne realizuje „odsun“ bezdomovcov, migrantov a squatterov z centra.
Obavy z ploštíc a horúčky dengue: Vlani sa v Paríži enormne rozmnožili ploštice, čo vyvolalo hystériu. Množstvo hotelov má preto pred hrami prejsť dôslednou dezinfekciou. Na jar zase paniku vyvolal výrazný nárast výskytu horúčky dengue. Jej pôvod bol medzi návštevníkmi Francúzska z Latinskej Ameriky.
Hrozba štrajkov: Pre Francúzsko sú typické štrajky, najmä vo verejnej doprave. Počas MS 1998 vo futbale štrajkovali aj zamestnanci leteckej spoločnosti Air France. Vláda aj COJO opakovane vyzývajú odborárov, aby štrajkmi nenarušili veľkú udalosť krajiny. Policajtom, ktorí počas hier budú musieť slúžiť veľa nadčasov, vláda ponúkla finančné bonusy a mesto zase pomoc so starostlivosťou o ich malé deti počas letných prázdnin. Aj iné profesie si vynútili „olympijské“ bonusy. Napriek tomu sa však odborová ústredňa CGT vyhráža štrajkmi počas hier. V denníku Le Figaro v máji napísali, že francúzske odbory využívajú hry ako sliepku znášajúcu zlaté vajcia...
Komplikácie s MHD: Organizátori hier vyzývajú, aby ich návštevníci čo najviac využívali mestskú hromadnú dopravu. Vlastníkom vstupeniek pôvodne sľubovali, že na príslušný deň budú mať MHD zdarma. Realita však nakoniec bude úplne iná. Nielenže nebudú cestovať zdarma, ale cena cestovného sa počas hier zvýši takmer dvojnásobne...
Bez nových liniek metra: Primátorka Paríža Anne Hidalgová viackrát kritizovala nenaplnenie ambicióznych plánov rozšírenia koľajovej dopravy. Nový rýchlovlak z letiska Charlesa de Gaulla do centra (mal to zvládnuť za 20 minút) nie je. Takisto nepribudli ani tri nové linky metra, ktoré mali prepojiť metropolu s predmestiami.
DEDINA PRI SEINE
Miesto na výstavbu olympijskej (a následne paralympijskej) dediny situovali Francúzi do robotníckeho predmestia severne od centra, hneď vedľa Seiny. Tam na ploche 52 hektárov vyrástlo sídlisko. Namiesto výstavby „na zelenej lúke“ uprednostnili renováciu dlhodobo zanedbanej časti mesta. V prostredí bývalej elektrárne, kde istý čas sídlilo filmové štúdio, napríklad zriadili obrovskú jedáleň.
Olympijské výpravy z celého sveta obývajú 2800 apartmánov v 40 architektonicky rozmanitých bytových domoch. Celá „dedina“ bola postavená ako udržateľná a dávajú ju za vzor dekarbonizácie a využívania geotermálnej energie. Nové technológie umožnili až 30-percentnú redukciu emisií pri výstavbe. Na chladenie bytov počas OH sa namiesto závesných klimatizácií použije podlahové chladenie vodou zo Seiny. Výpravy sa však obávajú nadmerných horúčav, preto si mnohé priniesli prenosné chladiace zariadenia.
INOVATÍVNY OTVÁRACÍ CEREMONIÁL
Francúzi organizujú hry s ambíciou, aby boli výnimočnejšie, než všetky predošlé. Osobitné miesto v ich plánoch má otvárací ceremoniál OH 2024, ktorý má byť „ikonický“ a najpozoruhodnejší v olympijskej histórii.
Doteraz vždy boli dejiskami otváracích ceremoniálov OH veľké štadióny. To sa v Paríži má radikálne zmeniť. Na inovatívne slávnostné otvorenie OH 2024 si organizátori vymysleli využitie rieky Seina, pričom jeho vyvrcholenie naplánovali na námestie Trocadéro so známymi záhradami. Je to vyvýšené miesto v centre mesta, odkiaľ je najlepší výhľad na Eiffelovu vežu.
