Parížska olympijská dedina, ktorú predeľuje Seina, je mnohotvárna a zaujímavá
Osemnásteho júla v Paríži oficiálne otvorili olympijskú dedinu v mestskej časti Saint Ouen pri štvrti St. Denis, ktorá sa rozkladá na oboch brehoch rieky Seina. Situovali ju do robotníckeho predmestia severne od centra. Mesto sa v procese príprav gigantického podujatia spoločne s organizačným výborom dohodlo, že namiesto výstavby „na zelenej lúke“ radšej budú renovovať dlhodobo zanedbanú časť francúzskej metropoly.
Na ploche 52 hektárov tam vyrástlo moderné sídlisko s mnohotvárnymi obytnými budovami, ktoré dnes už zdobia vlajky jednotlivých krajín, národných olympijských výborov, či jednotlivých tímov. Tie postupne obsadzujú 2800 apartmánov v 40 architektonicky rozmanitých bytových domoch.
Naša dedina býva vo väčšej časti dediny na jednej strane Seiny, kde je aj obrovská jedáleň. Tú zriadili v prostredí bývalej elektrárne, kde istý čas sídlilo aj filmové štúdio. Do jej stredu nainštalovali aj niektoré staré stroje, ktoré však dostali moderný a pestrý náter s mládežníckym duchom. V pondelok sa v tomto exotickom prostredí pri návšteve dediny naobedovali francúzsky prezident Emmanuel Macron aj prezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomas Bach.
Hneď vedľa Seiny je aj tzv. Village Plaza, čo je tzv. medzinárodná zóna dediny s obchodmi, kaderníctvom, bankou či s poštou. Je tam aj miestne tlačové stredisko, v ktorom sa 25. júla – deň pred otvorením Hier XXXIII. olympiády – uskutoční úvodná tlačová konferencia Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) a slovenskej výpravy. V tejto väčšej dediny je aj poliklinika. Menšia časť sa rozkladá na druhom behu Seiny, a je tam menšia jedáleň.
Na Village Plaza pri Seine je aj tzv. Múr Olympijského prímeria, ktorého inaugurácia sa odohrala v pondelok za prítomnosti prezidenta MOV Thomasa Bacha, prezidenta organizačného výboru olympijských a paralympijských hier v Paríži Tonyho Estangueta, vedúceho výpravy Olympijského tímu utečencov Masomaha Aliho Zadu, predsedníčky komisie športovcov MOV Emmy Terhovej, kompletnej exekutívy MOV a stoviek olympionikov z rôznych krajín sveta.
V duchu rezolúciu Organizácie spojených národov o Olympijskom prímerí Thomas Bach v týchto pohnutých časoch vážnych vojnových konfliktov vo svete verejne vyzval: „Spoločne hovoríme: Dajte mieru šancu!“
V súvislosti s prebiehajúcou vojnou Ruska (s podporou Bieloruska) proti Ukrajine štartujú športovci z Ruska a Bieloruska v Paríži ako nezávislí a vo veľmi oklieštenom zložení v porovnaní s minulosťou, pretože len zlomok z nich splnil prísne podmienky MOV pre olympijskú účasť. V tejto súvislosti je zaujímavé, že výpravu nezávislých športovcov z Ruska a Ukrajiny v Paríži vedie Slovák Peter Brüll, ktorý inak pôsobí ako športový riaditeľ Európskych olympijských výborov v Ríme.
Hoci olympijské výpravy z celého sveta prichádzajú do Paríža už niekoľko dní, ešte ani v pondelok ráno nefungovali jedálne v plnom režime. Niektoré prevádzky s výdajom stravy boli ešte zatvorené, ale večer už viaceré sprístupnili.
Dedina je rozdelená na päť častí. Slovenská výprava býva v časti A, v bloku číslo 20. V rovnakej budove sídlia aj výpravy celé výpravy Bulharska a Malajzie, plus časť dvoch obrovských výprav, ktoré osídlili predovšetkým dva susedné prepojené bytové domy – z jednej strany Holanďania, ktorých výzdoba je samozrejme ladená do oranžova a z druhej zase Japonci.
S Japoncami naša výprava zdieľa priestor v "záhrade", ktorá je uprostred zastavaného štvorca s domami. V záhrade sú postavené dva slovenské stany, pod ktorými môžu olympionici relaxovať, ale okrem našej olympijskej symboliky tam je aj japonská.
Členovia slovenskej olympijskej delegácie prichádzajú do dejiska hier postupne. Príchody sú od 19. júla, keď ako prví prišli vodní slalomári, prakticky každý deň. S jedným Japoncom si našinci môžu dobre podebatovať v slovenčine, pretože aj do Paríža sa kvalifikoval bronzový vodnoslalomársky singlkanoista z OH 2016 v Riu de Janeiro Takuja Haneda, ktorý prežil na Slovensku desať rokov a plynule hovorí naším jazykom.
