Bývalý čs. cyklistický reprezentant a niekdajší šéf armádneho športu v SR Ján Petrovič oslavuje 70
Bol vynikajúci dráhový cyklista, ktorý kedysi dokázal zdolať aj špičkových svetových šprintérov - krajanov Antona Tkáča, Vladimíra Vačkára, Miroslava Vymazala, Ivana Kučírka, či Nemcov Hesslicha, Raascha, Francúzov Caharda, Dépinea, alebo Taliana Bontempiho (sám hovorí, že v čase svojej vrcholnej výkonnosti z absolútnej špičky nikdy nezdolal len Dreschera a Hübnera z NDR a Kopylova zo ZSSR). Potom bol tréner, pedagóg a vedec a napokon významný funkcionár armádneho športu na Slovensku, ktorý sa prepracoval aj do riadiaceho orgánu Medzinárodnej rady armádneho športu (CISM). Rodák z Komárna Ján Petrovič v štvrtok 13. júla oslavuje sedemdesiatku.
Ján Petrovič začínal v Interi Bratislava s cestnou cyklistikou, ako dorastenec sa venoval aj dráhovej. Po nástupe na vojenčinu v Dukle Bratislava nadobro prešiel na dráhovú. Pretekársky rástol po boku o dva roky staršieho Antona Tkáča, ktorý sa neskôr v šprinte stal olympijským víťazom a trojnásobným majstrom sveta. Stali sa veľkými priateľmi, čo im vydržalo až do vlaňajšej Tkáčovej smrti. Na januárovej pietnej spomienke na tohto fenomenálneho cyklistu, ktorú organizoval Slovenský olympijský výbor (SOŠV), bol práve Ján Petrovič hlavným rečníkom.
Napriek výbornej výkonnosti sa Petrovič nikdy nepresadil na vrcholných cyklistických podujatiach. Sám to vysvetľuje skutočnosťou, za dominantne sa zameral na vysokoškolské štúdium kombinácie telesná výchova – ruština na FTVŠ UK v Bratislave. Študoval tam v rokoch 1971 – 1975.
„Individuálne plány neexistovali, ak som chcel poctivo študovať, cyklistika trochu trpela. Nebol som maximálne sústredený na jednu vec ako môj priateľ Anton, ktorý sa stal veľkým šampiónom. Cyklistika pre mňa znamenala veľa, ale nie všetko. Mal som vždy široké pole záujmov,“ povedal v minulotýždňovom rozhovore, ktorý poskytol denníku Pravda.
V reprezentácii ČSSR bol Ján Petrovič v rokoch 1977 – 1980. Získal niekoľko titulov majstra Slovenska v šprinte, pevnom kilometri, družstvách i v súťaži dvojíc. Vyhral aj dlhodobú súťaž o Československý pohár v tandemoch s Jiřím Schwarzom, hoci za súperov mali aj majstrov sveta Vačkářa s Vymazalom.
Z majstrovstiev ČSSR má viacero medailí, ale žiadnu zlatú. Na vtedajších veľkých medzinárodných Veľkých cenách v šprinte sa viackrát prebojoval do najlepšej osmičky, hoci z jednej krajiny tam mohlo štartovať až šesť pretekárov.
Pretekársku kariéru ukončil práve v roku 1980, keď mal len 27 rokov. Cítil sa vtedy na vrchole výkonnosti, lenže keď Anton Tkáč po OH v Moskve dostal ponuku prevziať vedenie šprintérskej reprezentácie ČSSR a Jána požiadal, aby mu asistoval, stal sa trénerom. Zároveň pracoval aj v bratislavskom stredisku vrcholového športu mládeže. Ako tréner pôsobil štyri roky.
Potom sa stal pedagógom na FTVŠ UK a niekoľko rokov sa venoval problematike výberu talentovanej mládeže. V tom období bol autorom viacerých odborno-vedeckých článkov a publikácií.
Najdlhšie pracovné pôsobenie však spojil s Ministerstvom obrany SR. Tam ho takisto ako predtým k reprezentácii „pritiahol“ Anton Tkáč. Jeho vtedajší minister obrany Andrejčák menoval za šéfa armádneho športu. A on si dlhoročného spolupútnika a priateľa vybral za svojho zástupcu.
Olympijský víťaz však vo funkcii dlho nevydržal a dal sa na podnikanie, popri ktorom sa venoval športovému funkcionárstvu. Na pozíciu riaditeľa samostatného oddelenia vrcholového športu Ministerstva obrany SR po ňom nastúpil Ján Petrovič. Ministerstvo potom dlho zastupoval v pléne Slovenského olympijského výboru aj v Štátnom fonde telesnej kultúry.
V tejto funkcii bol v dvoch obdobiach, v rokoch 1993 – 1995 a 1999 – 2005. V medziobdobí mal na starosti prípravu vytvárania regrutačných a výcvikových centier armády. Bol vtedy aj zástupcom riaditeľa na ministerskom oddelení kultúry. Zároveň bol aj poradcom ministra školstva Ftáčnika pre oblasť športu.
Počas viac než osemročného pôsobenia vo funkcii riaditeľa samostatného oddelenia vrcholového športu Ministerstva obrany SR mal Ján Petrovič „pod palcom“ aj Armádne stredisko vrcholového športu (ASVŠ) v Banskej Bystrici i v Trenčíne, ako aj dve Dukly – banskobystrickú futbalovú a trenčiansku hokejovú. Musel systémovo riešiť ich postavenie, čo bolo naozaj zložité.
Keď v hokejovej Dukle Trenčín kontrola NKÚ zistila vážne nedostatky, na ich odstránenie vtedajší minister obrany Kanis poveril Petroviča úlohou krízového manažéra HK Dukla. Obe Dukly v dvoch kľúčových slovenských športoch sa najprv stali príspevkovými organizáciami a neskôr sa osamostatnili.
V čase, keď za ministra obrany Jozefa Stanka hrozilo vyradenie športu z rezortu obrany, zohral významnú úlohu, aby ASVŠ Dukla v Banskej Bystrici aj v Trenčíne mohlo naďalej pôsobiť.
Z titulu vysokej funkcie v slovenskom armádnom športe sa Ján Petrovič zúčastňoval aj na Svetových armádnych hrách, ktoré riadi Medzinárodná rada armádneho športu (CISM). Aj vďaka jazykovým schopnostiam ho zvolili do výkonného výboru CISM, v ktorom pôsobil päť rokov. Stal sa tam od roku 1948 vôbec prvým zástupcom krajiny tzv. východného bloku. „Spolu s predstaviteľom Afriky, skvelým chlapíkom, bývalým boxerom z Botswany, sme boli jediní plukovníci medzi generálmi a admirálmi,“ prezradil v rozhovore v Pravde.
V rokoch 2011 - 2019 pracoval v Luxemburgu, kde pôsobil ako asistent prekladu na slovenskom prekladateľskom oddelení Európskeho parlamentu. Od roku 2019 je na dôchodku. V dôsledku úrazov z čias pretekárskej kariéry musel čeliť viacerým problémom s opotrebovanými kĺbmi, svalmi aj chrbticou, ale aj na prahu sedemdesiatky rád bicykluje.
Za mnohostranné významné pôsobenie v športe si Ján Petrovič nedávno prevzal Strieborný odznak SOŠV. Na pôde Slovenského olympijského a športového múzea mu ho pri vernisáži výstavy „Tour Východu“ o cyklistických Pretekoch mieru odovzdala viceprezidentka SOŠV Danka Barteková.
Slovenský olympijský a športový výbor jubilantovi Jánovi Petrovičovi srdečne blahoželá!