ŠESŤKILOMETROVÁ PLAVBA VÝPRAV PO SEINE
Namiesto tradičného pochodovania výprav z celého sveta majú byť diváci svedkami ich plavby po Seine na 94 lodiach. Ich plavba má odštartovať 26. júla o 19:30 h SELČ pod Austerlitzským (Slavkovským) mostom a vyvrcholiť pod Jenským mostom pri Trocadére.
Šesťkilometrová trasa vedie popod známe mosty a neďaleko od mnohých historických monumentov Paríža. Medzi nimi vynikajú katedrála Notre-Dame, múzeum Louvre, Svätá kaplnka, Justičný palác, Veľký palác, obelisk na námestí Svornosti, Bourbonovský palác, Invalidovňa, či Múzeum moderného umenia. Po Seine má plávať aj ďalších 86 lodí, okrem iného zabezpečujúcich bezpečnosť a celkový servis, vrátane technického.
Francúzi pôvodne uvažovali, že by najsledovanejšiu udalosť mohlo zblízka vidieť až 600-tisíc divákov. Vzhľadom na obavy z bezpečnostných rizík však došlo k výraznej redukcii pôvodných plánov.
Začiatkom marca francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin oznámil, že slávnostné otvorenie si bude môcť naživo pozrieť spolu 326-tisíc ľudí. Z toho 104-tisíc budú platiaci diváci a VIP-hostia. Tí obsadia najlepšie miesta v blízkosti diania, vrátane Trocadéra. Ďalších 222-tisíc ľudí dostane vstupenky na vyššie miesta tribún po oboch stranách Seiny bezplatne na základe pozvánok. Celkový počet divákov by takto niekoľkonásobne prevýšil kapacitu aj tých najväčších štadiónov na svete.
Ceremoniál sa odohrá pod taktovkou 42-ročného divadelného režiséra Thomasa Jollyho. Ten chce predstaviť Francúzsko ako multikultúrnu krajinu so slávnymi umelcami a ďalšími veľkými osobnosťami, ale napríklad aj so svetoznámou kuchyňou. Výnimočný priestor okolia rieky a jej slávnych mostov plánuje ako miesto unikátnej vizuálnej šou s využitím laserových svetelných efektov, tanečníkov na strechách budov, balónov, umeleckých vystúpení na sprievodných lodiach, či ukážok športových vystúpení na mostoch.
BEZPEČNOSTNÉ RIZIKÁ, NAJVÄČŠIE PRI OTVORENÍ
Francúzsko a osobitne Paríž zažili v posledných rokoch nejeden teroristický útok, ale aj krvavé demonštrácie. V rokoch 2017 – 2023 v krajine zaznamenali až 45 teroristických útokov. Bezpečnostné opatrenia preto predstavujú obrovskú výzvu tak pre hostiteľskú krajinu, ako aj pre samotné mesto a organizačný výbor hier.
Olympijské hry priťahujú mimoriadnu pozornosť sveta. A práve ich celková atraktivita môže podnietiť snahy zneužiť olympijské hry na teroristický útok, alebo aj na demonštrácie. Tým viac, že vo svete sa aktuálne odohráva viacero vážnych konfliktov so širokým medzinárodným presahom.
Napríklad izraelská vojenská operácia v pásme Gazy s množstvom civilných obetí, ku ktorej došlo v dôsledku teroristického útoku organizácie Hamas proti Izraelu, bola jedným z hlavných motívov prvomájovej demonštrácie v Paríži. Okrem podpory Palestíncov a volania za zvýšenie miezd na nej silno rezonovali protiolympijské nálady a volanie po uhasení olympijského ohňa.