Vzhľadom na to, že slovenská výprava v Paríži s 28 športovcami je najmenšia v olympijskej histórii a navyše štvrtina našich športovcov býva mimo metropoly – šiesti strelci v 270 km vzdialenom Chateauroux a jeden windsurfista až v 660 km vzdialenom Marseille – slovenské priestory v olympijskej dedine sú podstatne menšie než v minulosti. S ohľadom na malý počet športovcov je lôžková kapacita našich izieb využitá naplno a rotácia obyvateľov izieb bude značná. A mnoho členov realizačných tímov musí bývať mimo dediny.
Naša výprava obýva v budove A20 len izby na prvom a druhom poschodí. Má to výhodu v tom, že nie je odkázaná na použitie výťahu. Naše „úradovacie“ priestory na mezaníne sú veľmi skromné. Zdobia ich fotografie našich úspešných olympionikov z minulosti, obrázky, ktoré v rámci výtvarnej súťaže SOŠV namaľovali deti z rôznych kútov Slovenska, ako aj reprodukcie obrazov Ľudovíta Fullu, ktorého motív Eiffelovky bol využitý na oficiálnych odznakoch slovenskej výpravy, ďalej štátna vlajka i vlajka SOŠV, koberce a tulivaky so symbolikou SOŠV, aj panel pripomínajúci OH 1924, ktoré sa pred 100 rokmi odohrali takisto v Paríži.
Stropy v priestoroch úradovne slovenskej výpravy na mezaníne pôsobia až „surovým“ dojmom, pretože potrubia a káble pod stropom zatiaľ nič nezakrýva. To isté platí aj pre bočné steny. Je zrejmé, že až po olympijských a následných paralympijských hrách dostanú tieto priestory definitívnu podobu. Okrem kancelárie vedúceho výpravy je tam aj spoločenská miestnosť so sedačkami, skladový priestor, miestnosť na lekárske vyšetrenia a na masáže či fyzioterapiu.
Slovenská výprava mala však od nedeľňajšieho večera vážny problém. Práve v hlavnej úradovni, kde trávi najviac času vedúci výpravy Roman Buček, začalo v nedeľu večer na viacerých miestach zatekať zo stropu. Celý pondelok sa s tým nič nedialo, čiže z plochy miestnosti sa dal využívať len zlomok – inde boli rozložené nádoby na zachytávanie vody... V utorok ráno už voda zo stropov netiekla, ale v kancelárii budú musieť organizátori zrejme vymeniť koberec, pretože po jeho premočení páchne.
Celá parížska olympijská „dedina“ bola postavená ako udržateľná a dávajú ju za vzor dekarbonizácie a využívania geotermálnej energie. Nové technológie umožnili až 30-percentnú redukciu emisií pri výstavbe. Na chladenie bytov počas OH sa namiesto závesných klimatizácií používa voda zo Seiny, rozvádzaná potrubiami nad každú izbu.
V každej sparťansky vybavenej dvojlôžkovej izbe je okrem dvoch kartónových postelí, dvoch kartónových malých sedačiek, dvoch otvorených vešiakových skríň a sušiaka na bielizeň ventilátor. Mnoho výprav si preto so sebou donieslo mobilné klimatizačné jednotky. V pondelok ich však zrejme málokde použili, pretože tento deň bol v Paríži chladnejší aj s vetrom. A v utorok sa obyvatelia dediny prebudili dokonca do daždivého počasia. V tento deň má teplota vystúpiť len na 24 stupňov Celzia.
Účastníci hier veľmi oceňujú možnosť využívať zdieľané bicykle. Môžu si zobrať ktorýkoľvek voľne položený, bezplatne ho použiť na presun po dedine a nechať ho na ľubovoľnom mieste, kde si ho zase vyzdvihne niekto iný. Francúzi takto oprášili nápad, ktorý ako prvý použili Japonci v Tokiu na OH 1964. Vtedy sa využívanie bicyklov tešilo veľkej obľube – a to isté platí aj teraz.
Mnohé výpravy, najmä tie veľké s niekoľkými stovkami členov, si však doniesli množstvo vlastných bicyklov. A v ich budovách sú na prízemí rozsiahle priestory, pripomínajúce klubovne, kde môžu ich športoví vyslanci relaxovať. V blízkosti slovenského ubytovania je to viditeľné najmä u Američanov, Austrálčanov a Holanďanov.
Austrálčania majú na prízemí dokonca vlastné bistro s rôznorodým občerstvením a dokonca aj "vzorku" dažďového pralesa, plus členovia ich výpravy si môžu posedieť aj na na stoličkách pri stoloch na chodníku pri ceste. Prízemné priestory týchto veľkých výprav sú aj plné stacionárnych bicyklov, činiek a ďalšieho vybavenia na trénovanie.