Francúzske ministerstvo zahraničných vecí už v marci požiadalo 46 krajín o poskytnutie približne 2500 policajtov, ktorí pomôžu dohliadnuť na bezpečnosť počas OH. Malo by ísť hlavne o špecialistov na rôzne činnosti, napríklad o psovodov so psami na vyhľadávanie bômb.
Olympijská dedina aj viaceré olympijské športoviská sa nachádzajú v štvrti Saint-Denis, ktorú obýva najväčšia prisťahovalecká komunita v celom Francúzsku. Pôsobia tam viaceré gangy. Ale ohrozené násilím môžu byť aj ďalšie lokality. Preto Francúzi prijali pred hrami aj opatrenia, ako je využitie umelej inteligencie pri identifikácii podozrivého či nezvyčajného správania v dave, alebo povinnosť akreditácie ľudí, bývajúcich v blízkosti olympijských zariadení, aby sa vôbec dostali k svojim bytom.
Minister vnútra Gérald Darmanin v marci prezradil, že francúzske tajné služby denne monitorujú nielen vo Francúzsku aktivity približne 20-tisíc ľudí, ktorí by mohli predstavovať potenciálnu hrozbu. Jednorazovo do hier preveria až zhruba milión ľudí. Napríklad z radov 45-tisícov záujemcov o dobrovoľnícke pozície a pomocného personálu vyradili ako rizikových už do konca marca okolo osemsto ľudí.
Po veľkom teroristickom útoku s viac než 140 obeťami, ku ktorému došlo 22. marca v Crocus City Hall v Krasnogorsku pri Moskve a ku ktorému sa prihlásila jednotka Islamského štátu Chorasán (ISIS-K), však francúzsky premiér Gabriel Attal vyhlásil, že aj vo Francúzsku je „teroristická hrozba reálna, naozaj veľká.“
Prezident Emanuel Macron zase povedal, že jednotka ISIS-K sa viackrát pokúsila vykonať útoky aj vo Francúzsku. Tým však spravodajské služby zabránili. Napriek tomu v marci vyhlásil v krajine najvyšší stupeň bezpečnostnej hrozby.
NAJRIZIKOVEJŠÍ BUDE OTVÁRACÍ CEREMONIÁL NA OBROVSKEJ PLOCHE
Samozrejme, najväčšie bezpečnostné riziko sa spája s otváracím ceremoniálom OH. Najmä preto, lebo sa odohrá na velikánskej ploche a bude ho sledovať obrovské množstvo divákov. Popri Seine sú aj vyššie budovy, z ktorých môže hroziť nebezpečenstvo od ostreľovačov. Navyše žijeme v ére dronov, ktoré môžu mať veľký ničivý potenciál.
V máji začali rezonovať obavy, že teroristi by na svoje akcie mohli využiť aj katakomby a množstvo podzemných tunelov. Všetky tieto hrozby budú musieť Francúzi eliminovať. Jedným z opatrení bude aj bezprecedentné uzavretie vzdušného priestoru nad regiónom Paríža na šesť hodín.
O bezpečnosť počas otvorenia sa má priamo na mieste starať takmer 50-tisíc príslušníkov polície, armády a ďalších štátnych ozbrojených zložiek, ako aj pracovníkov súkromných agentúr. Tí poslední museli prejsť rozsiahlym skríningom. Masové nasadenie bezpečnostných zložiek (v priemere 45-tisíc ľudí denne) bude počas celých hier.
V marci odznela verejne informácia, že francúzske spravodajské služby pre prílišné riziko odporúčajú zrušiť plavbu výprav po Siene a pristúpiť k plánu B. Túto možnosť už dávnejšie naznačil prezident Emmanuel Macron. Ministerka športu Amélie Oudeová-Casterová na marcovú výzvu reagovala slovami: „Ak nehovoríme o pláne B, neznamená to, že ho nemáme.“
Francúzske médiá po debatách s predstaviteľmi OV Paríž 2024 špekulovali, že by to napríklad mohlo znamenať to, že na lodiach by sa namiesto olympionikov plavili len účinkujúci umelci. V krajnom prípade, ak by riziko považovali bezpečnostné orgány za príliš veľké, sa však môže stať aj to, že dejisko slávnostného otvorenia hier by presunuli na Stade de France. Tam by sa však zrejme konali len predpísané ceremoniálne záležitosti, bez bombastického kultúrneho programu. Vyčkajme, čo prinesie život.
OTÁZNIKY NAD ÚČASŤOU RUSOV A BIELORUSOV
Od 24. februára 2022, keď Rusko s podporou Bieloruska spustilo vojnu (podľa ruského označenia špeciálnu vojenskú operáciu) proti Ukrajine, v športovom svete prebieha búrlivá diskusia, ako sa postaviť k účinkovaniu ruských a bieloruských športovcov na medzinárodnej scéne.
Ukrajinskí športovci sa doma dlhodobo pripravujú často na zdevastovaných športoviskách a neraz za zvuku výbuchov bômb či rakiet. Zhruba štyri stovky z nich už v nezmyselnej vojne na fronte prišli o život. Napríklad začiatkom mája vo veku 30 rokov olympionik z Ria de Janeiro 2016 a dvojnásobný majster Európy vo vzpieraní Oleksandr Pieliešenko.
Vývoj vzťahu k športovcom z agresorských krajín prešiel vo svete za viac než dva roky množstvom peripetií. Aj stanovisko MOV k téme ich účasti na OH v Paríži sa viackrát modifikovalo. Medzinárodný paralympijský výbor sa kvalifikovaných športovcov z oboch krajín rozhodol pripustiť na paralympiádu ako neutrálnych. V olympijskom svete, ktorý je podstatne „rozľahlejší a pestrejší“, je to však zložitejšie.
Národné olympijské výbory Ruska ani Bieloruska pozvanie na OH rok pred ich začiatkom od MOV nedostali. Medzi 203 pozvaných NOV sa vzhľadom na zásahy štátu do športu nedostal ani guatemalský. To však neznamená, že by sa niektorí športovci z týchto troch krajín so statusom individuálnych neutrálnych športovcov (INŠ) nemohli do Paríža dostať. Výnimku tvoria družstvá v tímových súťažiach – keďže tie sú jednoznačne identifikované v spojitosti so štátom, ich účasť je vylúčená.
Stanovenie kvalifikačných kritérií na OH je vecou príslušných medzinárodných športových federácií (MŠF). Keď sa zameriame len na Rusov a Bielorusov, tie k nim pristúpili rozdielne. Niektoré na čele s atletickou ich z medzinárodnej scény od začiatku úplne eliminovali. Iné ich bez identifikácie štátnej príslušnosti zase postupne začali pripúšťať na súťaže, ale zväčša s rôznymi obmedzeniami.
V dôsledku toho sa okruh potenciálnych účastníkov OH z týchto dvoch krajín výrazne zúžil. Odhadovalo sa, že v Paríži by ich reálne mohlo súťažiť spolu okolo šesťdesiat. (aktualizácia: podľa posledných informácií by celkový počet športovcov z oboch krajín mal byť len okolo tridsať).
KRITÉRIÁ PRE ÚČASŤ NA OH
Exekutíva MOV vlani v decembri schválila nasledovné zásady pre štart na OH 2024:
- Športovci, ktorí aktívne podporujú vojnu, nebudú môcť byť prihlásení na súťaž alebo súťažiť.
- Podporný personál, ktorý aktívne podporuje vojnu, nebude pripustený na hry.
- Športovci, ktorí majú zmluvu s ruskými alebo bieloruskými vojenskými alebo národnými bezpečnostnými agentúrami, nebudú môcť byť prihlásení alebo súťažiť.
- Podporný personál, ktorý má zmluvu s ruskými alebo bieloruskými vojenskými alebo národnými bezpečnostnými agentúrami, nebude pripustený.
Každý takýto INŠ, rovnako ako všetci ostatní zúčastnení športovci, bude musieť aj spĺňať všetky antidopingové požiadavky, ktoré sa na neho vzťahujú pred OH v Paríži 2024 a na nich, a najmä tie, ktoré sú stanovené v antidopingových pravidlách MŠF.
V marci exekutíva MOV rozhodla, že športovci z Ruska ani z Bieloruska sa nebudú môcť zúčastniť na otváracom ceremoniáli OH. Navyše už vlani v októbri exekutíva MOV za porušenie Olympijskej charty suspendovala Ruský olympijský výbor (ROV). Dôvodom bolo, že ROV uznal regionálne športové organizácie v štyroch anektovaných regiónoch Ukrajiny (Luhansk, Doneck, Cherson, Záporožie) a narušil tak územnú celistvosť Ukrajinského olympijského výboru.
Pripomeňme, že vzhľadom na sankcie v dôsledku obrovského ruského dopingového škandálu, ktorý vyvrcholil manipuláciou s dopingovými vzorkami na ZOH 2014 v Soči, mohli ruskí športovci na predošlých OH v Tokiu aj na ZOH 2022 v Pekingu štartovať nie pod štátnou vlajkou, ale len pod vlajkou Ruského olympijského výboru. Teraz už ani táto možnosť neplatí.
SPÔSOBILOSŤ POSUDZOVALA KOMISIA
Na posúdenie spôsobilosti ruských a bieloruských športovcov pre štart na OH so statusom INŠ ustanovil MOV trojčlennú komisiu zloženú z radov olympionikov, ktorá sa zamerala na minulosť jednotlivých športovcov, ich vzťah k ruskej invázii na Ukrajinu a väzby na bezpečnostné zložky. Preverovala aj členov ich realizačných tímov.
Komisiu vedie viceprezidentka MOV Nicole Hoevertszová z Aruby, jej členmi sú zástupca etickej komisie MOV, bývalý slávny španielsky basketbalista Pau Gasol a zástupca komisie športovcov MOV, juhokórejský olympijský víťaz v stolnom tenise Ju Sung-min. Tajomníčkou je hlavná úradníčka MOV pre etiku a dodržiavanie pravidiel Paquerette Girard Zappelliová.
ROZDIELNE REAKCIE
Zatiaľ čo bieloruský prezident Alexandr Lukašenko oznámil, že športovci z jeho krajiny budú stanovené pravidlá rešpektovať, v Rusku zavládla silná nevôľa voči ich akceptácii. Viacerí politici aj bývalí či súčasní topšportovci označili stanovené kritériá ako ponižujúce a diskriminačné.
Kvalifikovaných športovcov, ktorí na ne pristúpia, vopred označujú za zradcov. A ruský prezident s prakticky neobmedzenými právomocami Vladimir Putin dal dokonca na druhú polovicu septembra pripraviť „trucpodnik“ voči olympiáde – Hry priateľstva v Moskve a Jekaterinburgu. Pred účasťou na tomto podujatí MOV dôrazne varuje. (Aktualizácia: nedávno Rusko oznámilo, že Hry priateľstva sa uskutočnia najskôr až v roku 2025.)
DODRŽIA OLYMPIJSKÉ PRÍMERIE?
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov v novembri 2023 schválilo rezolúciu o dodržiavaní Olympijského prímeria (Olympic Truce) pre OH a PH v Paríži. Členom VZ OSN rezolúciu s názvom „Budovanie mierového a lepšieho sveta prostredníctvom športu a olympijského ideálu“ formálne predstavil v mene francúzskej vlády prezident COJO Paríž 2024 Tony Estanguet. Návrh bol schválený drvivou väčšinou 118 hlasov za, pričom len 2 členovia sa zdržali hlasovania a nikto nebol proti. Obe bojujúce strany však už avizovali, že prímerie nedodržia.
